Jamie McGuireová - Krásna katastrofa: Aj študentky to rady horúce! (RECENZIA)

Názov: Krásna katatsrofa

Pôvodný názov: Beautiful Disaster

Autor: Jamie McGuireová

Vydavateľstvo: Fortuna Libri, 2013

Hodnotenie na Goodreads: 4.25

Srandafaktor: 4/5 
Nudafaktor: 1/5 
Lovefaktor: 5/5 
Plačfaktor: 3/5 
Drámafaktor: 5/5 









Oficiálna anotácia:

JE TO KAMARÁTSTVO S NEPLÁNOVANÝMI DÔSLEDKAMI, KRÁTKODOBÉ VZPLANUTIE ALEBO LÁSKA? 

ABBY ABERNATHYOVÁ začína navštevovať vysokú školu ďaleko od svojho rodného mesta, aby zabudla na minulosť. Uteká pred rodinou, ktorá jej vinou alkoholu a hazardných hier urobila zo života peklo, a usiluje sa byt príkladnou študentkou. 

TRAVIS MADDOX má prezývku Besný pes a na štúdium si zarába ilegálnymi pästnými súbojmi - samozrejme, bez rukavíc. Má povesť najväčšieho zvodcu žien na univerzite. Je to presne ten typ, akému by sa Abby mala zďaleka vyhnúť, ak nechce spadnúť do pasce svojho starého života. 

TRAVIS A ABBY sa navzájom priťahujú, ale presviedčajú okolie aj jeden druhého, že z ich priateľstva nikdy nevznikne milenecký vzťah. Potom však Abby prehrá stávku, a tak musí mesiac bývať s Travisom v jeho byte. Vášeň sa už nedá maskovať priateľstvom.

Možno ste ešte nepočuli o novom žánri New Adult, ktorý vznikol skrížením young adult kníh a kníh pre dospelých, ale určite ste už minimálne museli počuť o jej neoficiálnom zakladateľovi, autorke Jamie McGuire.

Keď Krásna katastrofa vyšla pred 2 rokmi v USA (bola publikovaná na vlastné náklady autorky), málokto ju vedel niekam zaradiť. Na prvý pohľad vyzerala ako klasická romantika pre teenagerky, avšak už po prečítaní niekoľkých strán bolo jasné, že sa autorka rozhodla prekročiť hneď niekoľko pomyslených hraníc, na ktorých YA už roky balansuje. Do očí vám asi bude najviac biť vek hlavných hrdinov v knihe, ktorý sa tu pohybuje v kategórii 18-25 rokov. Táto veková kategória bola doteraz akousi čiernou dierou v literatúre - knihy sú takmer vždy alebo pre deti, alebo pre teenagerov, alebo pre dospelých, kde sa aj tie mladšie hrdinky väčšinou nachádzajú v druhej polovici svojich 20-tich rokov. Ale čo majú čítať chudery študentky na vysokej škole?? S kým sa máme, my úbožiatka, stotožniť? Voilá, problém vyriešený: Vezmite do rúk Krásnu katastrofu...

S neobvyklým vekom hrdinov ruka v ruke prichádza aj nové zasadenie príbehu. Zabudnite na stredné školy! Naše nové knižné postavy navštevujú univerzitu a užívajú si pravý študentský život: párty, flirtovanie, sex a samozrejme socializáciu na prednáškach. Lebo šak k čomu inému vôbec prednášky sú...;) A keď sme už pri tom sexe - pri niektorých new adult knihách sa má aj Fifty Shades chuť ísť hanbiť do kúta. Krásna katastrofa, čoby priekopník žánru NA, však nepatrí do extrémov, a zatiaľ čo niektoré scény sú v knihe poriadne horúce, nie je tam nič, čo by vás nejako výrazne pohoršilo. 

Hoci cieľovým publikom Krásnej katastrofy nie je zrovna nejako extra čítajúca vzorka populácie, svojich fanúšikov si určite nájde aj medzi nostalgickými  tridsiatničkami, štyridsiatničkami až x-iatničkami a nepochybne tiež medzi zvedavými teenagerkami :) Krásna katastrofa je skrátka určená všetkým ženám s mladým duchom. A ktovie, možno zaujme aj niektorých romantických chlapov...A o čom vlastne je?

On je notorický potetotvaný sukničkár, ktorý si na živobytie zarába tajným zápasením v útrobách univerzity, ona uteká pred svojou problémovou rodinou. Keď sú spolu, je to katastrofa. Keď sú od seba, je to hotová tragédia, ktorá zasiahne každého naokolo. 

Krásna katastrofa je príbeh jedného šialene romantického, šialene explozívneho, šialene deštruktívneho vzťahu, ktorý vás v rozmedzí 376 strán prevedie spektrom neuveriteľného množstva rozličných pocitov a emócií, o ktorých existencii ste doteraz možno ani netušili. Kniha síce nemá zvlášť veľa bočných zápletiek, ale vynahradí vám to určite jedna intenzívna dejová línia plná rôznych zvratov a obratov.


Ak ste na to ešte náhodou neprišli, Krásna katastrofa je jedna z mojich najobľúbenejších kníh vôbec. Príbeh Abby a Travisa je strašne (strašne, strašne) romantický, ale bez tradičných presladených nechutností. Ak   však v knihe predsa len náhodou narazíte na príliš zamilovanú pasáž, radím vám vychutnať si ju, lebo už o chvíľu vás na tomto kolotoči čaká 180-stupňová otočka a prechod dlhým tunelom. Nech sa však deje čo sa deje, Krásna katastrofa je v prvom rade love story, ktoré do bodky splní očakávania každého milovníka zaláskovaných kníh. S tým rozdielom, že kým sa vám tieto očakávania splnia, budete najprv musieť prežiť divokú jazdu, na ktorú budete potrebovať minimálne pevné nervy a Kinedryl. 

Travis Maddox je prototyp bad boya, ktorý zmäkne len v prítomnosti svojej vyvolenej. Čo v podstate znamená, že ho všetci budeme skôr či neskôr milovať. Upozorňujem však, že Travis svoje extrémy dovádza do ešte väčších extrémov a na niektorých miestach na neho budete mať chuť poštvať psychiatra. Ale veď kto už dnes nemá rad sexuchtivých cvokov a lá Christian Grey a Gideon Cross? (Aj keď nie, Krásna katastrofa rozhodne nie je druhé Fifty Shades. Nie, nie, nie! KK je kategória sama o sebe...)
Mimochodom, Travis má ďalších 4 bratov, ktorých knihy autorka tiež pripravuje časom napísať. A aby toho nebolo dosť (lebo Maddoxovcov nikdy nie je dosť), v USA už vyšla aj Krásna katastrofa prerozprávaná z Travisovho pohľadu s názvom Walking Disaster (KK je rozprávaná z Abbinho pohľadu) takže ktovie, možno si kniha nájde časom cestu aj na Slovensko.

Ak ste priaznivcami young adult kníh ale dostali ste chuť na niečo vyspelejšie, niečo, čo sa neriadi tak prísnymi pravidlami ako knihy pre dospievajúcich, odporúčam siahnuť po new adulte. Krásna katastrofa je pre vás v tomto prípade povinnou jazdou a zároveň manifestom, ktorý si potrebujete prečítať a ktorý rozhodne nebude stratou vášho času.

Krásnu katastrofu si cez internet môžete zakúpiť aj prostredníctvom kníhkupectva Knihy a to na TOMTO MIESTE.

PS: Ak vás zaujal žáner New Adult, nenechajte si ujsť ďalšie pripravované tituly: Beznádejná od Colleen Hooverovej, Iba jeden deň od Gayle Formanovej či Na prelome večnosti od J.A.Redmerski, ktoré v slovenčine vychádzajú v priebehu tohto roka. 

SÚŤAŽ O KNIHU MESIACA: Čo sa stalo Mare Dyerovej? od Michelle Hodkin

Mara Dyerová sa už každú chvíľu objaví v slovenských kníhkupectvách, takže myslím že je najvyšší čas spustiť súťaž :)

Čo sa stalo Mare Dyerovej je kniha mesiaca marec, ktorú ste si zvolili tu na MAWOBe. A keďže kvôli školským povinnostiam  nestíham zorganizovať hlasovanie a súťaž o knihu mesiaca apríl, Mara bude na tróne kraľovať trochu dlhšie. O pár dní sa však už spustí hlasovanie o najočakávanejšiu májovú novinku, takže buďte v strehu :)

Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje. 

 Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

• súťaž je otvorená pre súťažiacich zo SR aj ČR
• trvanie súťaže: 21.4 - 5.5. 2013
• pre vstup do súťaže vyplňte formulár umiestnený nižšie
• nasledovanie ani zdieľanie súťaže nie je povinné, prinesie vám to ale extra vstupy navyše
• Cenu do súťaže poskytlo vydavateľstvo, ktoré má u vás v poslednom čase s knihami obrovský úspech - SLOVART :)

Súťažiť môžeš tu:

a Rafflecopter giveaway

Ako to robiť (ešte) lepšie?

Všetky vydavateľstvá chcú od vás originálne a neotrepané recenzie. VY by ste radi písali originálne a neotrepané recenzie. Lenže ako niečo také zrealizovať,  keď máte zrecenzovať za posledný mesiac už snáď stokrát zrecenzovanú knihu? Nie je to zas také ťažké, ako sa zdá...

Recenzovanie je úžasná vec. Ja osobne sa v tom úplne vyžívam, pretože mi to dáva možnosť zanalyzovať knihu, zamyslieť sa nad ňou, pootáčať ju zo všetkých strán a identifikovať každý jeden pocit, každú jednu reakciu, ktorá sprevádzala moje čítanie. Ponúka mi tiež príležitosť zamyslieť sa znovu nad podobnými knihami alebo jej predchádzajúcimi časťami a porovnať ich. V recenzii sa stretávajú veľmi subjektívne pocity bezprostredne po dočítaní s o niečo objektívnejšími, oneskorenými pocitmi, vznikajúcimi väčšinou na základe už spomínanej analýzy. Tieto pocity by sa nemali umelo oddeľovať ale zamiešať dohromady, aby vytvorili unikátny celkový dojem. Ak toto urobíte, NEEXISTUJE, že sa vaša recenzia bude podobať na stovku ďalších.
V kine síce vždy nájdeme prvky, ktoré nás spoločne všetkých iritujú a je veľká šanca, že uplakaná rozmaznaná hrdinka bude liezť na nervy minimálne polovici recenzentom, ale kniha má väčšinou 300-400 strán a nie je možné, aby každý reagoval na všetky aspekty príbehu rovnako. Sú detaily, ktoré niekoho zaujmú a pozastaví sa nad nimi a ktoré si naopak niekto nevšimne, nie preto, lebo je nepozorný ale preto, lebo pre neho nie sú dôležité. Sú postavy, ktoré pre mnohých nie sú ničím výnimočné, no ktoré vám z nejakého dôvodu nedajú spávať. Sú pocity, ktoré vás niekedy pri čítaní ovládnu, ale ktoré veľmi rýchlo vypustíte z hlavy, pretože ich nikto iný pri čítaní tej istej knihy nemal a vy sa rozhodnete, že nestoja za zmienku.

Ak máte doma od vydavateľstiev na kope 10 vyžiadaných recenzných výtlačkov a depku z toho, že všetci blogeri okolo vás zverejňujú svoje články a recenzie pravidelnejšie a častejšie než vy, tak je veľmi veľká šanca, že budete dotlačení k písaniu veľmi povrchných recenzií. A teraz to nemyslím tak, že písanie odfláknete, ale že sa s cieľom ušetriť čas zamyslíte len nad tým, nad čím sa zamýšľa každý - ako sa mi páčila hlavná hrdinka?, ako sa mi páčil hlavný hrdina?, akú dynamiku mal príbeh?, aký originálny bol námet?, aký bol preklad?, aké som mal očakávania, ako veľmi som sa tešil, keď som knihu začínal čítať? aký peckový/trápny bol záver? a tď., a tď.

Netvrdím, že s podobným prístupom nedokážeme vytvoriť nič originálne, to by bola blbosť. Niekedy stačí talent na písanie a môžete písať aj návod na používanie zubnej nite a ľudia to budú čítať. Ale ponoriť sa do príbehu, nájsť v ňom niečo, čo nenašiel nikto iný, všimnúť si čosi, čo si len tak hocikto nevšimne, je podľa mňa oveľa vďačnejšie, hodnotnejšie, nehovoriac o tom, že vás to ako čitateľa neuveriteľne obohatí a ako recenzenta posunie na úplne iný level. A ešte vás to bude aj baviť. 

Samozrejme je jasné, že recenzia sa nezaobíde bez toho, aby ste aspoň načrtli dej, predstavili postavy, zhodnotili záver. Sú veci, ktoré by mali byť v recenzii bez ohľadu na to, či ich má milión ďalších alebo nie. Pretože ak máte šťastie, tak existujú ľudia, ktorí navštevujú len váš blog, alebo veľmi obmedzenú skupinu blogov, ktorej hrdou súčasťou je aj ten váš. Títo ľudia sa potrebujú dozvedieť všetko potrebné z vašej recenzie a vy si proste nemôžete dovoliť analyzovať v rozmedzí piatich odstavcov nejakú banalitu a vynechať podstatné veci len preto, lebo už o nich píše tucet ďalších blogerov. Ale presne takéto detaily dodajú vašej recenzii šťavu a odlíšia ju od ostatných, ktoré svorne zúrivo kritizujú desný preklad knihy alebo trápne sladkého hlavného hrdinu. 

Je to podľa mňa úplne primitívna rada, niečo, čo predsa podvedome musí vedieť každý, no niekedy na to pri tom zhone a snahe vyhovieť každému zabúdame. Vrátane mňa, samozrejme! Nevnímajte tento článok ako kázeň "skúsenej" blogerky. Je to len taká...myšlienka, ktorá mi už dlho chodí po rozume a ktorej som potrebovala dať nejakú formu. Nechcem tým naznačiť, že je medzi nami niekto, kto to robí úplne zle, skôr sa snažím povedať, že veci sa stále dajú robiť lepšie a stále sa je v čom zdokonaľovať a či už je nás desať,  dvadsať alebo sto a či už máme výnimočný dar slova alebo nie, stále máme šancu prísť v recenzii s niečím novým a zaujať publikum.

A na záver, plňte si svoje povinnosti voči vydavateľstvám, no nezabudnite si recenzovanie užívať a vyťažiť z neho pre seba a pre vašich čitateľov čo najviac. Úplne prirodzene a nenásilne vás to odlíši od ostatných, pretože v momente, keď do vášho diela vložíte kúsok seba, stane sa jedinečným.

E L James - Päťdesiat odtieňov (nie až tak temnej) temnoty (RECENZIA)

Názov: Päťdesiat odtieňov temnoty (Päťdesiat odtieňov sivej #2)

Pôvodný názov: Fifty Shades Darker 

Autor: E L James

Vydavateľstvo: XYZ, 2013

Hodnotenie na Goodreads: 3.94

Srandafaktor: 3/5
Nudafaktor: 3/5
Lovefaktor: 5/5
Plačfaktor: 2/5
Drámafaktor: 4,5/5


Keďže tu máme recenziu už k druhému dielu trilógie Fifty Shades, rozhodla som sa na drzovku predpokladať, že každého, kto sa ju chystá práve čítať, séria aspoň do určitej miery zaujala a vzbudila v ňom zvedavosť. Vopred sa teda ospravedlňujem všetkým tým, ktorí Fifty Shades neznášajú, no ktorí z nejakého divného dôvodu nevedia odolať a kliknúť na všetky linky s touto sériou spojené aby nad ňou symbolicky mohli znovu ohrnúť nos. Ach...Nie som nejaký extrémny vyznávač kultu Christiana Greya, ale už som sa dávno zmierila s tým, že Fifty Shades nebudem nikdy neznášať, či už to zo mňa robí automaticky neplnohodnotného člena spoločnosti so zníženým intelektom a naivitou 3-mesačného pudlíka alebo nie. Takže keď sme si tieto veci na začiatok vyjasnili, môžeme sa pohnúť ďalej :D

Hoci vám prvý diel trilógie namaže za uši viac než doporučenú dennú dávku sacharidov, jeho samotný záver vám trochu vyrovná pH a dokonca si vďaka nemu kniha napraví reputáciu aj u chronických odporcov príliš romantických záležitostí. Tým ostatným, večným romantikom a milovníkom šťastných koncov síce posledné strany pravdepodobne vezmú vietor z plachiet, no dobrá správa je, že na druhý diel už viac čakať nemusíme. Je tu a je pripravený opäť nás na chvíľu vytrhnúť z reality a preniesť nás do sveta, kde na nás hen za rohom čaká náš vlastný strápený miliardár, hľadajúci spásu.

Autorka: Victoria 

Päťdesiat odtieňov temnoty je na jednej strane ešte presladenejšie než prvý diel, na druhej strane je však viac dramatické a napínavé. Znovu na vás s otvorenou náručou čaká množstvo zbytočných scén, ktoré by sa dali minimálne skrátiť, miestami aj úplne vynechať, misku váh však u mňa vyrovnali moje obľúbené mailové konverzácie medzi Anou a Christianom a, ako som už spomínala, dráma, dráma, dráma. Dráma s Aniným novým slizkým šéfom, dráma s Christianovou vyšinutou ex, dráma s Christianovou perverznou ex, dráma s Christianovým lietadlom...pripomeňte mi, ak som na niečo zabudla.  

Christian je odhodlaný zmeniť sa kvôli Ane, Ana sa zasa bojí, že ju časom opustí, ak ho prestane baviť „obyčajný“ vzťah, na ktorom sa po niekoľkých dňoch odlúčenia (ktoré vám namojveru pripadajú ako mesiace vzhľadom na to, ako strašne to prežívajú) dohodli. Jej strach však nemá nič na ten Christianov, ktorý pri pomyslení na to, že od seba jedného dňa Anu nadobro odplaší, prepadá chorobnej panike. Aby som to zhrnula, dráma vás nečaká len na periférii, ale aj priamo v srdci Anastasiinho a Christianovho krehkého a divného vzťahu. Tu to však už miestami začína byť príliš. Príliš repetičné, príliš podrobné, príliš intenzívne. Mám rada, keď to v knižnom vzťahu najprv poriadne poškrípe, a to hneď na niekoľko spôsobov, ale Jamesová by si mala začať dávať pozor na to, aby sa stále ako blbka netočila okolo svojej osi a namiesto toho sa časom aj kamsi pohla. Celá Fifty Shades séria sa odohráva v rozmedzí veľmi krátkeho časového úseku, čo nám zaručuje podrobný opis každej dennej aktivity, áno, vrátane sexu. Každého. Jedného. Kola. Myslím, že aj ten najväčší literárny sexuchtivec sa uspokojí s jednou podrobnejšou erotickou scénou tu a tam a nepotrebuje mať vždy všetko do detailov popísané. Ale to si možno len ja myslím...  

Autorka: EmihSrep

Jedným veľkým plusom pre mňa u tejto série vždy bola výborne rozpracovaná psychológia postáv (aj keď mnohí by sa tu so mnou pravdepodobne hádali), pracujúca na podklade zaujímavo vymyslených vnútorných monológov vo forme nikoho iného, než vnútornej bohyne. V blogosfére ju už recenzenti stihli poriadne sprzniť – snáď ani nenájdete recenziu, kde by niekto aspoň symbolicky nepočítal, koľkokrát sa tam toto slovné spojenie objavilo, alebo sa nevyjadril  tomu, ako mu to liezlo na nervy. Stalo sa to akousi povinnou jazdou pre každého recenzenta – napísať, ako neznáša vnútornú bohyňu bez toho, aby sa aspoň pozastavil nad jej úlohou v knihe. Je to škoda, pretože podľa mňa sa Jamesová prostredníctvom nej veľmi šikovne popasovala s inak nudnými opismi myšlienkových pochodov hlavnej hrdinky, ktorých sa bežne v knihe dá len veľmi ťažko zbaviť, pretože patria k príbehu. Vnútorná bohyňa patrí k Fifty Shades a v skutočnosti podľa mňa lezie na nervy asi len pätine čitateľov, zbytok na ňu nadáva tak akosi automaticky, lebo na ňu nadáva každý. Ale tak prečo zbytočne vyčnievať z davu...

Fifty Shades 2 je zvláštna kniha...Je v nej chvalabohu podstatne menej ukrutne nudných BDSM scén (aj keď nejako extra veľa ich nebolo ani v prvej časti, aj keď sa to tvári ako drsná erotika) a podstatne viac romantiky a ťuťu muťu. Prostredníctvom nej séria voľne prechádza z kontroverzného porna pre mamičky (neznášam toto pomenovanie, mimochodom) ku klasickej erotickej romanci so všetkým, čo k nej patrí. Myslím, že málokomu bude táto zvrátenosť chýbať – aj tak bol od začiatku takmer každý namotaný viac na Christiana a jeho skrytú povahu romantika, než na Christiana a jeho putá a bičík. A nieže by tam tie putá a bičík úplne chýbali, to zas nie. Ale myslím si, že každý pri čítaní druhého dielu pocíti určitú zmenu a pre mnohých to určite bude zmena k lepšiemu.

Ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť priamo v ich e-shope na TOMTO MIESTE

Sarah Dessenová - Len počúvaj!: Keď už máte dosť tej svojej rodinnej drámy (RECENZIA)

Názov: Len počúvaj

Pôvodný názov: Just Listen

Autor: Sarah Dessen

Vydavateľstvo: Cooboo, 2013

Hodnotenie na Goodreads: 4.11

Srandafaktor: 2/5
Nudafaktor: 2/5
Lovefaktor: 4/5
Plačfaktor: 3/5
Drámafaktor: 4/5

Nie, Len počúvaj pre mňa nebolo žiadnym zoznamovaním sa s autorkou, nakoľko som už od nej čítala asi 6 kníh. Áno, Dessenovej knihy sú také dobré, že ich čítam ako na bežiacom páse.
Asi to bude znieť divne, vzhľadom na to, čo som práve vyššie napísala, ale jej výtvory sú v podstate všetky na jedno kopyto. To však vždy nemusí byť práve negatívna vlastnosť. Nie každý ich totiž číta všetky zaradom a mnohí môžu oceniť práve skutočnosť, že dopredu vedia, čo môžu očakávať a o čom si radšej nemajú robiť zbytočné ilúzie. Niekedy si proste potrebujete prečítať nejakú "dessenovku". A niekedy si ich potrebuteje prečítať rovno niekoľko za sebou, no Booože. A niekedy ste na tom tak zle, že si rovno dáte re-reading všetkých jej kníh v priebehu 1 týždňa...ach, ale to už asi hovorím len o sebe. Nuž, tak teda poďme ďalej. 

Len počúvaj je vôbec prvá kniha od Sarah Dessenovej, ktorá bola preložená do slovenčiny a skromne si myslím, že je zároveň aj najlepšia. Týmto vás rozhodne nechcem odrádzať od čítania iných jej kníh s tým, že vás už nič lepšie nečaká. Myslím si, že každý sa nájde v inej knihe, každého osloví iný príbeh či iný typ drámy. Práve v tom je, povedala by som, silná stránka všetkých dessenoviek.

V knihe Len počúvaj sa zoznámime s lokálnou hviezdou reklám Annabel. Annabel má všetko, čo si dievča v jej veku môže priať – popularitu, sľubnú budúcnosť a samozrejme krásu. Práve to posledné sa jej však stane osudným v jednu noc, kedy sa jej život obráti naruby. Odrazu je z Annabel verejný nepriateľ číslo jedna a najneobľúbenejšie dievča na celej škole. Najľahšie dievča na škole...Tá, ktorá kvôli chlapcovi neváhala zradiť svoju najlepšiu kamarátku. Annabel nikdy nikomu nepovedala, čo sa vtedy na párty v tmavej izbe skutočne stalo a sklenený dom, v ktorom žije, časom pohltil jej tajomstvo tak, ako aj všetky ostatné, ktoré členovia Anabelinej rodiny skrývajú či ignorujú.  V pekle, ktorým sa pre ňu stala škola, nachádza odrazu Annabel nezvyčajného spojenca. Owen je chronický bitkár na odvykačke a s Annabel nemá vôbec nič spoločné. Teda aspoň nemal, až kým sa obidvaja nestali školskými vyvrheľmi.  Už o krátky čas ich však okrem spoločného miesta na obede spája hudba a...možno aj niečo viac.

Sarah Dessenová sa nikdy neštítila vážnych a citlivých tém a nie je tomu inak ani v prípade tejto knihy. Okrem tragédie, ktorá sa stala Annabel, tu ešte máme depresívnu matku, ktorá žije svoj modelingový sen prostredníctvom svojich dcér, či anorektickú Whitney, ktorú tento sen dohnal až na pokraj smrti. Napriek tomu sa však nejedná o pochmúrnu knihu a rozhodne nemusíte mať v v zásobe balíky vreckoviek. Postačí vám jeden...

autorka obrázku: AhhitsMegan

Páčilo sa mi, že sa kniha celá netočí len okolo vzťahu Annabel a Owena, ale že si Dessenová dala takisto záležať na iných vzťahoch, či už rodinných alebo kamarátskych. Jej knihy sa pritom vždy dotýkajú tém, ktoré sú nám blízke a situácií, ktoré sa môžu prihodiť každému z nás. Na to, aby vám tieto príbehy niečo dali, však nepotrebujete prekonať anorexiu alebo stratiť blízku osobu. Niekedy si bohato stačí prečítať niečo, čo nie je natoľko absurdné, aby ste sa s tým nemohli reálne kedykoľvek stretnúť. Niečo, o čom by ste chceli vedieť viac, hoci len z čisto preventívnych dôvodov alebo z čírej zvedavosti.

Pochybujem, že to ešte niekto nevydedukoval z samotného názvu, ale Len počúvaj je z veľkej časti o...no, o počúvaní. Čo však možno neviete je, že kniha nie je len o počúvaní hudby, ale taktiež o počúvaní ľudí naokolo. O tom, že niekedy musíte zapojiť všetky svoje zmysly, aby ste dokázali niekomu pomôcť, či dokonca zachrániť život...

Na pozore by ste sa mali mať pred postavami, ktoré neboli vymyslené vám na mieru tak, aby ste ich mali radi. Annabel bude mnohým liezť na nervy svojou zbabelosťou, ktorá sa síce dá teoreticky ospravedlniť, ale to ešte neznamená, že čitateľovi nezdvíha adrenalín zakaždým, keď vystrčí svoju hlavu. Rovnako tak Owen nie je princ na bielom koni s dokonalým vzhľadom a bezchybnou povahou. Nebude na vás nechutne často žmurkať a nebude vás zvádzať chutnými lícnymi jamkami. Aj tak sa však stavím, že vám prirastú k srdcu a budete plakať, keď obidvaja na konci umrú.

Haha, robím si srandu, nikto neumrie.

Ak máte radi realistické young-adult knihy zo súčasnosti (YA contemporary), tak by ste si za svoj život mali prečítať aspoň jedno dielo od Sarah Dessenovej. A prečo nezačať práve týmto? (Na Slovensku od nej aj tak ešte nič iné ani nezoženiete, čiže nieže by ste mali zvlášť na výber...)

Knihu Len počúvaj si môžete zakúpiť aj prostredníctvom internetového kníhkupectva albatrosmedia.sk, kde rovno zoženiete aj autorkinu ďalšiu knihu, Ukolébavku, ktorá vyšla len v češtine.
Ja ešte na záver ďakujem spoločnosti Albatros Media za poskytnutie recenzného výtlačku :)