utorok, 26. februára 2013

Návrat Christiana Greya v celej svojej zvrátenosti už o 2 týždne!

Ak patríte medzi poctivcov, ktorí trpezlivo čakajú na slovenský preklad druhého dielu Fifty Shades (aj keď ja, čo som prečítala všetky 3 diely po anglicky v rozpätí asi šiestich dní, veľmi nemám čo súdiť tých, čo si už knihu zadovážili v češtine :D), tak mám pre vás celkom pozitívnu správu.

Kniha s názvom Fifty Shades Darker: Päťdesiat odtieňov temnoty, vychádza už o 2 týždne - 11.marca!!

Príbeh Christiana a Any pokračuje na ďalších 656-ich stranách, preložených rovnako ako v prípade prvého dielu Miroslavou Sedláčkovou.



Oficiálna anotácia:

Potom, čo Anastasia Steelová na vlastnej koži pocíti, aké temné sú tajomstvá Christiana Greya, opúšťa ho. Napriek všetkému, čo sa medzi nimi stalo, na neho stále nemôže zabudnúť. Keď jej Christian ponúkne nové podmienky vzťahu, neodolá a vracia sa k mužovi, ktorého miluje. Postupne odhaľuje všetky tajomstvá a zisťuje, že jeho päťdesiat odtieňov sivej je temnejších, než si kedy dokázala predstaviť. A zatiaľ čo Christian bojuje so svojimi démonmi, Ana musí urobiť najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote...


A čo tak malú návnadu? Prečítajte si ukážku z knihy!


 

Ak sa na knihu chcete tešiť ešte viac, môžete si ju rovno predobjednať, a mať dobrý pocit, že v deň vydania si to bez pohnutia prsta namieri priamo k vám. Všetky inštrukcie, ako získať Christiana Päťdesiat odtieňov temnoty so zľavou 25% nájdete TU. Nech žije 11.marec!

piatok, 22. februára 2013

John Green - Na vine sú hviezdy: Citové vydieranie, ktoré (si) nedokážete odpustiť (Recenzia)

Originálny názov: The Fault in Our Stars
Autor: John Green
Vydavateľstvo: Ikar, 2013
Hodnotenie na Goodreads: 4.54 

Srandafaktor: 3,5/5
Nudafaktor: 1/5
Lovefaktor: 4/5
Plačfaktor: 10/5
Drámafaktor: 3/5

Anotácia

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Na vine sú hviezdy splnilo všetky moje najvyššie očakávania a všetky moje najhoršie obavy. John Green napísal prototyp knihy, ktorú neznášam a urobil to, zatiaľ čo na svoj Twitter každý deň pridával vtipné a bezstarostné hlášky zo svojho každodenného života. Už len z toho vyplýva, aký je to neuveriteľne zvláštny človek - cez deň natáča so svojim bratom šibnuté videá a večer si sadne za počítač a napíše jednu z najdepresívnejších kníh na svete. Voči slovu "najdepresívnejší" budete mať možno mnohí námietky, ak vezmem do úvahy, že na začiatku sa skôr každý smeje, no nech sa na to spätne pozerám z akýchkoľvek uhlov pohľadu, nedokážem na adresu knihy vyslať jedinú charakteristiku, ktorá by naznačovala, že sa jednalo o niečo veselé, krásne a nezabudnuteľné. Verte mi, po ničom inom netúžim, než úplne zabudnúť na to, že som knihu niekedy čítala.

Znamená to, že Na vine sú hviezdy je blbosť? Kdeže. Na vine sú hviezdy je majstrovské dielo. John Green je pán spisovateľ. Ten chlap má medzi autormi taký rešpekt, že by ste mu tipovali aspoň 65 rokov a 1 Nobelovú cenu a nie 35 rokov a len 6 vydaných kníh. Ale to len tak mimochodom...

Nestalo sa mi ani zďaleka prvýkrát, že som nejakú knihu čítala do rána. V tomto Greenova kniha nijako nevyniká, aj keď som nad ňou sedela ešte 4 hodiny po polnoci. V čom je rozdiel? Väčšinou čítam do rána, pretože potrebujem vedieť, ako to skončí. V tomto prípade som proste chcela ABY TO UŽ SKONČILO. Bodka. Rozdeľovať si čítanie NVSH na niekoľko častí je podľa môjho názoru čistý masochizmus. Nikto predsa nechce prichádzať každé ráno do zamestnania ako zombia a celý deň nerozmýšľať o ničom inom, než o tom, ako príde večer domov a zasa začne ďalšie kolo sebatrýzne. Ak sa máte aspoň trochu radi, vezmite si pred čítaním jeden deň dovolenky, dajte NVSH na ex, poplačte si, pohojdajte sa trošku zo strany na stranu a čumte popritom neprítomným pohľadom pred seba, dajte si jedno kolo hysterického smiechu, zatiaľ čo na vás vaše hladné a špinavé deti nechápavo pozerajú, otrepte sa a žite ďalej svoj život.

Na knihe ma strašne naštvalo, že je krásne písaná a v začiatkoch aj vtipná, lenže potom už človek cíti len ten smútok. V určitom bode som si už prestávala užívať tie krásne metafory a smiať sa na vtipných pasážach, lebo to snáď ani nebolo fyzicky možné. Viem, že John mal v úmysle vytvoriť smiech cez slzy, ale ja som v týchto veciach skôr taký chlap a nedokážem robiť dve veci naraz. Takže akonáhle začali slzy, smiech bol dávno zabudnutý a už sa nikdy nevrátil. 

So všetkým rešpektom k Johnovi Greenovi, napísať citovo vyšťavujúci príbeh, ktorý vás rozplače tak, že sa skoro zadrhávate, je pomerne ľahké, ak ho uvaríte z krásneho zamilovaného mladého človeka plného života, ktorý postupne stráca svoju dôstojnosť, ako ho zožiera choroba. Nehovoriac o tom, že sa jedná o bohapusté citové vydieranie. Len skúste neznášať knihu, ktorá s vami pohne tak, ako Na vine sú hviezdy. Nedá sa to, a John to musel vedieť. Takže si myslím, že tak trochu nehral fér, aj keď v konečnom dôsledku na tom asi nezáleží.

Som užasnutá, onemelá, skláňam sa pred týmto mimoriadne inteligentným a nadaným autorom. Málokedy sa mi podarí prečítať si niečo tak dobre napísané, ale hnevám sa. Hrozne sa hnevám, asi najviac preto, lebo kniha vás donúti rozmýšľať o smrti a načo to je dobré? Všetci raz umrieme a všetci raz zažijeme v určitej etape nášho života hroznú bolesť ale načo sa takto trýzniť, keď ešte netreba?
Samozrejme, absolútne nejdem debatovať o tom, či by ste si mali knihu prečítať. Jasné, že by ste mali. Čo vám radím, je vybrať si na to správny čas, správne citové rozpoloženie, správne všetko. Buďte na knihu pripravení, očakávajte, že s vami zamáva a že to bude veľmi intenzívne. Vychutnajte si ju, pretože nič iné sa s ňou ani nedá robiť (okrem hádzania o stenu a pálenia stránok). A ak si na mňa spomeniete, dajte mi vedieť, ako ste to celé prežívali :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu Na vine sú hviezdy si môžete predobjednať už teraz na TOMTO MIESTE.


utorok, 19. februára 2013

Erik Fazekaš: Moja práca neznamená 8 hodín za stolom a potom padla (ROZHOVOR)

Prv, než sa ma spýtate, čo mi to napadlo robiť rozhovor s náhodným pracovníkov v náhodnom vydavateľstve, mali by ste vedieť, že Erik Fazekaš nie je len taký nejaký pracovník. Po prvé, práve vďaka nemu sa niektoré z našich najobľúbenejších YA kníh momentálne vyhrievajú na regáloch v kníhkupectvách alebo pri najlepšom u nás doma na poličke. Po druhé, veľmi ľahko sa spracováva a je za každú srandu, takže nebol problém presvedčiť ho na tento rozhovor. A v (ne)poslednom rade som sa rozhodla, že si pre seba jednoducho nemôžem nechať všetky tie užitočné informácie, čo sa mi od neho za posledné 2 roky podarilo vyciciať. Či už sú to tipy na úspešnú cestu k publikácii knihy (čo mi je na prd, nakoľko sa nechystám nič publikovať, ale vám sa tieto informácie môžu zísť), alebo všelijaké jeho random poznámky o prekladaní, tvorbe obálok a spolupráce s blogermi, ktoré si nikdy nikam nezapisujem ale vždy sa mi zídu, keď to najmenej čakám. Takže tu ho máte, editora vo vydavateľstve Slovart v celej svojej písomno-prejavovskej kráse. Užite si :)



Judit: Tak sa nám, Erik, na začiatok pekne predstav ako prvý deň v škôlke a povedz nám niečo o sebe :) 

Erik: Ahojte! Volám sa Erik a mám strašne veľa rokov, teda oproti vám, ale na to, kde pracujem ich mám strašne málo. Do škôlky som nechodil, lebo som bol stále chorý, a tak som strávil detstvo u babky, kde som sa napchával sladkosťami, lebo mi vždy uvarila to čo som chcel – milujem buchty na pare, pravé domáce. Na zakládku som chodil 4 roky – veľa si z toho nepamätám –, a potom som odfrčal na osemročné gymko. Tam to bola celkom sranda, učiť sa mi nechcelo, ale nejako sa to na mňa lepilo, takže som bol na konci stále vyznamenaný. Mal som trojku len dvakrát a to na polroka, najprv z angliny, prvý polrok v živote EVER, a potom z nemčiny, keď nás mala triedna a obľúbila si päťminútovky v piatok ráno o 7.10. Celá trieda mala  päťky zaradom! Potom som prišiel na vysokú do Bratislavy a začal som brigádovať v kníhkupectve, čo vôbec nie je také jednoduché, ako to znie. Po škole som šiel do vydavateľstva – nie nerobte si ideály, že si ma vybrali z tisícok uchádzačov :). Bývala kolegyňa z kníhkupectva tam totiž robila, a keď zistila, že som skončil VŠ a nepokračujem, tak po mne chňapla. Taký som bol dobrý :)

J: Robiť to, čo robíš ty, by chcel asi každý milovník kníh. Je to naozaj také super? Má práca s knihami vôbec nejaké nevýhody?

E: :) Teraz sa akože smejem... Je to práca ako každá iná a ja si myslím, že som sa v nej našiel. Strašne ma baví, a to je myslím dôležité pri každej robote. Mňa bavilo aj obsluhovať zákazníkov v kníhkupectve, nie je nič lepšie ako pomôcť niekomu vybrať knihu, keď je zúfalý, alebo ho odradiť od jednoznačnej blbosti a dať mu radšej niečo normálnejšie. 
 A má nevýhody. Konkrétne moja – je to stále o čítaní, a redaktorské čítanie je úplne iné ako voľnočasové čítanie. Moja súčasná rýchlosť je 100 strán za hodinu, ak ma kniha brutálne dobrý spád a dej len tak odsýpa. Za jeden deň som dal tuším maximálne 700 strán. To je to voľnočasové čítanie. Pracovné čítanie? Maximum 100 – 150 strán za deň, ak je to ľahký text. Takže vidíš ten rozdiel. A v tom pracovnom čítaní si všímaš všelijaké rôzne veci, takže sa musíš naozaj pekelne sústrediť. 
 Nevýhody? Únava očí, nemám čas čítať si pre pôžitok a striedajú sa u mňa fázy, kedy čítam strašne veľa a potom mesiac nič – samozrejme mimo toho, čo musím, aby tie knihy vyšli.


J: Mohol by si nám opísať jeden tradičný deň v práci? Nech si trošku poslintáme...

E: Neexistuje tradičný deň v práci :) A tento džob nie je 8 hodín za stolom a potom padla... Možno by som to mohol zhrnúť do tradičného týždňa ak máš čas a priestor :) Ale tak vymenujem, čo všetko sa za týždeň zvykne objaviť: e-mailovanie; surfovanie po nete a hľadanie nových kníh; presviedčanie šéfa a kolegov, že toto musíme preložiť; čítanie slovenských prekladov; porovnávanie zásahov v texte – teda či ich v štúdiu správne zaniesli; vymýšľanie textov na obálku; vymýšľanie anotácií do katalógu; surfovanie po nete a hľadanie zahraničnej obálky, ktorú by sme mohli kúpiť; zadávanie slovenských prekladov do sadzby; komunikácia s blogermi; prechádzanie rôznych katalógov; po večeroch čítanie anglických kníh a rukopisov a slovenských rukopisov, lebo na Slovensku žije kopa grafomanov; posielanie kníh autorom a agentom; a ešte kopa ďalších vecí na ktoré som určite zabudol.


J: Chcel si byť vždy editorom vo vydavateľstve? Ako si sa k tejto práci vôbec dostal a akú dôležitú úlohu tu zohráva vzdelanosť v obore?

 E: V prvý deň vo vydavateľstve som vedel, že na obchodnom oddelení budem len dočasne, a chcem sa dostať do redakcie :) Dostal som sa tak, že som začal posudzovať pre editorky všelijaké možné knihy – od detských, cez dospelácke, až po historické práce – a potom postupne som začal prekladať, a tak keď sa uvoľnil miesto v redakcii, bol som prirodzená voľba :) Ale veľmi veľkú úlohu tu zohrávalo šťastie, povedzme si to na rovinu. Vzdelanosť... nuž, ja mám vyštudovanú históriu a robím tínedžerské knihy :) To, čo je najdôležitejšie je cit pre jazyk a schopnosť vedieť narábať s textom, vycítiť, keď tam niečo nereže a prísť na to. Ale práce editora/redaktora je učenie do konca života, a skutočným plnohodnotným redaktorom sa človek stane najskôr, opakujem, najskôr po desiatich rokoch. 2 down, 8 to go!


J: Vo vydavateľstve si to práve ty, kto má na starosti našu srdcovú záležitosť – knihy pre deti a mladých dospelých. Je pravda, že ty takisto aj vyberáš, čo sa bude vydávať? 

E: To je krásne – že ty takisto vyberáš – nuž ja a ešte ďalší traja ľudia :) Prehrabávam sa tými haldami kníh, a rukopisov a odporúčaní, ktoré prichádzajú od vydavateľov a agentov. Výber kníh nie je žiadna exaktná veda, je to vo veľkej väčšine o šťastí. Moja prvá kniha, ktorú som na svojej pozícii prečítal a odporučil bola Divergencia. Neviem ti povedať, že keby som ju čítal dnes, či by bol môj verdikt rovnaký :) A ja z tých háld vyberiem to najlepšie, čo si myslím, že by sa nám hodilo, na čo máme priestor, veď predsa nemôžeme byť monotematický program. Ak si všimneš, sme jedny z mála, čo majú z každého žánru niečo, a nie je tu jednoznačná dominancia jedného žánru.


J: Aké sú kritéria, podľa ktorých vo vydavateľstve vyberáte knihy na preklad? Čo všetko pri tom beriete do úvahy? Nechávate sa niekedy inšpirovať práve knižnými blogmi?

E: Hmmm... na to neexistuje priama odpoveď... ako som už spomínal je to taká alchýmia. V prvom rade musíme mať na knihu miesto. Ak nám bežia dve upírske série, do ďalšej sa pravdepodobne nepustíme. Musel by to byť špeciálny prípad. A berieme do úvahy všetko, od samotnej knihy, autorky (či mladá, či osvedčená), od hrúbky, od obálky, až po samotný dej, kvalitu príbehu... až po koniec a koľko dielna je to sága.
 Inšpirácie blogermi... samozrejme, veď je to vlastne odpoveď na to, čo sa čitateľom páči a blogeri sú perfektná vzorka, aj keď len maličká :) Ale práve na tých slovenských blogoch som vo svojich začiatkoch našiel mnohé informácie a pomohli mi zorientovať sa v obrovskom megavesmíre tínedžerských kníh. Nebyť istých blogov, tak by som nezakopol o takú jednu ságu, že The Mortal Instruments... neviem, či ti to niečo hovorí. A potom ešte aj také že Vampire Academy... to sme si odkukali nadšené recenzie zo slovenských blogov a pozreli sa po tých knihách, že čo sú vlastne zač.
 Teraz, keď už viem, čo a ako beží, je to už len o feedbacku ku vydaným knihám, v tých nových sa celkom dobre orientujem. Čo je však ďalšia pre mnohých nepredstaviteľná záležitosť je kupovanie kníh ďaleko pred ich vydaním... Mnohé knihy a série sa dostávajú do dražieb niekedy aj rok pred ich vydaním v Amerike, a vtedy je to naozaj len o šťastí, aby sme chytili tú dobrú knihu. Keď už sme tu spomínali tú Divergenciu, tak proof – recenzný výtlačok – ma čakal na stole hneď keď som prešiel na svoju pozíciu, to bolo 1. januára 2011. Ja som knihu schytil do ruky koncom marca a hneď sme po nej chňapli. Kniha vyšla v USA v máji 2011. A vtedy nikto nepredpokladal, že to bude najúspešnejšia dystópia po Hrách o život. Šťastie :)


J: Môžeš nám trochu opísať proces, ktorým si kniha prejde od okamihu, keď sa ju rozhodnete vydať až do okamihu, keď sa dostane na pulty kníhkupectiev? Ak to teda nie je prísne tajné výrobné tajomstvo...

E: Toto je super otázka, ale už pripravujeme jeden skvelý projekt na náš booklab, kde sa všetko dozviete :)


J: A čo obálky? Práve tie sa niekedy stávajú terčom kritiky namierenej na vydavateľstvo. Prečo si niekedy vyberáte originálne a inokedy zasa pristupujete k tvorbe vlastných? Ktoré obálky z vašej tvorby mali zatiaľ najlepší ohlas a ktoré boli naopak vypískané?

E: Obálky :) Večný problém každého vydavateľstva. A aj podnet na kritiky zo strany všetkých naokolo. Ale mnohí akosi nechápu, že obálka nie je len škatuľka v ktorej je kniha zabalená. Musí na tom pulte upútať, zaujať... Musí zaujať nielen čitateľa, aby po nej siahol, ale aj kníhkupca, aby ju vytrčil v tom kníhkupectve a ešte musí byť dobre prezentovateľná aj nete, aby bolo jasné, čo to je, kto to je a prečo... Celkom dosť úloh na kus kartónu 13x21 cm? Že?

Obálka sa nám musí v prvom rade páčiť, nám to je asi 5 ľudí na rôznych postoch vo vydavateľstve, niekedy sa informujeme aj na obchodnom oddelení, niekedy si dokonca autori vyžadujú obálky na schválenie. Potom musíme byť presvedčení, že obálka je vhodná pre slovenský trh. Za tie roky už máme všeličo odskúšané a vieme čo funguje a čo nie. Ďalej musí mať obálka rozumnú cenu. Nie je to totiž tak, že si vyberieme obálku a proste si ju stiahneme z webu. Niekto tu obálku vytvoril a niekto za ňu chce aj peniaze.
Naposledy sme si vyslúžili kritiku, a stále sa ešte ozýva, na sériu Nástroje smrteľníkov, zatiaľ vyšlo Mesto kostí, a Mesto popola sa práve tlačí. Všetci len kritizujú, ale odmietajú počúvať, že ten týpek, ktorý tie postavičky kreslí, sa rozhodol na tom zarábať a tak si pýta také peniaze, za ktoré sme schopní získať práva na inú knihu. A tak sme sa rozhodli namiesto troch amerických obálok mať tri slovenské obálky a vydať tri iné knihy. A naozaj si myslím, že sa nám tie obálky podarili a naživo vyzerajú celkom úchvatne, a keď budú všetky tri pokope, tak to bude poriadny nářez!
Najväčší ohlas? Asi Upírska akadémia a teraz Mechanický anjel (ktorý je podľa mňa oveľa OVEĽA krajší ako originál, ale tak, niekto si opäť nedá poradiť). Ale moji osobný favoriti sú Lord Zarmut a teraz najčerstvejší Jazdci časom – tí sú úplne úchvatní!!! S čím sme to prepískli? Evidentne so Škaredými a Krásnymi, s Charlieho malými tajomstvami a asi so sériou Údolie, ktorá nepriniesla taký úspech v aký sme dúfali, aj keď sú všetky recenzie nadšené!


J: A teraz trochu horúcej témy: Aký je tvoj osobný názor na nedovydávané série? Vedel by si nám túto problematiku trochu priblížiť aj z tej druhej strany – strany vydavateľa?

E: Hmmm... čo ti na to poviem. Ako čitateľa ma to rozčuľuje. Keď raz začnem niečo čítať, tak to chcem aj dočítať. A ak neovládam ten cudzí jazyk, tak čo mám robiť? Ako vydavateľ? Mrzí ma to, ale čo narobím. Ak sa tie knihy nepredávajú, prečo do toho investovať? Čitatelia si asi neuvedomujú, že samotné práva na knihu niečo stoja, preklad tiež nie je lacná záležitosť, hlavne keď dnes všetci píšu bichle... čo sa stalo s kratšími románmi? A potom je tu ešte tlač... A keď si tú knihu kúpi 500 ľudí, tak to absolútne nezaplatí celkové náklady... Neuveriteľne ma mrzí, že nebudeme pokračovať s Cherubom, naozaj! Podľa mňa je to skvelá séria, ale... A teraz to hrozí ďalším dvom sériám.


J: Všetci vieme, že Slovart je jedno z vydavateľstiev, ktoré vzalo knižných blogerov na milosť a s niektorými z nich nadviazalo spoluprácu. Ovšem iní zasa ostali na ocot. Čo by si im poradil? Ako na seba môžu upútať pozornosť ešte pred tým, než si u vás zapíšu čierny bod za ustavičné dobiedzanie a vypisovanie mailov? Povieš nám aj nejaké taktiky, ktoré na vás zaručene neplatia?

E: :) Vypisovaním e-mailom si asi čierny bod nezapíšu, lebo toho máme veľa, a všetci zabúdame :) Však to poznáš sama. Máme však obmedzený počet blogerov s ktorými spolupracujeme, a tak nemôžeme ulahodiť všetkým. A dobre že pripomínaš, asi by sme mali prevetrať zoznam a skontrolovať, či si všetci plnia svoje úlohy. Nie je to len o tom dostať knihu a napísať o nej pár slov. Je to o niečom viac. A určite neplatí otravnosť, treba si taký zlatý stred nájsť.


J: Aký postup odporúčaš knižným blogerom pri pokuse o nadviazanie spolupráce s vydavateľstvom? Kam napísať? Koho kontaktovať?

E: Prosím, nepíšte nám, keď máte blog dva týždne. Trochu rozumu nalejte do hlavičky. Majte blog dlhšie, majte ho naplnený recenziami, nie samými výzvami, meme a neviem čím ešte všetkým možným, to je len odpad, ktorým chcete zakryť to, že vlastne žiadnu činnosť nevykazujete. Majte recenzie zaujímavé, nie ako cez kopirák. Nie každému sa chce čítať to isté dookola. Pracujte na svojom dosahu medzi ľudí, aby vás nečítala len úzka komunita blogerov, ale skúste sa dostať aj nejako mimo nej...


J: Na záver ešte zapichnem do jednej témy, ktorá by mohla zaujímať hlavne budúcich spisovateľov. Vezmime si, krištáľovo čisto hypoteticky, že som napísala knihu. Ako vám o nej dať vedieť? Bude to u vás vôbec niekto čítať? Mám šancu?

E: Máš šancu a bude to niekto čítať. V prvom rade to ale bude to trvať :) Nemáme na to špeciálne vyčleneného človeka, robíme to len my bežne popri práci, keď si medzi korektúrami ukradneme chvíľku. Ale treba nás tak zdravo dobiedzať :)
Ako nám dať vedieť? E-mailom? Najjednoduchšie riešenie.
Čo musíš spraviť, je mať hotový rukopis, celý, žiaden fragment ani nič podobné nemá zmysel. Musíme to vidieť celé. Takisto nemajú zmysel žiadne úpravy textu, úplne stačí Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1. Ani nevieš ako to poteší, keď nemusím odstraňovať všetky šialené formátovania, len aby som si to mohol normálne vytlačiť. Je síce pekné, že si to autor nejako upraví, ale finálna kniha bude vyzerať úplne inak. Poviem to na rovinu – my sme tu za profesionálov, vydávame stovky kníh ročne, takže o tom niečo vieme :)
Čo je dôležité – treba napísať dobrý sprievodný list, ktorý zaujme, neunudí, ale práve navnadí. Ak si autorka, nebuď presvedčená o dokonalosti svojho rukopisu, buď ochotná ho meniť, a meniť ho radikálne.
Čo je smutné... máme prečítaných toľko kníh a toľko rukopisov, a máme už tak vycvičené oči, že po 5 stranách vieme, či to stojí za to. Naozaj! Máme však zásadu, že prečítame aspoň štvrtinu, lebo ten začiatok môže byť práve to čo vyškrtneme, aj keď sa málokedy stáva, že rukopis pokračuje inak ako začal – teda po kvalitatívnej stránke. Ale ak je rukopis zaujímavý, tak čítame hneď a zaraz do konca :)
A prosím, gramatika! Aspoň spellcheckerom vo worde to prebehni. Raz chlapec poslal rukopis bez akejkoľvek diakritiky... absolútne mínus...


J: Máte momentálne nejaké žánre alebo subžánre, po ktorých sa zháňate a ktoré majú prednosť pred ostatnými? 

E: Nemáme :) Máme svoj zabehnutý program, na Slovensku sa o prevahu nejakého žánru nedá hovoriť, sme príliš malý trh a tak sa snažíme mať pestrú ponuku, snáď je to cesta k úspechu. Pri pôvodných slovenských autoroch vlastne asi ani nič neodmietame, ak sa nám akurát náhodou stretnú podobné žánre tak medzi dávame aspoň dva-tri mesiace. Keby sme ich totiž vydali naraz tak tie knihy proti sebe vlastne bojujú a to nechceme!

J: Oplatí sa mi, po vzore Američanov, zverejňovať knihu na internete alebo ju najprv „vydať“ vo forme e-booku? Sledujete niekedy stránky s amatérskou tvorbou? 

E: U nás tento trh ešte neexistuje, takže sa neviem vyjadriť. Ale určite budeme sledovať, čo sa deje. 


Erikovi ďakujem za rozhovor a ešte tu pre vás mám čerešničku na torte a pastvu pre oči v jednom :D


Erik so spisovateľkou Alyson Noël

pondelok, 18. februára 2013

Súťaž o Mechanického anjela: VÝHERCA!

Hello!
Hlásim sa so sľubovaným výhercom knihy, ktorá si u vás vyslúžila titul Kniha mesiaca január :)



Mechanický anjel so svojou krásnou obálkou už pozná svojho majiteľa a je ním:

Barborka G.
(e-mail začína na: bada.g...)

Barborka gratulujem, aby sme to urýchlili, ozvi sa mi na mail myalternativeworld@gmail.com a napíš mi svoje meno a poštovú adresu.

Tí, čo ste ešte nehlasovali za knihu mesiaca február, tak môžete ešte stále učiniť v ankete v pravom hornom rohu tejto stránky. O knihu, ktorá anketu vyhrá, sa budúci mesiac bude súťažiť :)

Ďakujem všetkým za hojnú účasť a ak ste nevyhrali nebuďte sklamaní, tu sa skoro stále o niečo súťaží a raz sa snáď usmeje šťastie aj na vás :)

piatok, 15. februára 2013

EXKLUZÍVNE: Všetko, čo potrebujete vedieť o Mare Dyerovej

Doteraz bolo vydanie Mary Dyerovej na Slovensku a v Čechách ešte záhadnejšie, než samotná kniha. A to už je čo povedať. Keďže dátum vydania sa najprv niekoľkokrát posunul, nikto si nebol úplne istý, či môže veriť tomu najaktuálnejšiemu. Potom tu je obálka s písmenkami pre slabozrakých, ktorá už nejakú tú chvíľu koluje po internete. No a potom je tu názov Prozření Mary Dyerové, ktorý znie tak trochu...uhm...ehm....česky, z čoho vyplýva, že na Slovensku pre nás asi chystajú niečo iné.

Tento článok obsahuje všetky potvrdené a overené informácie o knihe, ktorá je rovnakou dávkou desivým psychologickým trilerom a rovnakou dávkou osviežujúcou young-adult romancou.

Oficiálny slovenský názov prvého dielu:

ČO SA STALO MARE DYEROVEJ?

Oficiálny český názov prvého dielu:

PROZŘENÍ MARY DYEROVEJ

Anotácia:

Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomrel jej frajer aj najlepší priatelia. Mare sa však takmer nič nestalo. Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje. Tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu... má pred očami aj úmrtia ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než k nim dôjde. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. A keď si už je istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať len tak na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

Obálka SK dielu:


Obálku k českej verzii síce zatiaľ nemám k dispozícii, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude dizajn takisto pôvodný americký a dúfajme, že nadpis bude mať rovnaký font ako tento.

No a na záver ešte to najlepšie- ukážka! Maru prekladala tá istá prekladateľka, ktorá stojí za geniálnou slovenskou verziou Upírskej akadémie, Soňa Greer, takže ak ste UA čítali tak dobre viete, že sa je na čo tešiť :)


No dobre, povedala som síce, že ukážka ja na záver, ale klamala som. Ešte tu pre vás mám niekoľko dôležitých informácií:

  • Čo sa stalo Mare Dyerovej vychádza približne 18.3 (presný dátum sa môže zmeniť, ale bude to marec)
  • Druhý diel je už v slovenskom aj českom jazyku tiež zakúpený a môžeme ho radostne očakávať v septembri 2013
  • Dvojka v slovenčine ponesie názov KTO JE MARA DYEROVÁ?
  • V českom jazyku to bude POMSTA MARY DYEROVÉ
  • Práva na preklad tretieho dielu zatiaľ neboli zakúpené
Séria o Mare Dyerovej je rozhodne jedna z tých lepších YA sérií, aké mám momentálne knižný trh ponúka. Obsahuje záhadu za záhadou a k tomu hlavného hrdinu, ktorý urobí dojem aj na nás, ktorí sme už  rozmaznaní všelijakými Jaceami, Willami a Patchmi (Dimitriho som sem nedala len preto, lebo ho nedokážem nijako schopne zmnožiť a vyskloňovať) a máme pocit, že sa im len ťažko niekto vyrovná. Takže v marci vyzerajte v kníhkupectvách krásnu maradyerovskú obálku a presvedčte sa sami :)

štvrtok, 7. februára 2013

Carrie Ryan - Temné diery: Hrôzostrašné kvílenie za bránami mesta (RECENZIA)

Názov: Temné diery
Originálny názov: The Dark and Hollow Places
Autor: Carrie Ryan
Vydavateľstvo: Slovart, 2012
Hodnotenie na Goodreads: 4.10

Srandafaktor: 1/5
Nudafaktor: 2/5
Lovefaktor: 4/5
Plačfaktor: 3/5
Drámafaktor: 4,5/5


Les kostí, prvý diel post-apokalyptickej zombie série, si každého podmanil hororovou a tak trochu psychotickou atmosférou, Pobrežie hrôzy do toho zakomponovalo lásku a týmto nám Carrie Ryan dokázala, že vie rovnako kvalitne opísať smútok a utrpenie ako aj nádej a šťastie. Nuž ale čo vás čaká v Temných dierach? Pohĺti vás v noci s knihou v ruke a pod perinou strach a depresia, alebo si znovu zavzdycháte pri zaláskovaných momentoch?

Prvý príbeh nám rozpovedala Mary, druhý jej dcéra Gabry a teraz je na čase zoznámiť sa s Gabriným dvojčaťom, Annah. Annah žije v jednom z mála miest, ktoré ešte nepodľahlo nákaze a Znesväteným. Tu sa snaží zo dňa na deň prežívať, kým čaká na návrat Eliasa. Eliasa, ktorý pred rokmi narukoval do armády, aby tak mohol nájsť dávno stratenú Gabry. Eliasa, ktorého Annah pravdepodobne miluje.
Keď sa však Elias konečne vracia do mesta, s Gabry a ešte k tomu zamilovaný, Annah sa rúti celý svet. Pochopenie nečakane nachádza u chlapca, ktorý už od života nečaká vôbec nič. Catcher vyrastal v ďalekej kolónii spolu s Gabry a po uhryznutí Znesväteným prežil vďaka nezvyčajnej imunite svoju vlastnú smrť. Teraz ostal zaseknutý na pomedzí, ani živý ani mŕtvy, s infekciou kolujúcou v žilách. Posledné čo potrebuje je dievča, ktorého tvár, tak podobná Gabrinej, v ňom evokuje všetko, čoho sa musel vzdať. Lenže láska si väčšinou nevyberá...

Zatiaľ čo v prípade prvej knihy, Lesa kostí, som ešte nemala citový vzťah k žiadnej z postáv a príbeh som si mohla užiť aj napriek početným úmrtiam a neistote, či vôbec niekto prežije, v Pobreží hrôzy mi Gabry celkom prirástla k srdcu, nehovoriac o Catcherovi a Eliasovi. V Temných dierach sa k ním pridáva ďalšia pomerne sympatická postava Annah a už tu máme 4 postavy s neurčitým osudom a 1 šibnutú autorku, ktorá neváha náhodne vyvraždiť všetkých, čo jej prídu pod ruku. Nuž...nebola to pre mňa zvlášť oddychová záležitosť na príjemné nedeľné popoludnie, to vám poviem. 
Každopádne Carrie Ryan sa nevracia späť k zúfalej atmosfére v Lese kostí a nadväzuje skôr na atmosféru z Pobrežia hrôzy, to znamená, že zatiaľ čo ľudia naokolo umierajú, aspoň hlavné postavy si dočasne zachovávajú žiadúci počet končatín a vnútorností, potrebný k úspešnému dojazdu do cieľa. Píšem dočasne, lebo sa vám určite nechystám prezradiť, či tomu tak bude aj na konci. 

Temné diery mali zo všetkých troch kníh najdystopickejší feeling, čo bolo pravdepodobne dôsledkom toho, že kniha sa odohráva vo väčšom meste, ktorého osud v podstate leží na ramenách armádneho veliteľa. Ten poťahuje v zákulisí nitky, zahráva sa s osudmi nevinných ľudí a tvárou v tvár úplnej skaze rozhoduje, kto prežije a kto umrie. Naproti tomu boli predchádzajúce dva diely viac survivalistické, v štýle zachráň sa alebo umri, pričom však mali postavy svoj osud vo vlastných rukách.

Ani záver trilógie ale nezaostáva v jednej veci - strhujúcej akcii pri ktorej vám v ušiach znie večné kvílenie Znesvätených a na tele naskakujú zimomriavky. Carrie Ryan u mňa naďalej ostáva majsterkou hororov a odpúšťam jej aj to, že jej v priebehu písania série zmäklo srdce a uchýlila sa ku klasickej romanci (alebo v tomto prípade rovno dvom). Knihy tým pádom bezpečne ulahodia čitateľom, ktorí prahnú po hororovej atmosfére ale aj tým, ktorí majú radi, keď je dobrý drasťák vyvážený aj troškou romantiky. 

Séria Les kostí je už teda aj v Slovenčine kompletne vonku a môžete si preto dopriať jedinečný zážitok čítania všetkých dielov naraz :)
Ak sa ešte stále rozhodujete, prečítajte si aj moje predchádzajúce recenzie na 1. a 2. diel:


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Všetky tri diely si môžete zakúpiť prostredníctom kníhkupectva ABC Knihy na nasledovných odkazoch: | Les kostí | Pobrežie hrôzy | Temné diery |

nedeľa, 3. februára 2013

Čo nás čaká a neminie....VO FEBRUÁRI

Po trošku dlhšej prestávke som späť s rubrikou Čo nás čaká a neminie. Tak si poďme pekne spoločne zaslintať nad tými najzuajímavejšími knižnými releasmi tohto mesiaca.

FEBRUÁROVÝ DEBUT

Kasie West - Pivot Point



Kasie West naštartovala týmto paranormálnym debutom svoju spisovateľskú kariéru a zatiaľ to s ňou nevyzerá vôbec zle. Momentálne sa pripravuje už druhé pokračovanie a ešte pred ním sa do amerických kníhkupectiev dostane jej contemporary kúsok The Distance Between Us, ktorý nevyzerá o nič menej lákavo.

Čo kniha sľubuje: Pomerne silnú paranormálnu zložku, ľudí s nadprirodzenými schopnosťami a jeden príbeh v dvoch variáciách. Pamätáte si ešte film Srdcová sedma s Gwyneth Paltrow, kde sa život hlavnej hrdinky rozštiepi v momente, keď sa ponáhľa na metro? V jednej alternatíve metro stihne, v druhej nie a jej dva životy sa odvtedy začnú uberať úplne odlišnými smermi. Pivot Point by malo pracovať na podobnom princípe...
Moje očakávanie: Ide o zatiaľ dosť neopozeranú (alebo lepšie povedané neočítanú) tému, čo sa v dnešnej dobre veľmi cení. Ostáva už len zistiť, či má autorka aj talent na písanie a nie len vymýšľanie dobrých zápletiek....
Vychádza: 12.2.2013

FEBRUÁROVÉ OČAKÁVANIE

Richelle Mead - The Indigo Spell (Bloodlines #3)



No čo asi tak môžeme očakávať, ak nie tretí diel Bloodlines. V Golden Lily nás Richelle nechala veľmi nepekne visieť a ako vždy urobila česť svojej povesti jednej z najväčších YA cliffhangeristiek. Lenže počkať! Ak nám už druhý diel dal takto poriadne zabrať, znamená to, že po dočítaní trojky vyletíme všetci z kože? Pravdepodobne...

Čo kniha sľubuje: Že sa konečne zoznámime s ospevovaným Marcusom Finch. Ale pravdu? Vôbec ma nezaujíma žiaden Marcus Finch ak to znamená ďalší dementný milostný trojuholník...
Moje očakávania: Na jednej strane som strašne zvedavá, čo všetko nám ešte bude vysypané na hlavu, na druhej strane sa bojím, že sa to nejako preženie a na konci mi ostane len jedno veľké MEH.
Vychádza: 12.2.2013

FEBRUÁROVÉ POKRAČOVANIE

Dan Wells - Fragments (Partials #2)



Nuž na Slovensku sa ho možno ani nedočkáme, ale to neznamená, že si nebudem zisťovať, čo sa deje ďalej s Kirou a hlavne Sammom, ktorého som v prvom dieli vôbec nedokázala rozlúštiť.

Čo kniha sľubuje: Na môj vkus až príliš veľa Marcusa, nepotrebovala som ho v prvom dieli a nebudem ho pravdepodobne potrebovať ani teraz. A vidím to tak, že re-reading jedničky by nebol na škodu, nakoľko ani poriadne neviem, čo by dvojka vôbec mala sľubovať lebo si skoro nič nepamätááám!
Moje očakávania: Že na začiatku bude aspoň na 20 stranách vysvetlené, čo sa dialo v Potomkoch aby som ich FAKT nemusela čítať. Lebo FAKT nemám kedy.
Vychádza: 26.2.2013

FEBRUÁROVÝ VÝBER

Aimee Carter - Goddess Inheritance (Goddess Test #3)



HAHA, robím si srandu samozrejme. Toto nikdy v živote nečítajte.

Ally Carter - Perfect Scoundrels (Heist Society #3)



Poradím vám radšej niečo lepšie od inej Carterovej, takej, čo vie aj písať. Od 5. februára si budete môcť prečítať už dokopy 3 knihy zo zlodejskej série Heist Society o znudených boháčoch, ktorí vo voľnom čase kradnú obrazy a rôzne iné vzácne artefakty. Pripomína vám to niečo? Žeby film Aféra Thomasa Crowna? Akurát dúfam, že W.W.Hale V. nevyzerá ako mladý Pierce Brosnan. No, just no.

Čo kniha sľubuje: Všetko, okrem toho, čo by mala - že sa konečne dozvieme, čo znamenajú skratky W.W. v Haleovom mene.
Moje očakávania: Že si najprv konečne prečítam druhý diel! *hanbí sa*
Vychádza: 5.2.2013

FEBRUÁR NA SLOVENSKU

Sarah Dessen - Len počúvaj!



Vo februári na slovensku vôbec nevychádza málo kníh. Takže rozhodovanie, ktorú dotiahnuť do tejto rubriky bolo ťažké, ale nakoniec som si vybrala niečo, o čom som na blogu ani na Facebooku snáď ešte ani nepísala.

Hoci v ČR už od Sarah Dessenovej majú jednu knihu - Ukolébavku, na Slovensku kráľovná dievčenských contemporary kníh debutuje až knihou Len počúvaj a musím uznať, že je to výborný debut - v podstate ten najlepší, aký si vydavateľstvo mohlo vybrať.
Prerušme tradíciu rubriky a dajme si najprv anotáciu, aby ste sa s knihou trošku zoznámili:

Ešte pred rokom bola Annabel dievčaťom, ktoré má úplne všetko – alebo aspoň túto rolu hrala v televíznej reklame. Odrazu však nemá nič. Jej najlepšia priateľka Sophie ju opustila, šťastie v rodine ničí anorexia staršej sestry a v školskej jedálni si nemá ku komu prisadnúť. Ale len dovtedy, kým nestretne Owena Armstronga. Vysoký podivín, hudbou posadnutý Owen je polepšený darebák, ktorý je odhodlaný hovoriť ľuďom vždy len pravdu. A možno práve on môže Annabel pomôcť vyrovnať sa s tým, čo sa jej prihodilo v tú noc, keď so Sophie prestali byť kamarátky.

Čo kniha sľubuje: V podstate to, čo sľubujú všetky Dessenky - príbeh o dievčati, ktoré sa musí vysporiadať s množstvom problémov a chlapcovi, ktorí jej to všetko pomôže zvládnuť.
Moje očakávania: Čítala som zatiaľ všetky knihy od Sarah Dessenovej a ako som už naznačila, táto sa mi páčila asi najviac (aj keď Ukolébavka nasleduje tesne po nej). Určite stojí za prečítanie, aj keď z vlastnej skúsenosti neodporúčam čítať veľa Desseniek za sebou, lebo to potom trochu začne liezť na mozog :)
Vychádza: 11.2.2013

A na ktorú knihu sa vo februári tešíte vy?

piatok, 1. februára 2013

SÚŤAŽ O KNIHU MESIACA: Mechanický anjel

Ako som avizovala už minule, na blogu MAWOB teraz máte možnosť zvoliť si každý mesiac KNIHU MESIACA o ktorú budete vzápätí môcť súťažiť. A keďže v januári Mechanický anjel nemilosrdne rozdrvil všetkých svojich oponentov, máte ho mať :)



Pravidlá súťaže:

  • Súťažiť môžu VŠETCI zo SR alebo ČR
  • Trvanie súťaže: 1.-15.2
  • Pre vstup do súťaže nemusíte robiť žiadne extra činnosti alebo iné prasačinky 
  • Už tradične ale môžete získať extra vstupy, ktoré môžu zvýšiť vašu šancu na výhru: 5 extra vstupov získate prakticky zadarmo, stačí zahlasovať v ankete o knihu mesiaca február (nemám to ani ako odkontrolovať, takže fungujeme na hlbokej vzájomnej dôvere ;)) Nezabudnite, že čo si zvolíte, o to budete na budúci mesiac súťažiť! 2 extra vstupy dostane každý nasledovateľ MAWOBu na Facebooku. Ak blog nenasledujete môžete začať ale NIE JE TO POVINNÉ. Ďalšie 2 extra vstupy získate poďakovaním sa sponzorovi tejto súťaže, t.j. nasledovaním teen sekcie vydavateľstva Slovart na Facebooku. Opäť je to nepovinné, ale určite neoľutujete :)

Nuž a to je všetko, už vám zostáva iba vyplniť súťažný formulár Rafflecopter. Držím vám všetkým palce, lebo cena je mega úžasná :)

a Rafflecopter giveaway

Súťaž o Črepiny duší: VÝHERCA!



Črepiny duší majú od dnes svojho nového majiteľa, ktorým sa stáva:


Veronika P. 
(e-mail začína na pawe...)

Veronike blahoželám, ostatní sa pripravte na súťaž o Mechanického anjela, ešte dnes! 
Za poskytnutie knihy do súťaže ďakujem spoločnosti Albatros Media :)