Posledný...ehm...príspevok bol na tomto blogu zverejnený pred 10 dňami, čaká ma asi milión recenzií na napísanie a ďalších milión viac či menej zmysel dávajúcich článkov na dopísanie, ale keďže sa konečne po dlhom čase chystám niečo dobrovoľne vyplodiť a ešte aj popritom pociťujem radosť a nadšenie, tak mi nedá, aby onen článok nebol o mojej najobľúbenejšej sérii EVER.
Upírskej akadémii toho dlžím veľa. Najprv sme spolu s Triss citovo vydierali vydavateľstvo Slovart, aby nám ju vydalo, lebo je to úžasné, vtipné, (čuduj sa svete) originálne a brutálne napínavé, potom som po vydaní prvého dielu úplne odprdela recenziu v zmysle, že som ju vôbec nenapísala a teraz už o chvíľu vychádza druhý diel a ja som dnes zistila, že ani neviem, že existuje postava s menom Spiridon. Ako vidíte, môj problém číslo 1 zďaleka prevyšuje dôležitosť môjho problému číslo 2 - že si pravdepodobne do štátnic nestihnem prejsť všetkých 24537776745655635354 štátnicových otázok.
Viete čo robím už asi tretí deň vkuse (Okrem toho, že sa snažím zistiť, či je lepšie užívať ibalgin na prázdny žalúdok alebo po jedle)? Refreshujem Twitter, aby mi neušli žiadne novinky ohľadom natáčania Upírskej akadémie v Londýne. (Twitter sa síce refreshuje sám od seba, ale keď klikám na hlavnú stránku každú sekundu, ide to rýchlejšie). Je veľmi pravdepodobné, že táto moja úchylka sa chtiac-nechtiac premietne aj do vašich online životov, nakoľko plánujem vrámci mojej nehynúcej lásky k UA pravidelne nahadzovať na FB všetky dôležité fotky a aktualizácie z natáčania a urobiť si nejakú radosť v tomto mojom biednom predštátnicovom živote.
Hrozne mi celý tento proces stalkovania uľahčujú filmoví producenti, ktorí prostredníctvom FB stránky zverejňujú úžasné zákulisné informácie, o ktorých sa nám pri natáčaní filmov ako Skúška ohňom, Mesto kostí či Divergencia ani nesnívalo. A ja dodnes nechápem, ako to, že na niečo tak ľahké a tak účinné neprišiel nikto pred Mikeom Pregerom (hlavný producent UA) - informovať nás o VŠETKOM, o čom môžeme byť informovaní a vygradovať tak nadšenie fanúšikov do nepredstaviteľných rozmerov. Nehovoriac o tom, že nám dodávajú pocit strašnej dôležitosti, keď si môžeme hojne zanadávať na hrozný kasting: "I'm NOT watching this movie, they totally RUINED IT! Sooooo disappointed! ", na to, že Dimitriho sme si takto vôbec nepredstavovali: "But he has short hair! WTF?? SO Sad :(((( " na to, že zabudli obsadiť postavu Adriana: "WHERE THE HELL IS ADRIAN???!!!!" a na podobné absurdnosti.
Teraz rozmýšľam, aká vlastne bola pointa tohto článku. Hmmm....asi taká, že moje chuť písať je konečne späť a potrebovala som to osláviť písaním o niečom, čo kedysi dávno spôsobilo, že som sa zamilovala do YA kníh. Nechce sa mi veriť, že film, o ktorom som si myslela, že nikdy nevznikne je 7 dní od začiatku natáčania s úplne dokonalým kastingom a producentmi, ktorí komunikujú s fanúšikmi a dobre že nenainštalovali web kameru priamo do štúdia, aby nám nič neušlo. Ak ste niekedy v priebehu posledného roku čítali UA a tešíte sa, že uvidíte, ako ožívajú vaše obľúbené postavy, tak si predstavte, že ja som UA čítala prvýkrát pred 4 rokmi, odvtedy som mala 3 re-readingy a celý ten čas som čakala a dúfala, že sa stane zázrak a niekto mi to sfilmuje a každým rokom to vyzeralo menej a menej reálne...a teraz toto.
V podstate sa svojim spôsobom vopred ospravedlňujem za nadmerný UA spam na vašej nástenke :D Prežite to so mnou, a keď nechcete byť mimo diania a chcete vedieť o čom je reč, tak si knihu prečítajte a poďakujte sa mi neskôr :)
