utorok, 11. novembra 2014

Si to, čo čítaš?

Zatiaľ čo sú beauty blogy, lifestyle blogy, food blogy založené prevažne na poskytovaní rád, na vymýšľaní zaujímavých tipov, či na ukážkach z každodenného života, knižné blogy stoja a padajú na recenziách. Na kritike. Naše blogy sú plné názorov, hodnotení, chvál aj prejavov nespokojnosti. 

Čítame knihu, aby sme ju mohli posúdiť, ale nikto nás nevaruje, že nás zároveň budú ostatní súdiť za to, akú knihu čítame.

Medzi knižnými blogermi platí nepísané pravidlo, že si kritiku zásadne nepíšeme priamo a narovinu, inak je to považované za podrypovanie, v krajných prípadoch za kyberšikanu. To znamená, že internet je plný pasívne-agresívnych komentárov s množstvom extrémne neúprimných smajlíkov (na základe pravidla "Čím viac ma myká od zlosti, tým viac smajlíkov vložím do komentáru, aby to náhodou nebolo vidno"). To isté naopak vôbec neplatí pri samotnej kritike kníh - vtedy idú rukavičky dole a nikto si servítku pred ústa nekladie. V poslednej dobe sa však prudko rozvíja trend kritizovania nielen samotnej knihy, prípadne jej autora, ale aj ľudí, ktorí knihu čítajú. Pre nás blogerov to znamená nový spôsob vybavovania si účtov, všeobecne to čitateľom ponúka neopakovateľnú možnosť dať každému najavo, že sú lepší, než tí ostatní.

Dobrým príkladom toho, že ľudia majú tendenciu súdiť nás podľa toho, čo čítame, je kniha Fifty Shades of Grey. Aby sme si ujasnili dôležité skutočnosti - mám rada Fifty Shades of Grey. Nie, nemyslím si, že je to vrchol literárneho umenia. Áno, čítala som ju viac než raz. 

Ako súdi okolie prevažne ženské fanúšičky knihy?

  • Sú to hlúpe husi, ktorých rozumová úroveň zodpovedá úrovni knihy
  • Sú to sexuálne frustrované 30+ matky a scény knihe sú jediná akcia, ktorej sa im doma dostáva

a moje osobné najobľúbenejšie:

  • "Fuj, nechutné, nevedela som, že máš rada BDSM!"

Rada by som sa v krátkosti vyjadrila k všetkým trom bodom.


1. Čitatelia Fifty Shades sú hlúpi - alebo rôzne variácie na tému "Tí, čo čítajú tieto knihy, sú intelektuálne na nižšej úrovni ako zvyšok sveta."

Viem, aké druhy kníh čítam a viem, že mnohí si na základe toho myslia, že nie som ktovie aká intelektuálka. To, že som vyštudovala vysokú školu už dávno nie je osvedčením o inteligencii, dokonca asi ani to, že som vyštudovala Lekársku fakultu. Málokto však vie (a áno, idem teraz samu seba pochváliť), že som ako jediná minimálne z celého ročníka za celé štúdium nikdy nevyletela zo žiadnej skúšky, písomnej či ústnej. Počas výšky som čítala takmer výlučne samé jednoduché romantické oddychovky, pretože to bola moja forma relaxu a spôsob, ako úplne vypnúť aspoň na chvíľu mozog po celom dni učenia a čítania odbornej literatúry. Takže zatiaľ, čo sa mi ľudia priamo či nepriamo vysmievali, že mi tie hlúpe knihy vymývajú mozog, ja som ich presne preto vyhľadávala. 

2. Fifty Shades je porno pre mamičky

Kiež by takto naozaj vyzeralo porno, možno by som ho začala pozerať aj ja. 


3. Kto má rád Fifty Shades tajne fantazíruje nad BDSM sexom a rajcujú ho samé nechutné veci a jedným slovom je to delikvent ktorý by sa mal dať liečiť lebo nie je v poriadku. 

Jasné, lebo kto má rád knihu Na vine sú hviezdy MILUJE rakovinu a priam sa vyžíva v ľudskom nešťastí.


Položme si úprimne otázku: Kto z týchto troch ľudí je, keď už na to dôjde, najväčší hlupák?
Ten, kto knihu Fifty Shades napísal (E L James pozdravuje všetkých hejterov zo 6-hviezdičkového hotela zo slnečných Bahám), ten, kto knihu čítal, lebo ho tento štýl baví, strávil príjemné nedeľné popoludnie s obľúbenými postavami a na druhý deň išiel spokojne do práce, alebo ten, kto podobný štýl priam nenávidí alebo to minimálne vôbec nie je jeho šálka kávy, morduje sa s niekoľko sto stranovou bichľou len aby mohol na Goodreads alebo do recenzie napísať, aké to bolo príšerné, stupídne, akí sú stupídni všetci ľudia, ktorí to čítajú a samozrejme aby mohol aj on pridať svoj originálny postreh ohľadom Vnútornej bohyne? Logicky mi tu sedí len jedna odpoveď.

Ešte možno lepší príklad toho, ako môžeme niekoho zaškatuľkovať na základe toho, čo číta a byť úplne mimo, je moja niekedy až priam posadnutosť romantickými knihami. Tí, čo ma poznáte, určite viete, ako si dávam vždy záležať na tom, aby mali moje knihy happy end, aby tam bolo veľa veľa romantiky, aby spolu hlavní hrdinovia skončili, aby mala kniha krásny epilóg ako dôkaz toho, že všetci žili šťastne až kým nepomreli. Takže viem, čo si asi všetci myslíte, že so mnou musí chudák môj priateľ zažívať.

Skutočnosť je taká, že osobnom živote som príšerný antiromantik :D Keby môj Michal použil 99% romantických hlášok a aplikoval 99% romantických gést z kníh aj v reálnom živote, tak by sa vôbec nedočkal pozitívnej reakcie :D Po 9 rokoch chodenia (yep...) sa naučil, že mi nemá nosiť kvety, že z vyznaní lásky dlhších ako 2 slová ma bolí hlava a že to najhoršie, čo môže urobiť, je správať sa žiarlivo a majetnícky (zaujímavé, že v knihách mi to príde sexy, v skutočnom živote - NOPE). (Btw. Jeho najromantickejšie gesto, ktorému sa u mňa dostalo najviac chvály bolo, keď som mu raz pri pozeraní TV zaspala na kolenách a on ma chcel prikryť ale bál sa, že keď sa načiahne za dekou, tak ma zobudí. Čiže keď som sa potom neskôr sama zobudila, zistila som, že som prikrytá televíznym programom :D)
Takže znovu, ak niekde čítam, aké sú všetky ženy, ktorým sa páči Krásna katastrofa hlúpe, pretože čítaním tej knihy dávame najavo naše osobné túžby byť s agresívnym mužom a nechať po sebe vrieskať v záchvate žiarlivosti lebo nám to príde príťažlivé (áno, takéto psychologické profily nám bežne vedia na počkanie vytvoriť dobrí ľudia na Goodreads), tak je to doslova jedna z najväčších blbostí na aké som mala kedy tú česť reagovať. 

Prečo sa vôbec starať do toho, kto čo číta? Prečo sa z toho musíme vysmievať? Prečo sa snažíme dať prostredníctvom čítania najavo, že sme niečo viac, než ostatní? Keď autor píše knihu, musí dopredu rátať aj s negatívnou kritikou. Ja, ako čitateľ, však nie som povinná znášať kritiku toho, čo čítam. 

Ani nedokážem spočítať, koľkokrát v nemom úžase sledujem, ako niekto vezme do ruky knihu o ktorej ešte aj ja viem povedať, že leží totálne mimo jeho vkus, následne som niekoľko dní nútená sledovať, ako sa dotyčný vysmieva nielen z knihy a z autorky, ale aj zo všetkých tých, ktorí ju čítali a ktorým sa páčila a v polovici prípadov sa na druhý deň prihlásiť na GR a zistiť, že sa pustil do druhého dielu. Nechápem, toto už sa podla mňa nedá hodiť na obyčajnú zvedavosť, pretože neviem, ktorý človek by zo zvedavosti čítal tri diely niečoho, čím opovrhuje.

Na svete je toľko kníh, ktoré ste ešte nečítali a mnohé ani nikdy nestihnete prečítať. Nestrácajte čas niečím, čo pre vás nemá žiadnu hodnotu len preto, lebo potrebujete niečo dokázať všetkým naokolo. Viem, že mnohí nemáte radi nedočítané knihy, chápem, ale každý snáď má nejakú svoju hranicu, kedy je dobrý pocit z toho, že ste došli až na koniec, prevážený nepríjemným pocitom, ktorý zažívate počas čítania. 

A úplne na záver: Autori publikovaním svojej knihy vedia do čoho idú a hoci sa im negatívna kritika určite nečíta dobre, patrí to k tomu, čo sa dobrovoľne rozhodli robiť. My, ako čitatelia, kritiku trpieť nemusíme...a predsa musíme a denno denne sa s ňou stretávame. Dozvedáme sa, že sme psychicky narušení, že sme hlúpi, že nemáme vkus, že nevieme, čo je dobré, že sme zvrátení...Zamyslite sa nad tým, čo píšete a komu tým potenciálne môžete ublížiť. 

Slová majú obrovskú moc a to my, milovníci kníh, vieme asi najlepšie :) 

17 komentárov:

  1. Krásne napísané, naozaj! Máš úplnú pravdu, ale tým ľuďom to ťažko vysvetlíš. Ale lepšie by som to nenapísala. ...Aj keď, neviem čo by malo byť "nechutné" na BDSM..:D Každý má rád niečo iné..:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ako na GR sa s tým stretnem len občas, lebo som tam síce denne, ale až tak sa tým statusom, recenziám a pod. nevenujem. Ono ja nevidím nič zlé na tom, ak niekto číta aj ďalšie dielys série, v ktorej sa mu prvý diel nepáčil. Osobne som to spravila pri Zvarhnutom z čírej zvedavosti, či to môže byť ešte horšie (a priznajme, aj napriek nekvalitnému príbehu a tupej hrdinke sa to čítalo akosi extrémne rýchlo). S kritizovaním - priam až útočením - na čitateľov som sa stretla v jednom článku o bloggerky Maťi, ktorá teda pekne zvozila všetkých, ktorým sa páči Na vine sú hviezdy. Bola z toho hádka, mne osobne tiež rupli nervy práve kvôli tomu útoku na čitateľov - aj na mňa. Nakoniec sa to však urovnalo, ospravedlnenia prišli z oboch strán a boli prijaté, takže si myslím, že je to teraz už v poriadku. Ono chyby robí každý, umením je uvedomiť si to a priznať si ich :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. O tom konflikte s Maťou viem, ale išlo to pomerne dosť mimo mňa, nezapájala som sa, v mnohom som s ňou súhlasila a ako vravíš, ten štýl, akým to podala asi sama oľutovala po tej šialenej hádke :D Stáva sa a asi by som sama nedokázala odprisahať, že som tiež niekedy nenapísala niečo, čo sa mohlo iných čitateľov knihy osobne dotknúť, aj keď si už hodne dlhú dobu dávam pozor na to, čo píšem a ako to píšem, pretože sama na vlastnej koži pociťujem, že to nie je úplne najlepší pocit. Aj preto tento článok :)

      Odstrániť
  3. Já tohle škatulkování nemám ráda, at si každý čte, co se mu líbí a co ho baví.
    Je mi 22, ráda čtu YA, i když mi přijde, že už jsem na to starý, mě to baví. Také čtu romány pro ženy, Fifty shades také a nemyslím, že jsem kvůli tomu blbá husa a kdoví, co ještě :D
    Navíc každý čtenář má právo na vlastná názor tupci jsou ti, kdo ho nerespektují :)
    Knižní regál

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Netreba to tak prežívať, každý, kto sa venuje knihám dlhšie či už ako bloger, alebo profi, by mal chápať, že milión ľudí, milión chutí. Presne ako píšeš, ak sa niekomu chce prehrýzť cez 500-stranovú knihu, aby na ňu potom mohol kydať, je mi ho úprimne ľúto, asi nemá dosť pestrý život a nemá ako tráviť svoj čas. Ja študujem literatúru už ako doktorandka, ale som asi nejaká pošahaná, keďže mám veľké pochopenie pre komerciu a mainstream a na mojom stole sú vedľa slovenskej klasiky 4 diely Upírskej akadémie a podobne:) Razím teóriu, že je vždy lepšie, keď človek číta aspoň niečo, ako keď nečíta nič a celé dni čumí na Facebook. Ja sa dokážem napr. pri YA parádne odreagovať, lebo to má dej a spád plus mi to pomáha s angličtinou, a rovnako dokážem oceniť Dostojevského či Mila Urbana. Pokiaľ mi človek netvrdí, že 50 shades je najlepšia kniha na svete, no problem. (Áno, čítala som aj 50 shades. Nie, nie je to kniha o sado-maso:), ale klasická popoluškovská romantika, akurát v trochu latexovom šate - a presne to sa mi na tom páči, že EL James zobrala motív, ktorý sa vyskytuje v celej literatúre a dokázala ho nejako obmeniť a ešte na ňo aj zarobiť. Prečo nie?). Treba sa na všetkých vyprdnúť a len sa zasmiať nad tým, ako obmedzene vnímajú svet. O čo je lepšie nám, čo sa dokážeme nadchnúť krásnou scénou, alebo čo dokážeme čítať v zápale knihu do 4tej ráno:)? Nina

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Myslím že tu neplatí pravidlo ako pri jedle - ste to, čo jete. Nuž, nemám čo viac dodať. Napísala si to veľmi dobre a lepší príklad ako knihu 50 Odtieňov sivej si neviem predstaviť. Mám veľmi rada že nás súdia ľudia, ktorý knihám a slovám nerozumejú.
    Ale vždy to bolo tak, že sa človek stará najviac do toho, o čom nemá ani najmenšiu šajnu.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dobre, Fifty shades nemám rada, nepáči sa mi to a dočítala som to len z toho dôvodu, ktorý si tam vymenovala - z toho dôvodu dočítam každú knihu, no a tiež preto, lebo stále verím, že sa možno na konci vyskytne niečo, čo môj názor trochu zmení a ja budem chcieť čítať pokračovanie. Fifty nebol ten prípad a tak som pokračovanie nečítala (a ani nebudem, pokiaľ nejakým nedopatrením nedostanem amnéziu - hoci sa ma k tomu sestra dosť vytrvalo snažila presvedčiť :D). Ale pred pár rokmi, keď som ešte bola paf do Twilightu, všade som počúvala len to o šialených "twitard" pubertiačkach a úprimne, dodnes sa bojím niektorým ľuďom priznať, že sa mi to páčilo, lebo by si o mne pomysleli kto vie čo. Takže s tebou určite súhlasím - kritizovať literatúru je v pohode, ale kritizovať ľudí, ktorí ju čítajú, to je vrchol drzosti. Nečítam Shakespeara, Dostojevského ani Hemingwaya - znamená to, že som nejaký literárny neandertálec? Nie, len si proste viac užívam knihu, kde má moja fantázia viac priestoru pre svoj rozvoj, alebo pri ktorej sa zasmejem, či pri ktorej si oddýchnem. Ale aby som sa vrátila k Fifty, ak to v súčasnej dobe niekto začne čítať a už od začiatku na to nadáva, potom buď žil doposiaľ pod zemou, alebo to číta zjavne len preto, aby ho všetci videli. A taký názor nemá žiadnu hodnotu.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Perfektne napísané :) Ja som sa s týmto na GR alebo na blogoch ešte nestretla a ak hej, tak si toho nie som vedomá, čo je super, pretože mi to nechýba. Ja toho mám dosť v škole. Študujem literatúru - anglickú a slovenskú - a moji spolužiaci sú strašní intelektuáli, čo sa literatúry týka, či ak tam prídem čo i len s takou knihou ako je Green, dívajú sa na mňa ako na debila, pretože po a) nie je to staré po b) nevedia to rozanalyzovať a nevedia to zaradiť do literárneho smeru a po c) nemajú šajnu o čom to a je a ak o tom nevedia oni, tak je to brak. A preto nechápem, prečo sa neustále pýtajú, čo to čítam, keď aj tak nebudú vedieť, čo to je a aj tak mi dajú ten divný pohľad. Takže ak by som k nim prišla s 50 shades, o ktorom by ako just vedeli, tak by si mysleli, že som perverzná milovníčka BDSM :D A zdá sa mi to trochu blbé, vzhľadom na to, že študujeme literatúru a tá nie je tvorená len klasickým dielami s vetami na tristo riadkov, pri ktorej určite aspoň polovica z nich zaspávala. Ale aby som im nekrivdila, okrem toho poznajú aj Harryho Pottera. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ajajaj. To píšeš o mně? Já se v tom vidím! :o)
    V posledních dnech jsem ztrácela čas s Gabrielovým infernem. Mělo to vysoké hodnocení, bylo to v knihovně, začala jsem to číst. Ze začátku taková normální romance a čekala jsem, co z toho bude. Přišlo mi to zdlouhavé, názorově mi to nesedlo a četla jsem i tak dál - chtěla jsem vědět, co si autor ještě vymyslí (takových smsek, co jsem poslala známým, když jsem se u toho rozčilovala), a pak když jsem viděla, že jsem za půlkou a že se posunuju ke konci, tak jsem to nechtěla vzdát. A samozřejmě vydám zlou "recenzi".
    Každopádně... Je mi jedno, jestli se to někomu líbí. Je to jeho věc a nijak ho nesoudím, z toho jsem už vyrostla. Ani v recenzích to (snad) neřeším. Člověku to může sednout do nálady a co, že je to hloupé? (I když jsou knížky, u kterých nechápu, proč se to tolika lidem líbí, ale když je potom dotyčný schopen dobře argumentovat, tak jeho názor beru bez nějakého odsuzování.) Kamarádka má ráda Vampýrskou akademii, mně to moc nesedlo, a když mi řekne, že celou sérii čte znova od začátku, zašklebím se, zakoulím očima, ona se naoko urazí a zase se máme rády a nepovažujeme se za hloupé, už je to taková naše hra. (A zrovna dneska říkala, že Gabrielovo inferno má, tak jsem zvědavá, jestli ona s tou knihou názorově bude souhlasit - ano, nabádám ji, aby si to co nejdřív přečetla.)
    Čtu více takových knih, u kterých tak nějak čekám, že to nebude nic extra, ale za a) můžu od toho nic nečekat a pak se mi to může líbit, za b) abych mohla kritizovat nějakou knihu, musím si ji nejdříve přečíst, nelíbí se mi, když někdo hodnotí knihu jen na základě anotace, já si tu práci s tím čtením dám, za c) čtu je ze zvědavosti, chci vědět, proč jsou ty knihy bestsellery, také studují literaturu a chci v tom mít přehled a chci si utvořit svůj vlastní názor. A recenze pak píšu ze svého pohledu, objektivně tam nic neříkám, a lidem, kteří mají podobný vkus jako já a nechtějí ztrácet čas špatnými knihami, dám info, že tuhle knížku ne.

    Každopádně je pěkné, že si my, co čteme špatné knihy, i když víme, že se nám opravdu líbit nebudou, musíme obhajovat, proč ty knihy čteme. Když je jedno, co čtete vy (vy = ti, co mají tyto knihy rádi), tak je jedno, co čtu já a mně podobní, ne?
    (A jestli se článek týkal jenom těch, co pak dotyčného uráží, že je hloupý, tak ti by si měli dát facku. Možná i dvě. Je to dětinské.)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. shit, odpísala som ti pomerne dlhý komentár, ale neodoslalo mi ho, tak len zhrniem, že som ťa v ňom ubezpečila, že pokiaľ si kritizovala knihu a nie všetkých ľudí naokolo, tak ten článok určite nebol o tebe (mimochodom ja z Gabrielovho Inferna tiež nie som práve odvarená :D) A že nikoho nenútim obhajovať si, prečo tú a onú knihu číta do chvíle, kým ma on svojimi urážlivými komentármi nenúti obhajovať, prečo ju čítam ja ;)

      Odstrániť
    2. Vždycky když píšu dlouhý komentář, tak si ho před odesláním zkopíruju, aby se mi tohle nestávalo. :D

      Dobře, beru na vědomí a svou sebestřednost se pokusím omezit. :o) (Ty ses vyjadřovala ke smajlíkům, ale já je myslím dobře, takové upozornění, že nejsem nijak uražená a že se na tebe usmívám - a ne jako na někoho hloupého, prostě mile.)

      Odstrániť
    3. nič neboj, ono to je dosť vidno kedy človek smajlíky myslí úprimne a kedy nie. ospravedlňujem sa, keď som v tebe vyvolala zbytočnú paranoju :D

      Odstrániť
  9. Skvělý a pravdivý článek! Sama jsem četla první dva díly Fifty, sama ale říkám, že to není tak skvělé ale zajímá mě, jak to dopadne. A naprosto s vámi souhlasím a nechápu lidi, co kritizují ostatní proto, co čtou..

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Úžasný článok! Tiež sa stretávam s kritikou, že som mimo, keď čítam tú alebo onakú knihu. Najlepšie je, keď ma začne kritizovať osoba, ktorá max. číta knihu na "povinné čítanie" v škole (a možno ani to nie). Najprv som nechápala, čo majú za problém. A popravde, nechápem to ani dnes. Čítala som Fifty Shades. Netvrdím, že je to najlepšia kniha, ale obdivujem autorku, a keď sa k tomu dostanem, prečítam si aj ďalšie časti. Nevidím dôvod, prečo by ma ľudia mali nazývať sprostou husou kvôli tejto knihe. Čítam aj Shakespeara, Dostojevského... 100 ľudí, 100 chutí. Dnes už ľuďom radšej ani nehovorím, čo čítam.

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Skvelý článok a úplne pravdivý, rozhodne nie sme to, čo čítame a ľudia by sa niekedy mali so svojimi útokmi kontrolovať... Inak 9 rokov chodenia? Wau.:D

    OdpovedaťOdstrániť
  12. A vieš čo je ešte horšie? Keď ťa ľudia odcudzujú za niečo, čo si nečítala, skvelý príklad Harry Potter. To by sa ani spočítať nedalo, koľkokrát som niekde videla napísané "Bože ja nechápem ľudí, čo to nečítali. Existuje ešte niekto, kto nečítal Harryho Pottera? AKO Môže taký človek vôbec existovať a bože a bože nie si normálna a fakt si nečítala Pottera?" Nečítala, nebudem, nechcem, nemám záujem a ak dotyčný nemá nič iné na práci, tak nech kľudne ďalej uvažuje nad tým ako môžem existovať bez toho, aby som čítala Pottera.

    OdpovedaťOdstrániť