utorok, 21. apríla 2015

RECENZIA: John Green - Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín

Pôvodný názov: An Abundance of Katherines
Autor: John Green
Vydavateľstvo: Ikar, 2015
Hodnotenie na Goodreads: 3.74











Knihy Johna Greena sú knihy, pri ktorých vždy zásadne poruším jedno moje veľké pravidlo: "Judita, nečítaj nič od autora, od ktorého sa ti už niečo nepáčilo, lebo zasa budeš len nadávať a bude to len a len tvoja vina." Lenže proste bavíme sa tu o Greenovi, to je prvá vec. A druhá vec je, že som nikdy nemala problém s Greenovým štýlom písania ako takým a hubu som si stále nabila na príbehu.

Na vine sú hviezdy sa mi zo začiatku strašne páčilo, až kým to nespizdil tým otrasným zvratom a potom to už išlo celé dole vodou. No a potom je tu Kam zmizla Aljaška o ktorej si dodnes myslím, že by som si ju oveľa viac užila, keby som ju nemala tak trochu dosť vyspoilerovanú a nešla by som do nej preto už s čiastočným odporom. Ach, vidíte, nemám to vôbec v mojom vzťahu s Johnom Greenom ľahké :D

Teraz by som mala napísať niečo v tom zmysle, že na základe mojich prechádzajúcich skúseností som do knihy Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín išla s veľkou opatrnosťou a malými očakávaniami, ale vlastne to tak vôbec nie je. Jednoducho som z akéhosi dôvodu tak nejako tušila, že toto bude KONEČNE greenovka, v ktorej spoznám Johna Greena.


Colin Singleton má vo vzťahu k nežnému pohlaviu svoj jasný typ – dievčatá, ktoré sa volajú Katherine. Má to však chybu – zakaždým od nich dostane kopačky. Stalo sa mu to už presne devätnásťkrát. Tento veľký fanúšik prešmyčiek má odrazu strach, že je odpísaný, lebo zo zázračného dieťaťa zrejme nikdy nevyrastie dospelý génius, a tak sa vyberie na road trip. Vo vrecku má desaťtisíc dolárov, za pätami krvilačného diviaka a na sedadle spolujazdca najlepšieho kamaráta s nadváhou a s nehynúcou láskou k Sudkyni Judy, ale chýba mu Katherine. Colin má jasný cieľ: dokázať platnosť Poučky o podstate predvídateľnosti Katherín. Dúfa pritom, že pomocou nej získa možnosť predpovedať budúcnosť akéhokoľvek vzťahu a tak pomstí všetkých nešťastných zberačov kopačiek. Čo sa však v skutočnosti vďaka poučke stane? Svoju úlohu v premene citového života hrdinov zohrá láska, priateľstvo aj mŕtvy rakúsko-uhorský arcivojvoda!
(oficiálna anotácia)


Niekto by mohol povedať, že Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín nie je taká dobrá, ako Na vine sú hviezdy. Ale osobne si myslím, že "Kataríny" majú obrovskú nevýhodu, lebo ich každý porovnáva emóciami, ktoré im privodili tragédie v Johnových iných knihách. Kataríny mi v skutočnosti prišli oveľa lepšie a zaujímavejšie napísané, čítanie som si úžasne užívala. Tu som si konečne dokázala naplno vychutnať Johnov talent pohrať sa so slovami a vetami. Konečne som sa mohla od srdca zasmiať. 

Knihu som tak hltala, že som si až takmer na konci uvedomila, že road tripy v skutočnosti veľmi nemusím. Príbeh ťaží maximum z toho, čo dokáže také cestovanie krížom-krážom ponúknuť a ešte niečo naviac. Nie je to len o nejakom ustavičnom hýbaní sa z bodu A do bodu B, čo mi na road-tripových knihách vadí asi najviac. A zároveň to nie je ani nejaká prehnane duchaplná cesta na ktorej hlavný hrdina objaví sám seba. Jasné, že vás kniha donúti trochu sa zamyslieť nad životom, inak by to nebol John Green, ale v prvom rade je to taká kvalitná, prepracovaná oddychovka s jedným šibnutým nápadom za druhým. Tak trochu by som to prirovnala k zábavnej tínedžerskej encyklopédii náhodných faktov.

Ďalšie úžasné plus je, že Kataríny sú doslova anti-klišeoidné: Colin je v podstate normálny chalan, rodičia sú obidvaja nažive a spolu (už tento samotný fakt posiela knihu do exkluzívnej skupiny tvoriacej 0,05% všetkých young adultiek), nestala sa mu žiadna životná tragédia...takmer všetko, na čo v knihe narazíte, je originál John Green a jeho šibnutý, úžasný mozog. Presne takú nejakú knihu som čakala, keď som si prvýkrát pozrela Greenov vlog - keď som sa s týmto autorom stretla úplne prvýkrát. Namiesto toho som sa musela uspokojiť s tragikomickými Na vine sú hviezdy. Kataríny preto beriem ako svoju zaslúženú odmenu :D

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín toho nemá veľa čo do deja a zvratov a ajhľa, dokonca ani taká dejofilka ako som ja si nedokázala nájsť veľa miesta pre kritiku. Možno by som niekoľko skvelých dialógov medzi Colinom a jeho najlepším kamošom Hassanom vymenila za zopár vyhrotených, napínavých situácií, ale na druhej strane si nie som až taká istá, že by mi to stálo za to.

Inak v tejto knihe je celkom dosť matematiky, ale zaujímavé na tom je, že som sa kdesi dočítala, že sám John sa tejto vede príliš nerozumie. To ma vlastne tiež celkom povzbudilo do čítania, pretože si vravím, že ak Green nevie matiku a napísal knihu s matematickými vzorcami, tak ja tiež nemusím vedieť matiku, aby som si tú knihu užila. A aj som si! :)


Nech sa páči, link na miesto, kde si knihu môžete kúpiť: KLIK ;)