piatok, 8. marca 2013

Richelle Mead: Indigo Spell (Bloodlines #3): Kto si a čo si urobila s mojou obľúbenou autorkou? (RECENZIA)

Pôvodný názov: Indigo Spell (Bloodlines #3)
Autor: Richelle Mead
Vydavateľstvo: Razorbill, 2013
Hodnotenie na Goodreads: 4.54 (huh..)

Srandafaktor: 3/5
Nudafaktor: 4/5
Lovefaktor: 3/5
Plačfaktor: 2/5 (akurát tak zo zúfalstva)
Drámafaktor: 1/5

Pokúsim sa z tejto recenzie neurobiť vlastnú pity-párty kde sa vyplačem z toho, aká som bola sklamaná, ale dopredu vás varujem, že sa mi to asi nepodarí.
Už z prvého dielu, Bloodlines, som nebola zrovna vo vytŕžení, ale na začiatky potenciálne skvelých sérií nikdy netreba mať až také veľké nároky a treba dať autorom priestor nechať si nejaké tie esá v rukáve. Takže fajn, Bloodlines bolo ok, hlavne že Meadová niečo píše. U Golden Lily som si dala klapky na oči a zanovito som ignorovala fakt, že jej úplne chýbala šťava na ktorú som bola zvyknutá z Upírskej akadémie a skromne som si vystačila s vtipnými dialógmi a písaním na vysokej úrovni. Možno nie je odo mňa veľmi profesionálne neustále porovnávať Bloodlines s UA, ale ak píšete spin-off sériu k vašej megaúspešnej sérii, musíte rátať s tým, že ich ľudia budú porovnávať. Predsa len sa nejedná o dve úplne odlišné diela, ktoré spolu nemajú nič spoločné, ale o série, ktoré na seba nadväzujú. Takže sa priznávam, že pri Indigo Spell som porovnávala často a tak nejako som si dostala do hlavy, že nakoľko tretí diel UA mi vyfúkol mozog z hlavy, je celkom pochopiteľné očakávať to isté aj od tretieho dielu Bloodlines. Chyba! 
Už od poslednej tretiny knihy mi bolo jasné, že buď rapídne znížim svoje neprimerané nároky alebo sa na konci rozplačem od frustrácie. Ľudia, pri tej knihe sa mi ani len raz nezvýšila srdcová frekvencia, ani len raz mi nenabehla husia koža, ani len raz som dychtivo neotáčala strany, s cieľom zistiť či Meadovej úplne drblo alebo sa nás zámerne snaží hromadne zinfarktovať. 

Autor: LuxuriousRaven
Ani sa mi nechce písať o deji, lebo ten je z dielu na diel nudnejší a nezáživnejší: 
Sydney sa učí čarovať. Sydney nechce čarovať a má výčitky. Sydney má dlhý a nudný rozhovor so slečnou Terwilligerovou, ktorá jej vysvetľuje, že sa musí naučiť čarovať, aby sa mohla brániť. Sydney má mierne trápny rozhovor s Adrianom, ktorý sa rozhodol, že ju bude mučenícky milovať z diaľky (toto inak podľa mňa nebol úplne zlý nápad na zápletku, škoda, že sa to vlieklo cez celú knihu a nijako to negradovalo). Sydney má dlhý a nudný rozhovor so slečnou Terwilligerovou, ktorá jej znovu vysvetľuje, že sa musí naučiť čarovať, aby sa mohla brániť. Sydney chodí tam, kam ju slečna Terwilligerová pošle a rieši za ňu jej nudné problémy so sestrou, ktorá vyciciava mladosť a mágiu z mladých čarodejníc (veľmi originálne). Adrian chodí za Sydney ako taký psík, aby ju mohol mučenícky milovať z diaľky. Sydney má dlhý a nudný rozhovor so slečnou Terwilligerovou, ktorá jej znovu vysvetlí, že sa musí naučiť čarovať, aby sa mohla brániť. Nasleduje obrovský a nečakaný zvrat, kedy sa dozvieme, že (pozor, brutálny spoiler) zločiny pácha niekto iný! Kto by to bol povedal! Meadovej sa nás podarilo úplne ošaliť, že hlavného záporáka poznáme už od začiatku. Toto ešte nikdy nikto pred ňou neurobil! (koniec brutálneho spoileru).
Aby som to zhrnula, obálka k Indigo Spell je veľmi nepresná a zavádzajúca, nakoľko postráda hlavnú postavu v knihe - slečnu Terwilligerovú. 

Záver knihy sa nesie v duchu Rosamunde Pilcherovej a všetci sú z toľkej romantiky úplne vo vytŕžení. 5-hviezdičkové recenzie sa len tak sypú a niekedy mám pocit, že som jediná, ktorej chýba také to veľké BOOOM na ktoré som u Richelle zvyknutá. Silné emócie, ktoré sa u mňa prvýkrát objavili v druhej časti Upírskej akadémie a sprevádzali ma až do posledného dielu sú v Bloodlines absolútne neprítomné a ani sa tomu nečudujem. Táto séria totiž vôbec nemá z čoho tie silné emócie uvariť. V rozmedzí troch kníh Meadová nepoložila základ ani jednej veľkej dráme čo je už podľa mňa strašné fušerstvo. 

Úprimne sa sama seba čudujem, že mám ešte stále v úmysle prečítať si ďalšie diely. A nie preto, lebo sa vyžívam v tom, ako môžem na knihy pindať. Z celého svojho srdca dúfam, že sa Meadová konečne zobudí a napíše niečo strhujúce, keďže všetci dobre vieme, že to dokáže. Keď sa nad tým zamyslím, to ma na celej tejto záležitosti rozčúlilo asi najviac - že viem, že to dokáže napísať tisíckrát lepšie a strhujúcejšie.  Nechápem, čo sa s ňou porobilo, že knihu tak odprdela ale stále si vravím, že je tu ešte miniatúrna šanca, že nás úmyselne naťahuje tri dlhé diely a že je zámerne taká priemerná, lebo sa na nás chystá vybaliť niečo mega. Nuž, dúfať v to môžem...

PS: Neviem, kam vopchať túto osamelú pozitívnu myšlienku, tak ju dávam takto na záver: Plusové body udeľujem autorke za udržanie milostného trojuholníka na uzde, vďaka čomu môžem mať hlavné postavy (najmä Sydney) stále bez výčitiek svedomia rada. Tie za celú túto katastrofu v podstate ani nemôžu...


2 komentáre:

  1. :D :D rofl, dobre som sa zasmiala pri citani tvojej recenzie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Díky za zlepšení dne! Dost jsem se nasmála :D Zrovna se chystám na Zlatou lilii, tak uvidíme.

    OdpovedaťOdstrániť