Hello! Som vás teraz šokla že som sa po niekoľkých týždňoch vôbec ozvala, čo? :) Pravdu povediac, chvíľami som už sama nevedela, ako to s týmto blogom bude pokračovať, nakoľko moji amícky zamestnávatelia robia všetko, čo je v ich silách, aby sme na nete trávili čo najmenej času. Po prvé nám zavreli jedinú internetovú miestnosť v celých dorms a posledné dva týždne som bola odkázaná len na vonkajšie lavičky a po druhé mi nejde načítať 65% internetových stránok akonáhle je čo i len minimálne podozrenie, že sa na nich môže nachádzať nelegálny obsah. To zahŕňa aj niektoré blogy, z ktorých som doteraz čerpala info o knihách. Ako čerešnička na torte je momentálne počasie tuto v Ohiu, ktoré dočasne vyradilo všetky lavičky z funkcie sebestačného wi-fi hot spotu a prinútilo nás chodiť na internet do práčovne. Do PRÁČOVNE! Welcome to America. Ak by to náhodou nestačilo, včera nás už aj z tej práčovne vysáčkovali lebo že vraj kto neperie tak tam nemá čo robiť. No uznajte.
Na koľko stavím všetkých svojich 5 kíl, ktoré som tu už stihla pribrať na fast foodoch, že každý jeden z vás čo toto tu práve číta vie toho o knihách momentálne viac ako ja, dnešný článok bude taký kec článok o amerike a o knihách v amerike a amerických knižniciach a tak podobne, než o nejakých knižných novinkách. Je hrozne vtipný, ale asi tak maximálne pre mňa, takže ho vôbec nemusíte čítať.
V prvom rade vás možno bude zaujímať, že síce tie svine Američania majú sakra viac kníh na čítanie, oni ale aj sakra viac čítajú. Okrem toho im okrem vyčlenení peňazí na zveľaďovanie McDonaldov a Dunkin’ Donutsov nerobí problem vyčleniť peniaze aj na zveľadenie knižníc. A preto ich knižnice vyzerajú takto:
Toto je historický predok
A moderný zadok (predok pred zadkom tvorím ja a úžasná káva s príchuťou Butterfingers, čo je taká úžasná čokoláda s karamelom a arašídovým maslom – mňam mňam)
Inak vedeli ste, že priemerná sladkosť v Amerike chutí asi dvakrát sladšie než sladkosť na Slovensku? Nesrandujem, tí tu tie ich čokolády a keksy asi váľajú v cukre alebo čo. Keď som prvýkrát raňajkovala v Dunkin’ Donuts tak som sa z toho skoro pozvracala. Dobrá správa je, že človek si zvykne. Najmä moja tuková hmota bola veľmi prístupná zmene a s radosťou sa rozložila do priestoru, aby som sa veľmi netrápila s nedostatkom úložného priestoru.
No ale k tým knihám. Predstavte si obrovskú knižnicu s regálmi plnými Collinsových, Meadových, Clareových a stoviek ďalších kníh. Presne takto si ja predstavujem môj posmrtný život. Za svoj najlepší úlovok osobne považujem Siefvaterovej finále – FOREVER, ktoré som doslova vytrhla z ruky jednej černoške, ktorá ho vybrala z regálu a hovorí: „What’s this?“ Nikto, kto sa na Stiefvaterovú pýta „What’s this“ si nezaslúži dotýkať sa jej kníh.
No a toto som ja so svojim psycho úsmevom, ktorý sa zjaví na mojej tvári zakaždým, keď dostanem do ruky novú knihu.
Okrem toho tu v Amerike ešte máme ďalšiu úžasnú vec. Krachujúci Borders. Nechápte ma zle, je hrozné, že taká obrovská a úžasná sieť kníhkupectiev ako je Borders krachuje, ale akosi sa neviem prinútiť smútiť, keď vidím tie 80% likvidačné ceny. Okrem toho majú všetky Borders obchody na dverách hrozne vtipné a sarkastické nápisy typu: No toilets, google Amazon. (pre tých čo nie sú v obraze – Borders prakticky poslal do kolien Amazon a ďalšie internetové obchody, ktoré urobili ľudí tak pohodlnými, že sa už nikto neobťažuje zdvihnúť zadok a ísť do klasického kamenného obchodu. Borders je jeden z tých obrovských obchodov, ktorý zvykol okrem kníh ponúkať aj kaviarne a toalety, takže ste mohli v kníhkupectve stráviť doslova celý deň.)
No a toto som zasa ja a Borders. Toľko entuziazmu na fotografii s kníhkupectvom v pozadí nájdete asi len u knižného blogera.
No a na záver ešte k tomu knižnému blogerstvu. Viem, že som si počas prázdnin asi tisíckrát povedala, že by bolo pravdepodobne najlepšie prasknúť s tým o zem, ale pre mňa je to nemožné. V Amerike mi chýbajú ti veci – moja mama, môj frajer a vy. Chýba mi, že síce mám ako tak čas čítať (pretože mám chvalabohu Kindle, ktorý využívam na prestávkach v práci, na ceste do aj z práce a večer pred spaním) ale nemám čas sa o tom s nikým baviť. Nemám čas písať recenzie, nemám čas chodiť na Goodreads a komentovať vaše šibnuté statusy, nemám čas udrbávať sa s vami na smiešnych knižných obálkach. Respektíve nemala som čas. V pondelok som skončila s intenzívnou prácou v Cedar Pointe v Ohiu a už ma čakajú len dva pracovné víkendy a je úplný koniec. Momentálne mám času až-až, akurát nemám internet.
19. Septembra odlietam z Chicaga do Kalifornie, kde mám týždennú dovolenku zahŕňajúcu vyvaľovanie môjho novozaguľateného pupku na Long Beach, plazenie sa štvornožky po chodníku slávy a skúšanie odtlačkov rúk Daniela Radcliffa, dobrovoľné zatvorenie sa v cele v Alcatraze (a samozrejme výlet do San Francisca), túru po Yorkshirskom národnom parku a na záver nočnú žúrku v Las Vegas. 27. mám prílet domov a mojou prioritou bude znovu to tu rozbehnúť. Včera som si so stiahnutým žalúdkom pozrela štatistiku blogu a skoro ma kleplo rovno tam medzi práčkami keď som videla tie stále vysoké čísla. Samozrejme že to už nie je to, čo bývalo, ale som neskutočne šťastná, že ešte stále sem chodíte, komentujete, čítate moje staré články a posielate mi na mail rôzne otázky a pripomienky. Preto vás chcem poprosiť, ak ste tu, ak ste došli až na záver tohto príspevku, aby ste mi zanechali aspoň mini koment, že ako sa máte, aké ste mali prázdniny, čo ste prečítali alebo hocičo iné, aby ste ma trošku potešili :) Okrem toho mám doma nejaké super knižky ktoré sa už nemôžu dočkať novej giveaway takže...už čoskoro sa môžete tešiť na jednu uvítaciu :)
