RECENZIA: Miroslava Varáčková - Láska z ulice

Názov: Láska z ulice

Autor: Miroslava Varáčková

Vydavateľstvo: Evitapress, 2014

Srandafaktor: 2/5

Nudafaktor: 2/5

Lovefaktor: 4/5

Plačfaktor: 4/5

Drámafaktor: 2/5

Takže Mirke Varáčkovej vyšla začiatkom leta už asi tisíca kniha a ja som príšerne pozadu, lebo som zatiaľ čítala len dve. Vrátane tejto. Zatiaľ čo som knihu Prežila som svet otvorila hlavne zo zvedavosti (a preto, lebo som dostala podpísaný výtlačok :D), Lásku z ulice som chcela strašne čítať, pretože ma hrozne oslovil námet. A mala som chuť čítať nejakú dobrú tínedžerinu. (A tiež som dostala výtlačok s venovaním :D) Tak to vidíte. Teraz máte plné právo nečítať túto recenziu, pretože sa Varáčkovej určite na 100% budem od začiatku do konca zavďačovať. 

Alebo! Alebo mi môžete dôverovať, že som nezaujatá. Čestné pionierske. 

Čo ma na Láske z ulice chytilo ako prvé? Ako dlhodobo liečený závislák na Upírskej akadémii doslova fanaticky vyhľadávam všetky zakázané romance medzi učiteľom a žiačkou (podotýkam mladým, sexy, svalnatým učiteľom, nie 40-ročným úchylným matematikárom). Vravím si, že raz z toho možno vyrastiem a začne ma baviť niečo hlbšie a reflektívnejšie, ale čím mám viac rokov, tým viac o tom začínam pochybovať.

Máme tu teda hlavnú zápletku: Stredoškoláčka Tamara sa zamiluje do svojho suplujúceho telocvikára Nora s pevným zadkom sťaby vykresaným z mramoru (to hodnotím veľmi pozitívne, aby bolo jasné), ktorý skrýva veľké tajomstvo. Tamarin život sa postupne rúca deň po dni, ako jej malá sestra umiera na rakovinu. Otec sa z rodiny úplne odregistroval a svoj smútok utápa v alkohole, mama sa snaží rodinu držať pohromade, ale aj jej už dochádzajú sily. No a Tamara sa ocitá v strede toho všetkého, nešťastná a bezmocná, ibaže čo sú jej hlúpe pocity v porovnaním s tým, že jej sestra sa možno nedožije Vianoc? Noro sa pre Tamaru stáva akýmsi únikom z krutej reality...až kým Tamara nezačne mať podozrenie, že realita, v ktorej sa nachádza Noro, môže byť ešte krutejšia.

Priložím si ruku na srdce a poviem vám, že by som sa dokázala zaobísť bez ďalšej rakovinovej tematiky. Ale to ste si už asi domysleli, ak ma trochu poznáte. Častokrát mávam pocit, že emócie, ktoré vo mne takéto knihy vyvolávajú, nie sú ozajstné - akoby sa k vám autor nakláňal a šepkal vám do ucha: "Už plačeš? Už plačeš? Ešte nie? Tak plač! PLAČ! Koho mám ešte zabiť, aby si sa rozrevala?" Počas čítania Lásky z ulice som takýto pocit nemala. Je smutná, dosť smutná, ale smútok nie je základným kameňom príbehu. Nie je to kniha o umieraní. Je to kniha o Tamare, ktorej zomiera sestra a o tom, ako sa s tým Tamara vyrovnáva, ako ju to ovplyvňuje, ako to prežíva.

Na druhej strane je ale kniha rozhodne o láske. Norove nenápadné pohľady počas telesnej výchovy, Tamarine drzé poznámky, ktoré mali maskovať, aká je z Nora hotová, ich tajné zakrádanie sa - po tejto stránke ich vzťah naplnil všetky moje očakávania. Presne toto som v knihe chcela a presne toto som dostala. Perfektné bolo tiež zobrazenie toho, ako Tamara prežívala svoje prvé zaľúbenie sa. Niekto možno bude tvrdiť, že v Láske z ulice je jedno obrovské insta-love, že sa ani nenazdáme a Tamara už je zamilovaná, ja však tvrdím, že v knihe je úžasne popísané také to pravé nefalšované tínedžerské "zabuchnutie sa" do sexy chalana. Lebo čo iné sa dá robiť so sexy chalanom, než sa do neho nezabuchnúť, nevyhľadávať ho cez prestávky na chodbe, nesledovať každý jeho krok, nebyť namäkko akonáhle sa objaví v školskej jedálni? Na to určite nepotrebujete mesiace, ani týždne. Akurát som tak celkom neuverila Norovej láske k Tamare. Prečo sa do nej zamiloval? Tamara celý čas rozmýšľa, čo na nej Noro vidí, a ja s ňou. Netvrdím, že mi nebola sympatická, ale jednoducho ma nepresvedčili dôvody, prečo si Noro zo všetkých báb, ktoré sa okolo neho točili, vybral práve Tamaru.

V texte chválim výborne zvládnutý slovník mladých - je dosť aktuálny, ale zároveň nie je prehnaný, preslangovaný. Slová neznejú hlúpo či smiešne. Teda aspoň väčšina. Čo ma ale trochu rušilo, boli náhodne vložené filozofické vety do textu. V jednu chvíľu je všetko v pohode, Tamara kecá so svojim najlepším kamošom Robom a naozaj máte pocit, že odpočúvate autentickú konverzáciu dvoch mladých ľudí a zrazu bum, do Tamary sa prevtelí duch Aristotela a z úst vypustí nejakú kvetnatú úvahu o zmysle života hodnú vytesania do kameňa. Ako vnútorné monológy to neznelo až tak zle, ale akonáhle sa stali súčasťou skutočných rozhovorov, už to vyznievalo veľmi neprirodzene. 

Síce som od Mirky Varáčkovej čítala zatiaľ len dve knihy, z rozprávania a čítania recenzií na jej iné diela som nadobudla pocit, že jej silná stránka tkvie najmä v jej rozprávačskom talente. Dokáže si vybrať veľmi silné a pre čitateľa atraktívne témy a tie následne výborne spracuje a ponúkne nám kvalitný príbeh. Obrovským plusom je, že tento príbeh vie elegantne zapracovať do slovenského prostredia. Like. A. Boss. 

Sranda je, že kniha sa číta tak dobre a tak rýchlo, že si človek ani neuvedomí, že dej plynie takmer úplne bez zvratov alebo nejakej výraznej drámy. Rešpektujem, že každý má svoj štýl písania kníh a každý sa snaží naplno vyťažiť zo svojich predností, len si myslím, že by príbeh naozaj mohol profitovať z nejakého vyhroteného konfliktu alebo neočakávaného zvratu. Tých tam bolo biedne a ja ich mám rada :D

Lásku z ulice si treba prečítať. Pokiaľ ste v tejto recenzii narazili aspoň na niečo, čo by ste si potenciálne vedeli vychutnať, určite knihe dajte šancu. Čo sa týka mojich očakávaní, tie boli naplnené a dokonca aj mierne prekonané, takže môžem bez výčitiek svedomia a s poriadnou dávkou netrpezlivosti vyčkávať vydanie ďalšej autorkinej knihy, ktorá sa už, mimochodom, píše! :)

Knihu si môžete zakúpiť za dosť dobrú cenu napr. TU

RECENZIA: Kass Morgan - Prvých 100

Názov: Prvých 100

Pôvodný názov: The 100

Autor: Kass Morgan

Vydavateľstvo: Albatros Media (CooBoo), 2014

Hodnotenie na Goodreads: 3.46

Srandafaktor: 3/5

Nudafaktor: 2/5

Lovefaktor: 4.5/5

Plačfaktor: 2.5/5

Drámafaktor: 5/5

Neviem, ale podľa mňa Prvých 100 vôbec nemalo byť až také dobré, aké nakoniec bolo. Síce už nečítam toľko YA kníh ako kedysi, a už vôbec nie dystópií, ale s takým nejakým námetom si predstavujem každú druhú knihu tohto žánru: Ľudia žijú vo vesmíre, lebo niečo fakt strašne doorali a museli v dôsledku toho opustiť Zem a o niekoľko rokov/storočí sa snažia nenápadne dostať naspäť. Hlavne teda aby si to tí mimozemšťania/zombíci/dinosaury a pod., ktorí teraz Zem obývajú namiesto nás, nevšimli. 

Takže hej. Do čítania som išla v štýle: "pffffff prosím vás...", no čuduj sa svete, knihu so zatvárala s napoly prekvapeným, napoly naradosteným výrazom tváre. Bolo. To. Dobré. 

Nie omgomgnemôžemdýchaťtakédobrétobolo, ale dosť dobré na to, aby som sa začala obzerať po pokračovaní.

Takže čo vlastne symbolizuje prvá stovka a prečo si to máte prečítať?

Kde bolo tam bolo, kedysi dávno museli všetci ľudia opustiť zem a odpratať sa na vesmírnu stanicu na obežnej dráhe, kde žili niekoľko storočí a čakali na vhodnú príležitosť na návrat. Medzičasom si vytvorili vlastnú spoločnosť, rozdelili sa, ako to už býva zvykom, na tých nadradených a podradených a nažívali si spolu bok po boku v extrémne napätej atmosfére. Po čase im však v ich novom domove začalo byť poriadne tesno a tak sa prijali všelijaké opatrenia, od tých logických až po psychopatické. Tehotenstvá sa prísne regulovali a väčšina rozsudkov už v prípade malých priestupkov končila trestom smrti. Proste dnešný priemerný Američan by z toľkého porušovania ľudských práv dostal aneuryzmu. Keď sa však k extrémnej tlačenici ako k hlavnému existenčnému problému pridal aj stále sa zväčšujúci úbytok kyslíku, rozhodlo sa, že aktuálna stovka mladých delikventov dostane tentokrát trochu iný trest smrti: budú ako prví vyslaní na expedíciu na Zem, aby sa tam poobzerali, že čo a ako s tou obrovskou radiáciou a tak. Milé. 

Prvých 100 je písané zaujímavo ale mierne chaoticky, s využívaním hneď niekoľkých rozprávačov a dvoch hlavných dejových zasadení - časť knihy sa odohráva na Zemi a časť na vesmírnej stanici. Niekto berie prítomnosť veľkého množstva hlavných postáv ako obrovské mínus, ja to zvyknem hodnotiť celkom pozitívne z jedného dôvodu - čím viac postáv, tým väčšia šanca, že aspoň nejakú budem mať rada. Keďže to vyzerá tak, že celá séria bude stáť a padať na postavách a na komplikovaných až telenovelovských vzájomných vzťahoch, pokladám za dôležité, aby som sa zaujímala o osudy aspoň tretiny z nich. 

Ďalšia vec, ktorá mi vyhovovala a z ktorej mnohí chytajú hysáky, je také to rúško tajomstva nad tým, čo sa vlastne na Zemi stalo, že to vyštvalo ľudí do Vesmíru. To by ešte nemuselo byť také hrozné, keby sa kniha tvárila tajomne, ale ona sa skôr tvári, že je to totálne nepodstatné a nebudeme sa o tom radšej ani baviť, lebo to nestojí za to. To si myslím, štvalo mnohých čitateľov. Takmer celý prvý diel sa venuje iba postavám, ich minulosti, ich osudom a hlavne komplikovaným starým aj novovznikajúcim vzťahom, zatiaľ čo nám nikto nepovie viac o spoločnosti, v ktorej teraz ľudia žijú, nepriblíži nám súčasný svet. 

Úprimne? Vôbec mi to nechýbalo. A teda silne pochybujem, že sa to skôr či neskôr nedozvieme. Že to proste nie je zámerne takto napísané, aby nám boli poskytnuté len naozaj nutné informácie, ale aby sme zároveň dostali obrovský priestor úplne sa zažrať do života postáv a prežívať s nimi celú tú drámu, boj o život, pred tým, než nám niekto konečne vysvetlí, o čo tu ide. Mne sa to páčilo. Nie je to tradičný postup písania kníh, väčšinou nás autori dystópie unudia k smrti opismi toho, čo sa za posledné roky udialo a vysvetľovaním nových systémov a pravidiel, zatiaľ čo sa v knihe absolútne nič nedeje. Toto je pravý opak. Tu sa toho deje strašne veľa, ale zatiaľ nepoznáme ten širší záber. Neviem, čo je pre vás lepšie, ale odporúčam presvedčiť sa na vlastnej koži, ako vyzerá taká telenovela na dystopickom pozadí :) Viete, rozširovanie obzorov, a tak...

Rozhodla som sa nepísať veľa o konkrétnych postavách, lebo keby som raz začala, neviem, ako by som prestala. Je ich veľa, vzťahy sú zamotané, nevyhnete sa ani ľúbostným trojuholníkom, aj keď vzhľadom na charakter knihy by ich len málokto nečakal. Niektoré postavy si obľúbite viac, niektoré menej, ale myslím si, že ak dáte knihe férovú šancu a hlavných aktérov prijmete so všetkými ich početnými chybami, tak si aj vy nájdete minimálne zopár pasáži, ktoré budete hltať jedným dychom.

Keď vás odrádza nízke hodnotenie knihy, vedzte, že tentokrát to nie je v dôsledku toho, že Morganová je totálne neschopná a nevie písať. Väčšina negatívnych hodnotení vyplýva z toho, ako to autorka pojala, že sa rozhodla riešiť úplne iné veci, než ste v dystópiach zvyknutí. A ešte si dovolila dať svojim postavám nie príliš lichotivé charakteristiky, hádajú sa, klamú, podvádzajú, snažia si zachrániť kožu bez ohľadu na to, akú spúšť po sebe nechajú, čo je už sám o sebe klinec do hrobu pri súčasnom trende "I didn't like the characters, I'm giving the book 1 star".

Myslím si, že šanca, že sa vám Prvých 100 bude celkom páčiť je približne rovnaká ako šanca, že to budete neznášať. Ale takto to už býva u väčšiny kníh (s výnimkou Medeného jazdca, kde je úspešnosť 95% :D). Prečítali ste si môj názor, môžete si ešte prečítať mnoho ďalších, rozhodnite sa však sami. Ja knihu odporúčam.

PS: Ak váhate nad knihou, môžete si vyskúšať pozrieť seriál The 100, ktorý vznikol na jej námete a ktorého prvá séria bola v USA dosť úspešná na to, aby odklepli aj druhú sériu (vysielať sa začne už teraz na jeseň). Len upozorňujem, že v seriáli pravdepodobne chýba môj najobľúbenejší pár z knihy, Bliss a Luke a tých by bola škoda úplne minúť :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Ak vás Prvých 100 zaujalo, môžete si ho zakúpiť TU.