RECENZIA: Kimberly Derting: The Body Finder

Názov knihy: The Body Finder
Autor: Kimberly Derting
Vydavateľ: Harper Teen, 2010

Tagy: young adult, high-school, romantika, vraždy,
Rozprávač: pohľad Violet, pohľad vraha (obidva v 3.osobe)
Zahŕňa: násilie, zopár miernych nadávok, konzumáciu alkoholu neplnoletými(nie hlavní hrdinovia)

Obsah knihy nájdete TU



The Body Finder by som ľahko mohla rozdeliť na 3 časti: romantickú, veľmi romantickú a temnú. Romantické a temné časti sú niečo pre mňa. Svojim spôsobom aj veľmi romantické, no nie ak nasledujú bezprostredne po romantickej...

Hneď na začiatok tu máme klasický knižný faktor - kamaráta od vedľa. Tí bývajú väčšinou zobrazovaní ako trochu divný, ale veľmi rozkošní (v zmysle malého šteniatka, ktoré sa vám žiada poškrabkať za uchom), schopní pomôcť hlavnej hrdinke nezištne s každou blbosťou. Prečo? Pretože ju tajne už roky milujú. Tieto typy sú tiež zväčša vydedenci stredoškolskej spoločnosti - nie dostatočne pekní a príliš inteligentní pre ich vlastné dobro.
Jay? Ten je to najkrajšie, čo môže stredná škola White River ponúknuť. Má vlastný fanklub uhihňaných dievčat a zálusk si na neho robí dokonca aj školská princezná z vyššieho ročníka Elizabeth Adams. A Violet to neskutočne štve. Pretože má pocit, že sa do Jaya práve zamilovala.

Je veľká pravdepodobnosť, že sa do Jaya zamilujete aj vy. So svojou obľúbenosťou na škole by sa z neho pokojne mohol stať namyslený "náfuka", no on aj napriek tomu ostáva stále Jay, Violetin najlepší kamarát a opora. Tí dvaja bez seba prakticky nevedia fungovať - kdekoľvek je Violet, tam sa skôr či neskôr objaví aj Jay. Niekedy úplne bez toho, aby si to čoilen jeden z nich uvedomil. Pripomínali mi dva magnety - nemôžu za to, že na sebe proste musia byť nalepené. Keď musíš, tak musíš:)Táto časť bola pre mňa jedna z najromantickejších vecí, aké som kedy čítala. Pozorujete dvoch ľudí, ktorí si myslia, že sú len kamaráti a sledujete, čím všetkým si musia prejsť, kým si priznajú niečo iné. Ak si vôbec priznajú...

Ak mám vyjadriť romantickú zložku a napätie v percentách dala by som romantike 60% a akcii 40%. Hoci zastúpená v o trochu menšej časti, akčná zložka bola vypracovaná výborne. Čitatelia nie sú vôbec šetrení, stávajú sa svedkami chladnokrvných vrážd mladých dievčat pričom majú možnosť nazrieť priamo do zvrátenej mysle vraha a spolu s obeťami zažiť ich posledné chvíle života.
O to viac vás potom zdvíha zo stoličky Violetino nerozvážne správanie sa, keď sa sama snaží vďaka svojej schopnosti nájsť vraha a riskuje tak život. Opakovane sa pohybuje sama bez dozoru aj napriek tomu, že vrah ešte stále nebol chytený. Ja osobne som ju miestami mala chuť prefackať. A podľa toho ako reagoval Jay, keď sa dozvedel čo robila, nebola som jediná.

Ako sa kniha blížila ku koncu, vyhrocovala sa aj akčná aj romantická zložka. Chvíľami ste už mali pocit, že máte med na perách aj za ušami. Z Jaya sa stal strážny Pitbull ktorý nebol ochotný pohnúť sa od Violet ani na krok. To bolo na jednej strane milé, na druhej otravné. Ak by bol Jay upír, vlkodlak alebo akákoľvek silná, nesmrteľná alebo ťažko zraniteľná bytosť a vytiahol by na Violet to svoje " Neboj sa žena, ja ťa ochránim", asi by som prekrúcala očami. Už som trochu unavená zo scenára - Ja, mocný Tarzan, ty, krehká Jane. No v tomto prípade som brala do úvahy, že Jay bol len obyčajný chlapec, ktorý bol ochotný brániť Violet svojim perfektne smrteľným telom a položiť za ňu život. Doslova.

Celkovo bola kniha napísaná ľahko a pútavo, nemali ste si problém predstaviť opisované pocity ani gestá. Čitateľ sa ľahko stotožní s Violetinými citmi k Jayovi, pretože sú veľmi realistické a súčasné. Vytkla by som slabo rozvinutý Violetin charakter (oproti Jayovi a dokonca aj samotnému vrahovi) a nedostatok "bočných príbehov" - Violet, Jay a vraždy zabrali všetko miesto v knihe.

Záver bol prekvapujúci a nedal sa predvídať. Posledných pár strán som prežívala doslova v agónii, obracajúc ich rýchlosťou svetla aby som sa dostala na koniec, pretože kniha proste NEMOHLA skončiť tak, ako končila. Pamätám sa, že som so slzami v očiach preskočila 4 posledné strany a prečítala som si rýchlo záver, lebo som nedokázala uveriť tomu, čo sa v knihe na konci dialo.

Viem, že súdiac podľa vlastného vkusu by sa mi táto kniha nemala páčiť až tak, ako sa mi páčila. No bohužiaľ nemôžem si pomôcť. Aj napriek svojej jednoduchosti vo mne zanechala hlboký dojem ako prvýkrát, tak aj druhýkrát a preto mi neostáva nič iné, než vám ju všetkým odporučiť.

Dnes kompletné vysvedčenie neudeľujem, pretože ak by som rozobrala všetky aspekty, kniha by nedostala takú známku, akú jej chcem dať.Uvedomujem si, že nebola zďaleka dokonalá a mala veľa chýb a nedostatkov. Všetky zápory však u mňa prevážil skvelý pocit z čítania a tak (trochu neprofesionálne)knihe dávam výslednú známku 1*