utorok, 19. februára 2013

Erik Fazekaš: Moja práca neznamená 8 hodín za stolom a potom padla (ROZHOVOR)

Prv, než sa ma spýtate, čo mi to napadlo robiť rozhovor s náhodným pracovníkov v náhodnom vydavateľstve, mali by ste vedieť, že Erik Fazekaš nie je len taký nejaký pracovník. Po prvé, práve vďaka nemu sa niektoré z našich najobľúbenejších YA kníh momentálne vyhrievajú na regáloch v kníhkupectvách alebo pri najlepšom u nás doma na poličke. Po druhé, veľmi ľahko sa spracováva a je za každú srandu, takže nebol problém presvedčiť ho na tento rozhovor. A v (ne)poslednom rade som sa rozhodla, že si pre seba jednoducho nemôžem nechať všetky tie užitočné informácie, čo sa mi od neho za posledné 2 roky podarilo vyciciať. Či už sú to tipy na úspešnú cestu k publikácii knihy (čo mi je na prd, nakoľko sa nechystám nič publikovať, ale vám sa tieto informácie môžu zísť), alebo všelijaké jeho random poznámky o prekladaní, tvorbe obálok a spolupráce s blogermi, ktoré si nikdy nikam nezapisujem ale vždy sa mi zídu, keď to najmenej čakám. Takže tu ho máte, editora vo vydavateľstve Slovart v celej svojej písomno-prejavovskej kráse. Užite si :)



Judit: Tak sa nám, Erik, na začiatok pekne predstav ako prvý deň v škôlke a povedz nám niečo o sebe :) 

Erik: Ahojte! Volám sa Erik a mám strašne veľa rokov, teda oproti vám, ale na to, kde pracujem ich mám strašne málo. Do škôlky som nechodil, lebo som bol stále chorý, a tak som strávil detstvo u babky, kde som sa napchával sladkosťami, lebo mi vždy uvarila to čo som chcel – milujem buchty na pare, pravé domáce. Na zakládku som chodil 4 roky – veľa si z toho nepamätám –, a potom som odfrčal na osemročné gymko. Tam to bola celkom sranda, učiť sa mi nechcelo, ale nejako sa to na mňa lepilo, takže som bol na konci stále vyznamenaný. Mal som trojku len dvakrát a to na polroka, najprv z angliny, prvý polrok v živote EVER, a potom z nemčiny, keď nás mala triedna a obľúbila si päťminútovky v piatok ráno o 7.10. Celá trieda mala  päťky zaradom! Potom som prišiel na vysokú do Bratislavy a začal som brigádovať v kníhkupectve, čo vôbec nie je také jednoduché, ako to znie. Po škole som šiel do vydavateľstva – nie nerobte si ideály, že si ma vybrali z tisícok uchádzačov :). Bývala kolegyňa z kníhkupectva tam totiž robila, a keď zistila, že som skončil VŠ a nepokračujem, tak po mne chňapla. Taký som bol dobrý :)

J: Robiť to, čo robíš ty, by chcel asi každý milovník kníh. Je to naozaj také super? Má práca s knihami vôbec nejaké nevýhody?

E: :) Teraz sa akože smejem... Je to práca ako každá iná a ja si myslím, že som sa v nej našiel. Strašne ma baví, a to je myslím dôležité pri každej robote. Mňa bavilo aj obsluhovať zákazníkov v kníhkupectve, nie je nič lepšie ako pomôcť niekomu vybrať knihu, keď je zúfalý, alebo ho odradiť od jednoznačnej blbosti a dať mu radšej niečo normálnejšie. 
 A má nevýhody. Konkrétne moja – je to stále o čítaní, a redaktorské čítanie je úplne iné ako voľnočasové čítanie. Moja súčasná rýchlosť je 100 strán za hodinu, ak ma kniha brutálne dobrý spád a dej len tak odsýpa. Za jeden deň som dal tuším maximálne 700 strán. To je to voľnočasové čítanie. Pracovné čítanie? Maximum 100 – 150 strán za deň, ak je to ľahký text. Takže vidíš ten rozdiel. A v tom pracovnom čítaní si všímaš všelijaké rôzne veci, takže sa musíš naozaj pekelne sústrediť. 
 Nevýhody? Únava očí, nemám čas čítať si pre pôžitok a striedajú sa u mňa fázy, kedy čítam strašne veľa a potom mesiac nič – samozrejme mimo toho, čo musím, aby tie knihy vyšli.


J: Mohol by si nám opísať jeden tradičný deň v práci? Nech si trošku poslintáme...

E: Neexistuje tradičný deň v práci :) A tento džob nie je 8 hodín za stolom a potom padla... Možno by som to mohol zhrnúť do tradičného týždňa ak máš čas a priestor :) Ale tak vymenujem, čo všetko sa za týždeň zvykne objaviť: e-mailovanie; surfovanie po nete a hľadanie nových kníh; presviedčanie šéfa a kolegov, že toto musíme preložiť; čítanie slovenských prekladov; porovnávanie zásahov v texte – teda či ich v štúdiu správne zaniesli; vymýšľanie textov na obálku; vymýšľanie anotácií do katalógu; surfovanie po nete a hľadanie zahraničnej obálky, ktorú by sme mohli kúpiť; zadávanie slovenských prekladov do sadzby; komunikácia s blogermi; prechádzanie rôznych katalógov; po večeroch čítanie anglických kníh a rukopisov a slovenských rukopisov, lebo na Slovensku žije kopa grafomanov; posielanie kníh autorom a agentom; a ešte kopa ďalších vecí na ktoré som určite zabudol.


J: Chcel si byť vždy editorom vo vydavateľstve? Ako si sa k tejto práci vôbec dostal a akú dôležitú úlohu tu zohráva vzdelanosť v obore?

 E: V prvý deň vo vydavateľstve som vedel, že na obchodnom oddelení budem len dočasne, a chcem sa dostať do redakcie :) Dostal som sa tak, že som začal posudzovať pre editorky všelijaké možné knihy – od detských, cez dospelácke, až po historické práce – a potom postupne som začal prekladať, a tak keď sa uvoľnil miesto v redakcii, bol som prirodzená voľba :) Ale veľmi veľkú úlohu tu zohrávalo šťastie, povedzme si to na rovinu. Vzdelanosť... nuž, ja mám vyštudovanú históriu a robím tínedžerské knihy :) To, čo je najdôležitejšie je cit pre jazyk a schopnosť vedieť narábať s textom, vycítiť, keď tam niečo nereže a prísť na to. Ale práce editora/redaktora je učenie do konca života, a skutočným plnohodnotným redaktorom sa človek stane najskôr, opakujem, najskôr po desiatich rokoch. 2 down, 8 to go!


J: Vo vydavateľstve si to práve ty, kto má na starosti našu srdcovú záležitosť – knihy pre deti a mladých dospelých. Je pravda, že ty takisto aj vyberáš, čo sa bude vydávať? 

E: To je krásne – že ty takisto vyberáš – nuž ja a ešte ďalší traja ľudia :) Prehrabávam sa tými haldami kníh, a rukopisov a odporúčaní, ktoré prichádzajú od vydavateľov a agentov. Výber kníh nie je žiadna exaktná veda, je to vo veľkej väčšine o šťastí. Moja prvá kniha, ktorú som na svojej pozícii prečítal a odporučil bola Divergencia. Neviem ti povedať, že keby som ju čítal dnes, či by bol môj verdikt rovnaký :) A ja z tých háld vyberiem to najlepšie, čo si myslím, že by sa nám hodilo, na čo máme priestor, veď predsa nemôžeme byť monotematický program. Ak si všimneš, sme jedny z mála, čo majú z každého žánru niečo, a nie je tu jednoznačná dominancia jedného žánru.


J: Aké sú kritéria, podľa ktorých vo vydavateľstve vyberáte knihy na preklad? Čo všetko pri tom beriete do úvahy? Nechávate sa niekedy inšpirovať práve knižnými blogmi?

E: Hmmm... na to neexistuje priama odpoveď... ako som už spomínal je to taká alchýmia. V prvom rade musíme mať na knihu miesto. Ak nám bežia dve upírske série, do ďalšej sa pravdepodobne nepustíme. Musel by to byť špeciálny prípad. A berieme do úvahy všetko, od samotnej knihy, autorky (či mladá, či osvedčená), od hrúbky, od obálky, až po samotný dej, kvalitu príbehu... až po koniec a koľko dielna je to sága.
 Inšpirácie blogermi... samozrejme, veď je to vlastne odpoveď na to, čo sa čitateľom páči a blogeri sú perfektná vzorka, aj keď len maličká :) Ale práve na tých slovenských blogoch som vo svojich začiatkoch našiel mnohé informácie a pomohli mi zorientovať sa v obrovskom megavesmíre tínedžerských kníh. Nebyť istých blogov, tak by som nezakopol o takú jednu ságu, že The Mortal Instruments... neviem, či ti to niečo hovorí. A potom ešte aj také že Vampire Academy... to sme si odkukali nadšené recenzie zo slovenských blogov a pozreli sa po tých knihách, že čo sú vlastne zač.
 Teraz, keď už viem, čo a ako beží, je to už len o feedbacku ku vydaným knihám, v tých nových sa celkom dobre orientujem. Čo je však ďalšia pre mnohých nepredstaviteľná záležitosť je kupovanie kníh ďaleko pred ich vydaním... Mnohé knihy a série sa dostávajú do dražieb niekedy aj rok pred ich vydaním v Amerike, a vtedy je to naozaj len o šťastí, aby sme chytili tú dobrú knihu. Keď už sme tu spomínali tú Divergenciu, tak proof – recenzný výtlačok – ma čakal na stole hneď keď som prešiel na svoju pozíciu, to bolo 1. januára 2011. Ja som knihu schytil do ruky koncom marca a hneď sme po nej chňapli. Kniha vyšla v USA v máji 2011. A vtedy nikto nepredpokladal, že to bude najúspešnejšia dystópia po Hrách o život. Šťastie :)


J: Môžeš nám trochu opísať proces, ktorým si kniha prejde od okamihu, keď sa ju rozhodnete vydať až do okamihu, keď sa dostane na pulty kníhkupectiev? Ak to teda nie je prísne tajné výrobné tajomstvo...

E: Toto je super otázka, ale už pripravujeme jeden skvelý projekt na náš booklab, kde sa všetko dozviete :)


J: A čo obálky? Práve tie sa niekedy stávajú terčom kritiky namierenej na vydavateľstvo. Prečo si niekedy vyberáte originálne a inokedy zasa pristupujete k tvorbe vlastných? Ktoré obálky z vašej tvorby mali zatiaľ najlepší ohlas a ktoré boli naopak vypískané?

E: Obálky :) Večný problém každého vydavateľstva. A aj podnet na kritiky zo strany všetkých naokolo. Ale mnohí akosi nechápu, že obálka nie je len škatuľka v ktorej je kniha zabalená. Musí na tom pulte upútať, zaujať... Musí zaujať nielen čitateľa, aby po nej siahol, ale aj kníhkupca, aby ju vytrčil v tom kníhkupectve a ešte musí byť dobre prezentovateľná aj nete, aby bolo jasné, čo to je, kto to je a prečo... Celkom dosť úloh na kus kartónu 13x21 cm? Že?

Obálka sa nám musí v prvom rade páčiť, nám to je asi 5 ľudí na rôznych postoch vo vydavateľstve, niekedy sa informujeme aj na obchodnom oddelení, niekedy si dokonca autori vyžadujú obálky na schválenie. Potom musíme byť presvedčení, že obálka je vhodná pre slovenský trh. Za tie roky už máme všeličo odskúšané a vieme čo funguje a čo nie. Ďalej musí mať obálka rozumnú cenu. Nie je to totiž tak, že si vyberieme obálku a proste si ju stiahneme z webu. Niekto tu obálku vytvoril a niekto za ňu chce aj peniaze.
Naposledy sme si vyslúžili kritiku, a stále sa ešte ozýva, na sériu Nástroje smrteľníkov, zatiaľ vyšlo Mesto kostí, a Mesto popola sa práve tlačí. Všetci len kritizujú, ale odmietajú počúvať, že ten týpek, ktorý tie postavičky kreslí, sa rozhodol na tom zarábať a tak si pýta také peniaze, za ktoré sme schopní získať práva na inú knihu. A tak sme sa rozhodli namiesto troch amerických obálok mať tri slovenské obálky a vydať tri iné knihy. A naozaj si myslím, že sa nám tie obálky podarili a naživo vyzerajú celkom úchvatne, a keď budú všetky tri pokope, tak to bude poriadny nářez!
Najväčší ohlas? Asi Upírska akadémia a teraz Mechanický anjel (ktorý je podľa mňa oveľa OVEĽA krajší ako originál, ale tak, niekto si opäť nedá poradiť). Ale moji osobný favoriti sú Lord Zarmut a teraz najčerstvejší Jazdci časom – tí sú úplne úchvatní!!! S čím sme to prepískli? Evidentne so Škaredými a Krásnymi, s Charlieho malými tajomstvami a asi so sériou Údolie, ktorá nepriniesla taký úspech v aký sme dúfali, aj keď sú všetky recenzie nadšené!


J: A teraz trochu horúcej témy: Aký je tvoj osobný názor na nedovydávané série? Vedel by si nám túto problematiku trochu priblížiť aj z tej druhej strany – strany vydavateľa?

E: Hmmm... čo ti na to poviem. Ako čitateľa ma to rozčuľuje. Keď raz začnem niečo čítať, tak to chcem aj dočítať. A ak neovládam ten cudzí jazyk, tak čo mám robiť? Ako vydavateľ? Mrzí ma to, ale čo narobím. Ak sa tie knihy nepredávajú, prečo do toho investovať? Čitatelia si asi neuvedomujú, že samotné práva na knihu niečo stoja, preklad tiež nie je lacná záležitosť, hlavne keď dnes všetci píšu bichle... čo sa stalo s kratšími románmi? A potom je tu ešte tlač... A keď si tú knihu kúpi 500 ľudí, tak to absolútne nezaplatí celkové náklady... Neuveriteľne ma mrzí, že nebudeme pokračovať s Cherubom, naozaj! Podľa mňa je to skvelá séria, ale... A teraz to hrozí ďalším dvom sériám.


J: Všetci vieme, že Slovart je jedno z vydavateľstiev, ktoré vzalo knižných blogerov na milosť a s niektorými z nich nadviazalo spoluprácu. Ovšem iní zasa ostali na ocot. Čo by si im poradil? Ako na seba môžu upútať pozornosť ešte pred tým, než si u vás zapíšu čierny bod za ustavičné dobiedzanie a vypisovanie mailov? Povieš nám aj nejaké taktiky, ktoré na vás zaručene neplatia?

E: :) Vypisovaním e-mailom si asi čierny bod nezapíšu, lebo toho máme veľa, a všetci zabúdame :) Však to poznáš sama. Máme však obmedzený počet blogerov s ktorými spolupracujeme, a tak nemôžeme ulahodiť všetkým. A dobre že pripomínaš, asi by sme mali prevetrať zoznam a skontrolovať, či si všetci plnia svoje úlohy. Nie je to len o tom dostať knihu a napísať o nej pár slov. Je to o niečom viac. A určite neplatí otravnosť, treba si taký zlatý stred nájsť.


J: Aký postup odporúčaš knižným blogerom pri pokuse o nadviazanie spolupráce s vydavateľstvom? Kam napísať? Koho kontaktovať?

E: Prosím, nepíšte nám, keď máte blog dva týždne. Trochu rozumu nalejte do hlavičky. Majte blog dlhšie, majte ho naplnený recenziami, nie samými výzvami, meme a neviem čím ešte všetkým možným, to je len odpad, ktorým chcete zakryť to, že vlastne žiadnu činnosť nevykazujete. Majte recenzie zaujímavé, nie ako cez kopirák. Nie každému sa chce čítať to isté dookola. Pracujte na svojom dosahu medzi ľudí, aby vás nečítala len úzka komunita blogerov, ale skúste sa dostať aj nejako mimo nej...


J: Na záver ešte zapichnem do jednej témy, ktorá by mohla zaujímať hlavne budúcich spisovateľov. Vezmime si, krištáľovo čisto hypoteticky, že som napísala knihu. Ako vám o nej dať vedieť? Bude to u vás vôbec niekto čítať? Mám šancu?

E: Máš šancu a bude to niekto čítať. V prvom rade to ale bude to trvať :) Nemáme na to špeciálne vyčleneného človeka, robíme to len my bežne popri práci, keď si medzi korektúrami ukradneme chvíľku. Ale treba nás tak zdravo dobiedzať :)
Ako nám dať vedieť? E-mailom? Najjednoduchšie riešenie.
Čo musíš spraviť, je mať hotový rukopis, celý, žiaden fragment ani nič podobné nemá zmysel. Musíme to vidieť celé. Takisto nemajú zmysel žiadne úpravy textu, úplne stačí Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1. Ani nevieš ako to poteší, keď nemusím odstraňovať všetky šialené formátovania, len aby som si to mohol normálne vytlačiť. Je síce pekné, že si to autor nejako upraví, ale finálna kniha bude vyzerať úplne inak. Poviem to na rovinu – my sme tu za profesionálov, vydávame stovky kníh ročne, takže o tom niečo vieme :)
Čo je dôležité – treba napísať dobrý sprievodný list, ktorý zaujme, neunudí, ale práve navnadí. Ak si autorka, nebuď presvedčená o dokonalosti svojho rukopisu, buď ochotná ho meniť, a meniť ho radikálne.
Čo je smutné... máme prečítaných toľko kníh a toľko rukopisov, a máme už tak vycvičené oči, že po 5 stranách vieme, či to stojí za to. Naozaj! Máme však zásadu, že prečítame aspoň štvrtinu, lebo ten začiatok môže byť práve to čo vyškrtneme, aj keď sa málokedy stáva, že rukopis pokračuje inak ako začal – teda po kvalitatívnej stránke. Ale ak je rukopis zaujímavý, tak čítame hneď a zaraz do konca :)
A prosím, gramatika! Aspoň spellcheckerom vo worde to prebehni. Raz chlapec poslal rukopis bez akejkoľvek diakritiky... absolútne mínus...


J: Máte momentálne nejaké žánre alebo subžánre, po ktorých sa zháňate a ktoré majú prednosť pred ostatnými? 

E: Nemáme :) Máme svoj zabehnutý program, na Slovensku sa o prevahu nejakého žánru nedá hovoriť, sme príliš malý trh a tak sa snažíme mať pestrú ponuku, snáď je to cesta k úspechu. Pri pôvodných slovenských autoroch vlastne asi ani nič neodmietame, ak sa nám akurát náhodou stretnú podobné žánre tak medzi dávame aspoň dva-tri mesiace. Keby sme ich totiž vydali naraz tak tie knihy proti sebe vlastne bojujú a to nechceme!

J: Oplatí sa mi, po vzore Američanov, zverejňovať knihu na internete alebo ju najprv „vydať“ vo forme e-booku? Sledujete niekedy stránky s amatérskou tvorbou? 

E: U nás tento trh ešte neexistuje, takže sa neviem vyjadriť. Ale určite budeme sledovať, čo sa deje. 


Erikovi ďakujem za rozhovor a ešte tu pre vás mám čerešničku na torte a pastvu pre oči v jednom :D


Erik so spisovateľkou Alyson Noël

29 komentárov:

  1. zaujímavý rozhovor, dobre sa čítal (len by ma zaujímalo ktoré sú tie dve série,ktorým hrozí nedovydávanie)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) Ďakujem. A reálne je ohrozený Darren Shan a aj Život Riley Bloomovej.

      Odstrániť
    2. a ešte poteším ego,sympatický človek =D vydýchla som si,tie nečítam =D

      Odstrániť
  2. Veru, sympatický rozhovor. Vďaka!
    Takto nejako normálne si editora a aj jeho prácu predstavujem :). Knihy sú v dobrých rukách, ehm, očiach, no veď viete, čo chcem povedať. :)
    A naozaj, pohrať sa s obálkou Mechanický anjel, bol dobrý nápad. Vydarila sa.
    P.S. a tých nedokončených sérií je škoda - aspoň Naprieč vesmírom... by ste nemohli nejak dotiahnuť - aspoň ako paperback? prosíím...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jeeej, to bolo veľmi zaujímavé 8) Koľko pikošiek zo sveta kníh! 8)
    Sympatický človiečik, vidieť, že sa vyzná 8) Ja by som raz tiež chcela pracovať s knihami, nech už je to akoukoľvek formou 8)
    Podľa mňa sú obálky Nástrojov smrteľníkov veľmi pekné, nie ako originál, to je o niečom inom trochu, ale aj tak sú vkusné a zaujmú. Čo je absolútne skvelé je obálka Upírskej akadémie 8)
    Zo Slovartu mám niekoľko kníh doma a všetky sú skvelé, ale určite by som im odporučila vydať napr. sériu Hex Hall od R. Hawkins alebo Zaklínačka od poľskej autorky Olgy Gromyko. To sú kvalitné knihy a zaslúžia si pozornosť 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. P.S.: Mne sa veľmi páčia obálky Škaredí a Krásni! Je to veľmi zaujímavo spracované a korešponduje s obsahom, mne sa to páči viac ako originál, ale počula som už u mnohých výhrady. Mne 1. časť síce štýlom písania autora trochu nesadla, ale obálka aj veľkosť knihy ma príjemne prekvapili. Chystám sa na 2ku určite 8)

      Odstrániť
  4. Moc zajímavý rozhovor! Moc se mi líbilo přečíst si o práci editora, vzhledem k tomu, že bych tuhle práci ráda sama jednou dělala. :) I když představa, že člověk pak nemá tolik času na čtení vlastních knih, mě lehce děsí. :D :)
    A náhodou, mně se ty vaše slovenské obálky líbí! :) Obálka Mechanického anjela je vážně skvělá, už je kvůli té obálce uvažuji, že si knížku pořídím domů. :D Vampýrskou akademii vám také závidím, ten slovenský hardback bych brala hned, kdybych už neměla knihy doma v češtině. :) A obálka Nástrojích smrti... No, rozhodně se mi líbí více než obálka prvního dílu, se kterou kniha vyšla u nás. :) A pevně doufám, že na Slovensku vyjde série Jezdci časem celá, strašně mě mrzí, že u nás se přestala vydávat.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Konečne nejaké dlhšie odpovede :D Je pravda že sa nebude vydávať už ani séria škaredí?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, ano, bohužial je to pravda. Krásni budú zatiaľ poslednou knihou. Mne je to tiež ľúto, lebo je to skvelo napísaná séria a je rovnako úžasne preložená.

      Odstrániť
    2. Už nie je ani možnosť, že by sa to niekedy vydalo?

      Odstrániť
  6. Uzasny rozhovor, vedela som, preco som sa nan tak tesila (sedim na zastavke a citam na mobile):-)
    Prave pri slovarte si velmi cenim tu mravenciu pracu a odovzdanie, ktore venuje tvorbe knih. Vidno, ze su tvorene s laskou k pisanemu slovu a cielovej skupine.

    A Parvitas, bohuzial pri napriec vesmirom klopes na zle dvere - to vydava ikar ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Musím říct, že tak skvělý a přínosný rozhovor už jsem dlouho nečetla :) Zase jednou jsem se dozvěděla něco zajímavého...
    Zhruba před rokem a půl jsem se definitivně rozhodla, že chci dělat něco s knihami, otázkou zbývalo už jen co? Práce v knihkupectví mě taktéž baví, ale nemyslím, že je to něco, co bych chtěla dělat celý život. Zkoušela jsem tedy přeložit nějakou knihu, jen tak na zkoušku; přeložila jsem asi tři kapitoly Heist society - a mám pocit, že nijak excelentně - a pak jsem to kvůli nedostatku času odložila na dobu blíže neurčenou... budu to muset napravit. :D Pak mě napadlo, že bych taky mohla dělat editora, ale nějak jsem nevěděla, co bych tedy měla jít studovat... Tak mě pobavilo, že Erik studoval historii a i přes to dělá toho editora :) Ale mám ještě rok do přihlášek na vysokou, to nějak vykoumám do té doby :D
    S těmi obálkami je to těžké, no. Já v zásadě neodmítám novou obálku, i když to někdy zamrzí, ale chápu, že občas je to prostě příliš nákladné. TMI série na to vypadá, že má originální obálky drahé jako... hodně, protože málokterá země si nechala originály. Ale myslím, že takové hrůzy jako české obálky k Nesmrtelným od Noelové nebo první díl Města z kostí v podání Mladé fronty už přecházejí únosnou míru... Ty Slovartovské obálky se mi ale moc líbí, třeba ta Žiara, ta je moc pěkná a určitě lepší než originál.
    Takže díky za rozhovor :)

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Fíí, veľmi užitočný (najmä pre mňa, niektoré odpovede si značím) a zaujímavý rozhovor (neverím, že existuje taký idiot, ktorý by svoje dielko poslal na prečítanie bez diakritiky, či sa to naozaj deje?).
    Hmm, mne sa zdá, že sa s obálkami z roka na rok prekonávame...tak...
    Where´s problem?
    :D
    Napríklad. Upírka akadémia a Mechanický anjel. To je dokonalé.
    A súhlasím, Jazdci časom sú niečo úchvatné. :)
    Že niektorým sériám hrozí nedovydávanie? Už nemám nervy sa nad tým rozčulovať. Len som z toho smutná (pre toto nemám rada série).

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Jeden z tých rozhovorov, pri ktorých mi je ľúto, že sa už skončil.

    A náhodou, Škaredí a Krásni majú super obálky a aj ten formát je skvelý.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Svitá na lepšie časy normálne sa mi chce po tom všetkom písať! :) Skvelý rozhovor, konečne som sa dozvedela ako je to z rukopismi u iných vydavateľstiev :D Bez diakritiky neverím :D No tak s mojimi znalosťami v gramatike si myslím, že je to u mňa celkom slušné...
    A nevydávanie sérii zamrzí... Akurát som si chcela kúpiť Škaredých. No teraz zháňam český preklad Milion sluncí...-.-

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Skvelý rozhovor a s tými ohrozenými sériami to ani len nemyslite vážne. Darren Shan je úžasný a Riley Bloomová je tiež fajn. Super užitočné informácie a obálka Charlieho malých tajomstiev je pekná aj keď jednoduchá.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Tento komentár bol odstránený správcom blogu.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Veľmi dobrý a hlavne užitočný rozhovor, aj keď sa zrovna nie príliš orientujem na YA :) Svedčí to o jeho univerzálnosti, čo kvitujem. Vďaka.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Och, ešte taká malá otázočka... nechystá sa Slovart náhodou vydať od Meliny Marchetty nejakú tú knižku (Finnikina a spol.)? Brúsim si na ňu zuby už pekne dlho :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj LenaAoi, Melina Marchetta je už v užšom výbere:) Zatiaľ však nie je nič rozhodnuté... Ale ak sa rozhodne, určite sa to včas dozvieš, snáď aj priamo tu:)

      Odstrániť
    2. Ďakujem, až mi srdiečko zaplesalo nádejou :)

      Odstrániť
  15. :) Snáď ale vydáte všetky časti Nástroje smrteľníkov, či? To by bola veľká škoda!

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Goοd article! We aге linkіng tο thіѕ particularly
    gгeat сontent οn ouг websіte.
    Keep up thе goоd writing.

    My web blog webdesign

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Hi thеrе, just became alеrt to
    youг blog through Goоgle, and found that it is truly informative.
    I am going to wаtch out for brusselѕ.
    I'll appreciate if you continue this in future. Lots of people will be benefited from your writing. Cheers!

    Feel free to visit my weblog ... Creare Un Sito Web Creare Siti Web COME CREARE UN SITO

    OdpovedaťOdstrániť
  18. I get pleasure fгom, cause I discoveгed just ωhat I used to be having a
    look for. You have ended my fоur ԁay lengthy hunt!
    Goԁ Bless уou man. Have a nice dаy.
    Bye

    my site How to build a website

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Exсellеnt post! We ωill bе lіnking to
    this great content on our ѕitе.

    Keеp up the gгeat writing.

    My webpage ... Achat nom de domaine

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Erik, drahý , nerobila som tu foto v daždi náhodou ja po štatniciach na Šafku ? :) Kristína

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Kristi, mne sa zda, ze som to fotila ja..jasne ze je to po statniciach na Safku :D Andrea

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Úžasný rozhovor, jsem úplně přeplněná informacemi, díky! :)

    OdpovedaťOdstrániť