piatok 3. októbra 2014

VEĽKÁ SEPTEMBROVÁ SÚŤAŽ: VÝHERCOVIA!!!

Keďže už tak či tak meškám jeden deň s vyhlásením výsledkov, nebudem to tu dlho naťahovať a ideme k veci, ok?

Predvčerom si výherkyňa tvorivej časti súťaže, Mária Marry Mikušková, vybrala 1. balík, takže ostali balíky 2-9. Tie som sa snažila rozdeliť na základe preferencií výhercov ale taktiež na základe poradia v akom som ich vylosovala. Takže snáď sa mi podarilo drvivej väčšine vyhovieť :) Ešte raz vďaka za hojnú účasť a za vaše tvorivé príspevky, ktoré ma celý mesiac zabávali.

A tu sú všetci výhercovia:


Balík č. 1: Mária Marry Mikušková
Balík č. 2: Džony V. 
Balík č. 3: Sisa (mail začína na sisa.bu...)
Balík č.4: Martina F. (mail začína na tina8...)
Balík č.5: Romí 
Balík č.6: Aly (mail začína na aly.v...)
Balík č.7: Kikuška Kika H.
Balík č.8: Stanka B. (mail začína na stanuš...)
Balík č.9: Sima P. (mail začína na siis...)
Balík č.10: Vivienne C.


Aby som to urýchlila, obsah jednotlivých balíčkov si pozrite na TOMTO odkaze.
Výhercovia ma môžu počas víkendu sami kontaktovať (a zaslať mi poštovú adresu) na mailovú adrese myalternativeworld@gmail.com, kto sa mi neozve, budem mu budúci týždeň písať na mailovú adresu, ktorú uviedol vo formulári. 
Opäť mám v zozname výhercov veľa azeťáckych mailov, ktoré už mnohí z vás možno ani dávno nepoužívajú, len sa nimi prihlasujú na FB, takže ak si nie ste istí, odporúčam, aby ste napísali vy mne a nedošlo k nejakému nedorozumeniu :) Výhry začnem rozosielať budúci týždeň, ale prosím vás o trpezlivosť, keďže ich je veľa, ok?

Všetkým výhercom GRATULUJEM a dúfam, že sa spolu stretneme pri ďalšej súťaži :)

pondelok 15. septembra 2014

RECENZIA: Miroslava Varáčková - Láska z ulice

Autor: Miroslava Varáčková
Vydavateľstvo: Evitapress, 2014

Srandafaktor: 2/5
Nudafaktor: 2/5
Lovefaktor: 4/5
Plačfaktor: 4/5
Drámafaktor: 2/5






Takže Mirke Varáčkovej vyšla začiatkom leta už asi tisíca kniha a ja som príšerne pozadu, lebo som zatiaľ čítala len dve. Vrátane tejto. Zatiaľ čo som knihu Prežila som svet otvorila hlavne zo zvedavosti (a preto, lebo som dostala podpísaný výtlačok :D), Lásku z ulice som chcela strašne čítať, pretože ma hrozne oslovil námet. A mala som chuť čítať nejakú dobrú tínedžerinu. (A tiež som dostala výtlačok s venovaním :D) Tak to vidíte. Teraz máte plné právo nečítať túto recenziu, pretože sa Varáčkovej určite na 100% budem od začiatku do konca zavďačovať. 
Alebo! Alebo mi môžete dôverovať, že som nezaujatá. Čestné pionierske. 

Čo ma na Láske z ulice chytilo ako prvé? Ako dlhodobo liečený závislák na Upírskej akadémii doslova fanaticky vyhľadávam všetky zakázané romance medzi učiteľom a žiačkou (podotýkam mladým, sexy, svalnatým učiteľom, nie 40-ročným úchylným matematikárom). Vravím si, že raz z toho možno vyrastiem a začne ma baviť niečo hlbšie a reflektívnejšie, ale čím mám viac rokov, tým viac o tom začínam pochybovať.

Máme tu teda hlavnú zápletku: Stredoškoláčka Tamara sa zamiluje do svojho suplujúceho telocvikára Nora s pevným zadkom sťaby vykresaným z mramoru (to hodnotím veľmi pozitívne, aby bolo jasné), ktorý skrýva veľké tajomstvo. Tamarin život sa postupne rúca deň po dni, ako jej malá sestra umiera na rakovinu. Otec sa z rodiny úplne odregistroval a svoj smútok utápa v alkohole, mama sa snaží rodinu držať pohromade, ale aj jej už dochádzajú sily. No a Tamara sa ocitá v strede toho všetkého, nešťastná a bezmocná, ibaže čo sú jej hlúpe pocity v porovnaním s tým, že jej sestra sa možno nedožije Vianoc? Noro sa pre Tamaru stáva akýmsi únikom z krutej reality...až kým Tamara nezačne mať podozrenie, že realita, v ktorej sa nachádza Noro, môže byť ešte krutejšia.

Priložím si ruku na srdce a poviem vám, že by som sa dokázala zaobísť bez ďalšej rakovinovej tematiky. Ale to ste si už asi domysleli, ak ma trochu poznáte. Častokrát mávam pocit, že emócie, ktoré vo mne takéto knihy vyvolávajú, nie sú ozajstné - akoby sa k vám autor nakláňal a šepkal vám do ucha: "Už plačeš? Už plačeš? Ešte nie? Tak plač! PLAČ! Koho mám ešte zabiť, aby si sa rozrevala?" Počas čítania Lásky z ulice som takýto pocit nemala. Je smutná, dosť smutná, ale smútok nie je základným kameňom príbehu. Nie je to kniha o umieraní. Je to kniha o Tamare, ktorej zomiera sestra a o tom, ako sa s tým Tamara vyrovnáva, ako ju to ovplyvňuje, ako to prežíva.

Na druhej strane je ale kniha rozhodne o láske. Norove nenápadné pohľady počas telesnej výchovy, Tamarine drzé poznámky, ktoré mali maskovať, aká je z Nora hotová, ich tajné zakrádanie sa - po tejto stránke ich vzťah naplnil všetky moje očakávania. Presne toto som v knihe chcela a presne toto som dostala. Perfektné bolo tiež zobrazenie toho, ako Tamara prežívala svoje prvé zaľúbenie sa. Niekto možno bude tvrdiť, že v Láske z ulice je jedno obrovské insta-love, že sa ani nenazdáme a Tamara už je zamilovaná, ja však tvrdím, že v knihe je úžasne popísané také to pravé nefalšované tínedžerské "zabuchnutie sa" do sexy chalana. Lebo čo iné sa dá robiť so sexy chalanom, než sa do neho nezabuchnúť, nevyhľadávať ho cez prestávky na chodbe, nesledovať každý jeho krok, nebyť namäkko akonáhle sa objaví v školskej jedálni? Na to určite nepotrebujete mesiace, ani týždne. Akurát som tak celkom neuverila Norovej láske k Tamare. Prečo sa do nej zamiloval? Tamara celý čas rozmýšľa, čo na nej Noro vidí, a ja s ňou. Netvrdím, že mi nebola sympatická, ale jednoducho ma nepresvedčili dôvody, prečo si Noro zo všetkých báb, ktoré sa okolo neho točili, vybral práve Tamaru.


V texte chválim výborne zvládnutý slovník mladých - je dosť aktuálny, ale zároveň nie je prehnaný, preslangovaný. Slová neznejú hlúpo či smiešne. Teda aspoň väčšina. Čo ma ale trochu rušilo, boli náhodne vložené filozofické vety do textu. V jednu chvíľu je všetko v pohode, Tamara kecá so svojim najlepším kamošom Robom a naozaj máte pocit, že odpočúvate autentickú konverzáciu dvoch mladých ľudí a zrazu bum, do Tamary sa prevtelí duch Aristotela a z úst vypustí nejakú kvetnatú úvahu o zmysle života hodnú vytesania do kameňa. Ako vnútorné monológy to neznelo až tak zle, ale akonáhle sa stali súčasťou skutočných rozhovorov, už to vyznievalo veľmi neprirodzene. 

Síce som od Mirky Varáčkovej čítala zatiaľ len dve knihy, z rozprávania a čítania recenzií na jej iné diela som nadobudla pocit, že jej silná stránka tkvie najmä v jej rozprávačskom talente. Dokáže si vybrať veľmi silné a pre čitateľa atraktívne témy a tie následne výborne spracuje a ponúkne nám kvalitný príbeh. Obrovským plusom je, že tento príbeh vie elegantne zapracovať do slovenského prostredia. Like. A. Boss. 
Sranda je, že kniha sa číta tak dobre a tak rýchlo, že si človek ani neuvedomí, že dej plynie takmer úplne bez zvratov alebo nejakej výraznej drámy. Rešpektujem, že každý má svoj štýl písania kníh a každý sa snaží naplno vyťažiť zo svojich predností, len si myslím, že by príbeh naozaj mohol profitovať z nejakého vyhroteného konfliktu alebo neočakávaného zvratu. Tých tam bolo biedne a ja ich mám rada :D

Lásku z ulice si treba prečítať. Pokiaľ ste v tejto recenzii narazili aspoň na niečo, čo by ste si potenciálne vedeli vychutnať, určite knihe dajte šancu. Čo sa týka mojich očakávaní, tie boli naplnené a dokonca aj mierne prekonané, takže môžem bez výčitiek svedomia a s poriadnou dávkou netrpezlivosti vyčkávať vydanie ďalšej autorkinej knihy, ktorá sa už, mimochodom, píše! :)

Knihu si môžete zakúpiť za dosť dobrú cenu napr. TU




štvrtok 11. septembra 2014

RECENZIA: Kass Morgan - Prvých 100

Názov: Prvých 100
Pôvodný názov: The 100
Autor: Kass Morgan
Vydavateľstvo: Albatros Media (CooBoo), 2014
Hodnotenie na Goodreads: 3.46

Srandafaktor: 3/5
Nudafaktor: 2/5
Lovefaktor: 4.5/5
Plačfaktor: 2.5/5
Drámafaktor: 5/5



Neviem, ale podľa mňa Prvých 100 vôbec nemalo byť až také dobré, aké nakoniec bolo. Síce už nečítam toľko YA kníh ako kedysi, a už vôbec nie dystópií, ale s takým nejakým námetom si predstavujem každú druhú knihu tohto žánru: Ľudia žijú vo vesmíre, lebo niečo fakt strašne doorali a museli v dôsledku toho opustiť Zem a o niekoľko rokov/storočí sa snažia nenápadne dostať naspäť. Hlavne teda aby si to tí mimozemšťania/zombíci/dinosaury a pod., ktorí teraz Zem obývajú namiesto nás, nevšimli. 

Takže hej. Do čítania som išla v štýle: "pffffff prosím vás...", no čuduj sa svete, knihu so zatvárala s napoly prekvapeným, napoly naradosteným výrazom tváre. Bolo. To. Dobré. 
Nie omgomgnemôžemdýchaťtakédobrétobolo, ale dosť dobré na to, aby som sa začala obzerať po pokračovaní.

Takže čo vlastne symbolizuje prvá stovka a prečo si to máte prečítať?

Kde bolo tam bolo, kedysi dávno museli všetci ľudia opustiť zem a odpratať sa na vesmírnu stanicu na obežnej dráhe, kde žili niekoľko storočí a čakali na vhodnú príležitosť na návrat. Medzičasom si vytvorili vlastnú spoločnosť, rozdelili sa, ako to už býva zvykom, na tých nadradených a podradených a nažívali si spolu bok po boku v extrémne napätej atmosfére. Po čase im však v ich novom domove začalo byť poriadne tesno a tak sa prijali všelijaké opatrenia, od tých logických až po psychopatické. Tehotenstvá sa prísne regulovali a väčšina rozsudkov už v prípade malých priestupkov končila trestom smrti. Proste dnešný priemerný Američan by z toľkého porušovania ľudských práv dostal aneuryzmu. Keď sa však k extrémnej tlačenici ako k hlavnému existenčnému problému pridal aj stále sa zväčšujúci úbytok kyslíku, rozhodlo sa, že aktuálna stovka mladých delikventov dostane tentokrát trochu iný trest smrti: budú ako prví vyslaní na expedíciu na Zem, aby sa tam poobzerali, že čo a ako s tou obrovskou radiáciou a tak. Milé. 




Prvých 100 je písané zaujímavo ale mierne chaoticky, s využívaním hneď niekoľkých rozprávačov a dvoch hlavných dejových zasadení - časť knihy sa odohráva na Zemi a časť na vesmírnej stanici. Niekto berie prítomnosť veľkého množstva hlavných postáv ako obrovské mínus, ja to zvyknem hodnotiť celkom pozitívne z jedného dôvodu - čím viac postáv, tým väčšia šanca, že aspoň nejakú budem mať rada. Keďže to vyzerá tak, že celá séria bude stáť a padať na postavách a na komplikovaných až telenovelovských vzájomných vzťahoch, pokladám za dôležité, aby som sa zaujímala o osudy aspoň tretiny z nich. 

Ďalšia vec, ktorá mi vyhovovala a z ktorej mnohí chytajú hysáky, je také to rúško tajomstva nad tým, čo sa vlastne na Zemi stalo, že to vyštvalo ľudí do Vesmíru. To by ešte nemuselo byť také hrozné, keby sa kniha tvárila tajomne, ale ona sa skôr tvári, že je to totálne nepodstatné a nebudeme sa o tom radšej ani baviť, lebo to nestojí za to. To si myslím, štvalo mnohých čitateľov. Takmer celý prvý diel sa venuje iba postavám, ich minulosti, ich osudom a hlavne komplikovaným starým aj novovznikajúcim vzťahom, zatiaľ čo nám nikto nepovie viac o spoločnosti, v ktorej teraz ľudia žijú, nepriblíži nám súčasný svet. 
Úprimne? Vôbec mi to nechýbalo. A teda silne pochybujem, že sa to skôr či neskôr nedozvieme. Že to proste nie je zámerne takto napísané, aby nám boli poskytnuté len naozaj nutné informácie, ale aby sme zároveň dostali obrovský priestor úplne sa zažrať do života postáv a prežívať s nimi celú tú drámu, boj o život, pred tým, než nám niekto konečne vysvetlí, o čo tu ide. Mne sa to páčilo. Nie je to tradičný postup písania kníh, väčšinou nás autori dystópie unudia k smrti opismi toho, čo sa za posledné roky udialo a vysvetľovaním nových systémov a pravidiel, zatiaľ čo sa v knihe absolútne nič nedeje. Toto je pravý opak. Tu sa toho deje strašne veľa, ale zatiaľ nepoznáme ten širší záber. Neviem, čo je pre vás lepšie, ale odporúčam presvedčiť sa na vlastnej koži, ako vyzerá taká telenovela na dystopickom pozadí :) Viete, rozširovanie obzorov, a tak...

Rozhodla som sa nepísať veľa o konkrétnych postavách, lebo keby som raz začala, neviem, ako by som prestala. Je ich veľa, vzťahy sú zamotané, nevyhnete sa ani ľúbostným trojuholníkom, aj keď vzhľadom na charakter knihy by ich len málokto nečakal. Niektoré postavy si obľúbite viac, niektoré menej, ale myslím si, že ak dáte knihe férovú šancu a hlavných aktérov prijmete so všetkými ich početnými chybami, tak si aj vy nájdete minimálne zopár pasáži, ktoré budete hltať jedným dychom.

Keď vás odrádza nízke hodnotenie knihy, vedzte, že tentokrát to nie je v dôsledku toho, že Morganová je totálne neschopná a nevie písať. Väčšina negatívnych hodnotení vyplýva z toho, ako to autorka pojala, že sa rozhodla riešiť úplne iné veci, než ste v dystópiach zvyknutí. A ešte si dovolila dať svojim postavám nie príliš lichotivé charakteristiky, hádajú sa, klamú, podvádzajú, snažia si zachrániť kožu bez ohľadu na to, akú spúšť po sebe nechajú, čo je už sám o sebe klinec do hrobu pri súčasnom trende "I didn't like the characters, I'm giving the book 1 star".

Myslím si, že šanca, že sa vám Prvých 100 bude celkom páčiť je približne rovnaká ako šanca, že to budete neznášať. Ale takto to už býva u väčšiny kníh (s výnimkou Medeného jazdca, kde je úspešnosť 95% :D). Prečítali ste si môj názor, môžete si ešte prečítať mnoho ďalších, rozhodnite sa však sami. Ja knihu odporúčam.

PS: Ak váhate nad knihou, môžete si vyskúšať pozrieť seriál The 100, ktorý vznikol na jej námete a ktorého prvá séria bola v USA dosť úspešná na to, aby odklepli aj druhú sériu (vysielať sa začne už teraz na jeseň). Len upozorňujem, že v seriáli pravdepodobne chýba môj najobľúbenejší pár z knihy, Bliss a Luke a tých by bola škoda úplne minúť :)



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Ak vás Prvých 100 zaujalo, môžete si ho zakúpiť TU. 

piatok 29. augusta 2014

VEĽKÁ SÚŤAŽ, VEĽA CIEN, VEĽA VÝHERCOV!

Takže, takže, kto sa už nevedel dočkať súťaže?

Je to zároveň aj taká menšia oslava 4 rokov existencie MAWOBU - vravím menšia, pretože som sa o nedávno uplynutom blogovýročí nikde inde zvlášť nezmieňovala, nie preto, lebo súťaž je malá, keďže očividne nie je :D

Skôr, než prejdem k cenám a k pravidlám, chcela by som sa ešte raz poďakovať Panthei zo stránky INTOXICATED za sponzorovanie celej súťaže. FAKT. ÚPLNE. CELEJ. Teda samozrejme aj baby z Intoxicated tieto knihy mali od rôznych vydavateľstiev, ktorým touto cestou nepriamo takisto ďakujem, ale tým mojim priamym sponzorom je práve Panthea. Takže vážne vďaka, aj za budúcich výhercov :)

Čo sa týka cien, rozhodla som sa urobiť niekoľko balíčkov. Môžete súťažiť o všetky, alebo v prípade, že o niektoré z kníh nemáte záujem, môžete vo formulári špecifikovať, ktoré balíčky vás zaujali a mám ich pri priraďovaní výhier uprednostniť. 



1. BALÍČEK

Knihy Súmrak + Nov od Stephenie Meyerovej + DVD Zatmenie + Záložka Na vine sú hviezdy

2. BALÍČEK

Knihy Zatmenie + Úsvit od Stephenie Meyerovej + DVD Zatmenie + Záložka Na vine sú hviezdy

3. a 4. BALÍČEK

Hostiteľ + Krátky druhý život Bree Tannerovej od Stephenie Meyerovej + Záložka Na vine sú hviezdy

5. BALÍČEK

Hostiteľ od Stephenie Meyerovej + Upírske denníky: Prebudenie od L.J.Smithovej + Záložka Na vine sú hviezdy

6. BALÍČEK

Séria Stefanove denníky (Zrodenie, Túžba po krvi a Pomsta) od L.J. Smithovej + Záložka Na vine sú hviezdy

7. BALÍČEK

Krátky druhý život Bree Tannerovej + odznak a záložka Na vine sú hviezdy a odznak Half Bad + Ukážka z Magie mrtvých od Ilony Andrews

8. BALÍČEK

Odznak a nálepka TEAM DIMITRIJ + záložka Na vine sú hviezdy + záložka YOLI

9. BALÍČEK

Odznak a nálepka TEAM ADRIAN + záložka Na vine sú hviezdy + záložka YOLI

10. BALÍČEK

Odznak a nálepka VAMPIRE ACADEMY + ukážka z Jen jeden den od Gayle Formanovej a z Magie mrtvých od Ilony Andrews + záložka Na vine sú hviezdy + záložka YOLI


Pravidlá súťaže

  • Súťaž trvá od dnes do 30. septembra 2014
  • Zúčastniť sa jej tentokrát môžu iba Slováci (dostala som slovenské knihy pre slovenských čitateľov, keďže Intoxicated pravidelne obdarúvava českých čitateľov :) )
  • Výhercov bude DESAŤ. Jop. 
  • Ako vždy máte možnosť extra vstupov zato, že ste fanúšikovia MAWOBU (prípadne aj INTOXICTED) na FB a za zdieľanie (môžete zdieľať každý deň a zbierať vstupy)


POZOR! 
Špeciálna šanca pre tvorivých občanov Slovenskej Republiky :) Ak sa rozhodneš využiť šancu a v komentári pod týmto článkom zverejníš ODKAZ PRE TVOJHO OBĽÚBENÉHO KNIŽNÉHO HRDINU ALEBO HRDINKU, nielenže automaticky získaš 10 vstupov navyše, ale ak práve tvoj odkaz vyberiem ako ten najoriginálnejší/najvtipnejší, budeš si môcť na oplátku VYBRAŤ TY ako prvý jeden z 10 ponúkaných balíčkov. Všetci ostatní výhercovia dostanú mnou priradený balíček na základe vyžrebovaného poradia s prihliadnutím na ich preferencie (nedokážem to však zaručiť).

Na konci komentára nezabudni pripísať meno alebo prezývku, pod ktorou vypĺňaš formulár (hlavne ak sa líši od mena, pod ktorým komentuješ).
A POZOR NA SPOILERY! Sú povolené, ale treba ich viditeľne označiť a varovať pred nimi ostatných

Ešte jedno upozornenie. Niektorí pri vypĺňaní formuláru Rafflecopter využívajú možnosť prihlásiť sa cez Facebook. To samozrejme môžete, ale dávajte si pozor, pretože mne sa ako kontaktný e-mail zobrazí ten e-mail, pod ktorým sa prihlasujete na Facebook. Nakoľko niektorí z vás môžu momentálne aktívne používať celkom iný e-mail, môže sa stať, že výhernú správu odo mňa nezaregistrujete včas. Takže na to bacha.

A teraz sa už môžete pustiť do súťaženia :) VEĽA ŠŤASTIA!

štvrtok 28. augusta 2014

RECENZIA: Liane Moriartyová - Manželovo tajomstvo

Pôvodný názov: The Husband's Secret
Autor: Liane Moriartyová
Vydavateľstvo: Ikar, 2014
Hodnotenie na Goodreads: 3,89


Srandafaktor: 2/5
Nudafaktor: 1/5
Lovefaktor: 3/5
Plačfaktor: 4/5
Drámafaktor: 5/5



"Sľúb mi, že ten list neotvoríš"

Predstavte si ženu, ktorá sa jeden obyčajný deň prehrabuje starými vecami, aby našla pre svoju históriou posadnutú dcéru kúsok z berlínskeho múru, ktorý si raz dávno odniesla zo svojej návštevy Európy. Predstavte si, že pri hľadaní narazí na starú zožltnutú obálku od svojho manžela s nápisom "Otvoriť iba v prípade mojej smrti". Problém je, že jej muž je práve na služobnej ceste a úplne totálne nažive. 

Predstavte si ženu, ktorá so svojim manželom žije v spokojnom a šťastnom manželstve, vychovávajú spolu malého syna a robia pritom večnú spoločnosť jej obéznej sesternici, ktorá je zároveň jej najlepšia a jediná kamarátka. Predstavte si, že obézna sesternica jedného dňa extrémne schudne a premení sa na krásnu ženu. Predstavte si, že o nejaký čas sedia žena, jej muž a jej krásna sesternica za jedným stolom a muž jej oznamuje, že sa zamiloval. Do sesternice. 

Predstavte si ženu, ktorej pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi zavraždili dcéru. Vrah sa nikdy nenašiel. 

Sú autori, ktorí vedia písať a sú autori, ktorí vedia fakt brutálne dobre písať. Moriartyová je to druhé. Nielenže sa rozhodla ťahať paralelne vedľa seba tri príbehy troch žien (a nedoorať to), ešte sa jej do toho podarilo veľmi šikovne zakomponovať obrovské tajomstvo, ktoré na jednej strane potrebovalo byť dostatočne dlho zatajované, aby vytvorilo to správne napätie a na druhej strane odhalené včas na to, aby všetky postavy stihli niesť jeho monumentálne dôsledky.

Bála som sa, fakt som sa bála, že sa tajomstvo ukryté v liste dozvieme až na konci knihy, pričom sa mi ho podarí uhádnuť už niekde v strede a zvyšok knihy sa budem príšerne nudiť a prevracať očami nad tým, ako si to ešte nikto v príbehu nestihol domyslieť. Chvalabohu sa nič také nekonalo. Manželovo obrovské tajomstvo je akoby postava sama o sebe, postava, ktorá sa ešte nejakú chvíľu po začiatku príbehu necháva dozrieť, aby následne mohla grandiózne vpochodovať medzi všetky ostatné postavy a prevrátiť ich životy naruby. Nie je to o tom, že by ste si absolútne v žiadnom prípade nedokázali domyslieť, čo v tom liste bude. Je to o všetkom. O všetkom pred prečítaním listu a hlavne o všetkom po prečítaní listu. O tom, ako jedno rozhodnutie ovplyvní životy a smrť mnohých ľudí, pričom až do konca knihy nie je jasné, ktoré rozhodnutie to bolo. Verte mi, ten list je iba špička ľadovca, ktorý sa začne roztápať v momente jeho otvorenia. 




Pre koho je kniha určená? Hoci nerada hádam a ukazujem prstom na tých, ktorí by si podobný príbeh mohli užiť a naopak na tých, ktorých to možno nebude tak zaujímať, musím minimálne poznamenať, že hlavné postavy v knihe sú dospelé a nachádzajú sa v zrelom veku, jedna z hlavných postáv je už dokonca babička. Preto si myslím, že by mohla extrémne zaujímať a baviť najmä tých, ktorí už majú čosi za sebou, ktorí prežili viac životných etáp, než len prvú lásku. 

Do knihy budete chcieť nazrieť kvôli "tomu veľkému tajomstvu". Ešte si len prečítate anotáciu a už vás bude zožierať myšlienka na to, čo sa dofrasa v tom liste píše. Môžem vás však ubezpečiť, že budete horlivo otáčať stranu za stranou ešte dávno po tom, čo Cecilia nazbiera odvahu a list otvorí. Osudy postáv vás budú zaujímať či chcete alebo nie, budete s nimi prežívať manželské krízy a staro-nové aféry, budete s nimi zúfalo pátrať po hlavnom záporákovi, len aby ste zistili, že v tomto príbehu možno ani žiaden záporák neexistuje. Očami rôznych postáv prežijete hneď niekoľko trágédií, malé aj veľké, staré aj nové, len aby ste prišli na to, že tie najväčšie nešťastia v našich životoch si častokrát spôsobujeme sami. 




Miestami (hlavne zo začiatku) som mala pocit, že príbeh odrazu akosi prestáva dávať zmysel, že sa jednotlivé dejové línie začali príliš rozchádzať a už sa snáď nikdy nespoja. Moriartyová má veľmi zvláštny ale zato atraktívny štýl písania, ktorý prináša veľké osvieženie medzi klasické príbehy písané v prvej osobe. S textom sa doslova hrá, pričom strieda rôzne časy, až sa niekedy v príbehu začnete strácať. Pritom však tušíte, že to robí autorka zámerne a popri tom, ako hromžíte, jej gratulujete k jej genialite. 

Celá kniha je písaná veľmi realisticky a ak si odmyslíme zámerne predramatizovanú hlavnú zápletku, tak v podstate celý čas rieši bežné problémy bežných rodín, manželstiev, komunít a vy si už tak nejako od začiatku uvedomujete, že tento výrazný realizmus vám podstatne znižuje šance na krásne uzatvorený záver s happy endom, ktorý máte tak rada. Toto je asi hlavný dôvod, prečo sa bežne týchto typov kníh stránim. Nikde nemáte záruku, že to skončí dobre :D Všetko je otvorené, karty sú vyložené na stole a stať sa môže absolútne hocičo. Väčšine čitateľov niečo také imponuje, ja sa toho desím. A hoci sa vám nechystám prezradiť koniec, poviem aspoň toľko, že kniha ostáva do poslednej bodky verná svojmu štýlu. Či už na jej konci nájdete záver, v aký ste dúfali alebo nie, je to hlavne záver, aký prináša život - nenápadne pootvorený a plný otázok "Čo ak...?"



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 
Knihu, ktorá sa momentálne nachádza veľmi vysoko v slovenskom rebríčku bestsellerov, si môžete zakúpiť aj priamo v ich internetovom kníhkupectve na stránke bux.sk.

pondelok 25. augusta 2014

Ženské, ktoré to vedia v červenej knižnici roztočiť

Chcela by som vedieť, kto ešte o "knihách z červenej knižnice" nepočul alebo minimálne jednu nevidel a neomagal na živo keď sa vkradol mamke (alebo nebodaj babke -eeeew) do spálne. Asi nikto. 99% romantiky, 1% poďakovanie autora, nerealisticky dokonalí hlavní hrdinovia, ktorí by za hlavnou hrdinkou a jej nulovou osobnosťou skočili aj z päťdesiateho poschodia mrakodrapu (alebo najvyššej veže zámku, podľa toho v akom sme storočí) a samozrejme ten najnechutnejšie sladký happy end. Akože...nejdem sa s vami hádať. Presne takto vyzerá typická ženská romantika a práve preto ju všetky milujeme. 

Ale viete čo, poviem vám jedno tajomstvo. Niektoré červené romantiky predsa len vyčnievajú z davu. Niekto by si dokonca povzdychol, prečo také šikovné autorky mrhajú svoj talent na priblblé romance. My, čo tieto priblblé romance čítame, zasa ďakujeme všetkým svätým, že ich zatiaľ nenapadlo, že majú na viac. A snáď ani nikdy nenapadne...


Partygirl č.1: Susan Elizabeth Phillips
Exemplár: Kiss an Angel
Zápletka ako z červenej knižnice: Ona je rozmaznaná dcéra milionára, on pracuje v cirkuse. Alexander Markov dlží službu starému známemu, a tak je jedného dňa nútený oženiť sa s jeho dcérenkou Daisy, ako súčasť edukačnej príučky do života. Asi je nad slnko jasné, že ani Alex ani Daisy nie sú touto skutočnosťou nijako nadšení. A ešte nad slnko jasnejšie, že nie na dlho...
Upgrade: Okrem Phillipsovej očividného spisovateľského talentu a zmyslu pre humor posúvajú jej knihy na vyšší level aj dôkladne vymyslené a extrémne pútavé vedľajšie príbehy. Jej knihy nikdy nie sú iba o dvoch hlavných postavách, príbeh má oveľa viac odbočiek a širší záber. Viackrát sa mi dokonca stalo, že som osud vedľajších postáv prežívala intenzívnejšie, než tých hlavných. Popri veľkom love story tak skoro vždy dostanete ešte jeden menší bonusový románik, ktorý vás zahreje pri srdci :) Kto by sa sťažoval...



Partygirl č.2: Judith McNaught
Exemplár: Paradise
Zápletka ako z červenej knižnice: Mladé naivné dievča z dobrej rodiny sa zamiluje do chudobného sexoša z robotníckej triedy. To sa samozrejme nepozdáva rodine budúcej dedičky obchodného impéria a urobí všetko preto, aby ich rozdelila. Samozrejme tak, aby sa zaľúbenci Meredith a Matt nikdy nedozvedeli, že sa navzájom nezradili oni dvaja, ale zradili ich všetci tí, ktorým ich vzťah prekážal. Prejde niekoľko rokov a stretávajú sa znovu. Plní zatrpknutosti, hnevu a samozrejme...stále rovnako veľkej lásky. 
Upgrade: McNaughtovej tajomstvo spočíva v dráme. V množstve, množstve drámy. Na jednej strane sú všetky jej knihy vo svojej podstate rovnaké. Na druhej strane je tá podstata taká úžasná a tak dobre sa číta, že vám to vôbec nevadí. (Nehovoriac o tom, že konkrétne v knihe Paradise vám okrem hlavného hrdinu zamotá hlavu aj dôkladne naštudovaný a podrobne a pútavo opísaný svet podnikania, vrátane zasadania výkonných riaditeľov rozpísaného na 20 strán. S týmito vecami sa klasické červená knižnica rozhodne nezadrbáva). Základom každej jednej drámy a lá McNaughtová je nejaké nedorozumenie. Hoci môže byť zo začiatku úplne malé a nepodstatné, keď to táto žena poriadne roztočí, zabudnete, ako sa voláte. Jej postavám sa stáva jedna hrozná vec za druhou, keď to vyzerá že sa už-už niečo konečne vyrieši, tak to jedna z postáv opäť dokonale pos*rie a sme tam, kde sme boli zo začiatku. 
Ľudia, ten kolotoč ale stojí za všetky drobné. 



Partygirl č.3: Karen Marie Moningová
Exemplár: Highlander séria
Zápletka ako z červenej knižnice: Keby len zápletka. Všetko v Moningovej druhej, menej známej sérii doslova kričí klišé z červenej knižnice, počnúc hrdinkou, ktorú vzruší jazda na koni až po hlavného hrdinu, ktorý za svoj krátky no akčný život zviedol 5000 diev a ktorý u hl. hrdinky (ktorá pricestovala z budúcnosti) objaví tampóny a čistí s nimi pištoľ, lebo šak čo iné by s nimi robil...
Upgrade: No dobre, konkrétne tento diel série nie je zrovna Moningovej vrcholové dielo, ale tie ďalšie sú poniektoré vážne dobré a premyslené. Hlavné plus je Moningovej fantázia - ako sme sa už presvedčili v jej Fever sérii, vymýšľať si vie veľmi dobre a lákavo a tak nejako to vyzerá aj v jej highlanderovskej sérii. Cestovanie v čase sa jej podarilo parádne zakomponovať medzi všetok ten sex a jej schopnosť vystavať na tom zaujímavé zvraty proste stojí za umiestnenie v dnešnom článku



Pártygirl č.4: Sherrilyn Kenyon
Exemplár: Dark Hunter séria
Zápletka ako z červenej knižnice: Dá sa povedať, že celý pseudoprvý diel tejto série - Fantasy Lover (ako vidíte, už aj ten samotný názov), je jeden veľký červenoknižnicový fľak. Dokonca už aj samotná zápletka je o tom, že jedna ženská nájde knihu s nahatým sexošom na obálke a nejako sa jej podarí vyvolať ho z knihy medzi živých a zistí, že je to staroveký generál zakliaty do knihy, ktorého vyslobodí len pravá láska. No uznajte. Táto autorka sa očividne ani len nepokúša presvedčiť niekoho, že nepíše trápnu romantiku. 
Upgrade: Teda až do chvíle, než si prečítate druhú knihu a tretiu a štvrtu a odrazu ste ponorení do takého namakaného sveta, že ešte aj Rowlingová by opisovala cez rameno, keby že je to písomka. Fakt. Akože všetky tie na prvý pohľad prázdne hlavy a hordy svalov hlavných hrdinov sú vlastne chlapi, ktorí v minulosti umreli takou otrasnou a nezaslúženou smrťou že to ani G.R.R.Martin také nevymyslí a dostali druhú šancu ako lovci hnusných zvrátených perverzných duší. 

Práve som sa rozhodla, že si idem dať re-reading. Bye. 



piatok 1. augusta 2014

ADD YOURS: Knižná edícia (AUGUST)



ADD YOURS je mini verzia obľúbenej knižnej reťazovky. Každý mesiac zverejním tu na MAWOBe otázky, na ktoré budete môcť odpovedať vy sami na vašich blogoch. Tieto otázky budu vždy iné, budem sa snažiť, aby boli originálne, zaujímave a podľa možnosti sem-tam aj vtipné. 
 Na konci vás vždy budú čakať dve otázky, kde sa môžete rozpísať trošku viac. HOT TOPIC je priestor na vyjadrenie sa k nejakej aktuálnej problematike, ktorá je v knižnej blogosfére in, ktorá sa práve rozoberá a pod. OTÁZKA NA TELO je zasa téma na krátku osobnú úvahu na určitú tému. 
Pre všetky základné informácie o ADD YOURS aj o tom, ako sa pridať, kliknite na TENTO ODKAZ. Hlavne nezabudnite, že chlapci vymieňajú otázky o hrdinke a hrdinovi (to, čo je tu napísané ako otázka o hrdinovi by pre vás mala byť otázka o hrdinke a naopak) a že máte možnosť vyhodiť jednu z dole uvedených otázok (viem, že to nie sú otázky, ale kašlite na to, ja to tak volám :D) a nahradiť ju jednou vlastnou.
Prajem príjemnú zábavu s vymýšľaním odpovedí ;)


Autor s úžasným zmyslom pre humor

Jasné, že takýchto ľudí je viac. Väčšinou skôr zaregistrujem, že je kniha totálne nudná, než že sa v nej nachádzajú vtipné dialógy. Ale sú predsa len autori, ktorým to ide lepšie než ostatným. Mnohých asi ako prvý napadne John Green, s ktorým by som za normálnych okolností súhlasila, akurát že mne v jeho prípade vadí, ako je ten humor obalený ťažkými, tragickými, smutnými témami a neviem si ho poriadne užiť. Zas na druhej strane nemám ani príliš v láske totálne knižné komédie, kde sú len samé srandičky a stráca sa v nich poriadny dej. Takže u mňa je to o presnom vystihnutí takej zlatej strednej cesty, ktorá mi bude maximálne vyhovovať.
Medzi autorov so skvelým zmyslom pre humor počítam napr. Stephanie Perkins, Meg Cabotovú, Michelle Hodkinovú, Jandy Nelsonovú, Richelle Meadovú, Cassandru Clare, z dospeláckych autorov hlavne Gemmu Burgess, Sophie Kinsellu, Kresley Cole, Juliu Quinn, Julie James a doplnila by som ich ešte dvoma autorkami, ktorých príbehy síce nie sú preslávené práve humorom, ale ich knihy majú množstvo úžasne vtipných a trefných výrokov - Dianu Gabaldon a K.M. Moningovú. 
Ak by som si ale mala vybrať jednu jedinú autorku, ktorej humor nadovšetko milujem a ktorá ma mnohokrát zvládla rozosmiať až mi slzy tiekli, bola by to Jeanienne Frost. Bones s tým svojim anglickým prízvukom urobí aj z priemerne vtipného výroku scénu, z ktorej idem do kolien, Cat síce akože nie je veľmi vtipná a má byť skôr scary, ale to je na nej asi to najvtipnejšie a k tomu ešte pridajme jedinú matku v histórii všetkých knižných matiek, ktorá ma neskutočne baví - Catinu trafenú paranoidnú badass mamu Justínu a máme tu pre mňa dokonale vtipnú sériu, Night Huntress.




Autor, ktorý si to u mňa poriadne pokašľal

Ja som bola na začiatku jedna z mála ľudí, ktorí obhajovali Half Bad sériu autorky Jennifer Armentroutovej. Tá totiž bola považovaná za kópiu Upírskej akadémie, samotná Armentroutova dokonca za plagiátorku. Lenže potom som sa zamerala na celú jej tvorbu, najmä na novo vychádzajúce diela a zistila som, že tá žena nedokáže sama prísť na jednu jedinú zápletku. Stále sa "nechá inšpirovať" nejakou témou, ktorá je práve in, stále parazituje na autoroch a dielach, ktoré zožali úspech. Pri čítaní každej jednej jej anotácie máte pocit, že ste to už kdesi videli. Najhoršie je, že v žánroch, v ktorých sa v súčasnosti pohybuje je už aj tak veľmi malá diverzita a človeku sa zdá, že všetky knihy sú na jedno kopyto a Armentroutovej sa predsa vždy podarí napísať niečo, čo priam vyniká svojou neoriginalitou a tuctovosťou. O to viac som na ňu a na jej tvorbu naštvaná, že som ju na začiatku naozaj ľutovala, keď na ňu každý ukazoval prstov a volal ju zlodejka.




Kniha, ktorú som čítal/a na verejnosti....a bol z toho poriadne blbý nápad.

Či už je to smiech alebo sú to slzy, neodporúčam čítať na verejnosti knihy, ktoré sú u vás schopné vyvolať silné emócie :D Čo sa týka knižných dojákov, keď už sa na nejaký odhodlám, tak si ho so sebou rozhodne neťahám medzi ľudí. Veľkú chybu som ale naposledy urobila s knihou od Tary Sivec - Seduction and Snacks. Lebo hej, už je to tak, Judit sa najviac a najhlasnejšie dokáže zasmiať na perverzných a nechutných veciach. A táto kniha je nimi doslova preplnená. Je to samozrejme vyhlásená komédia, toho deja tam veľa nie je, ale pri mnohých scénkach sa človek fakt nevie ovládať a tak som aj dopadla, že som sa v Brne v rannej električke rozosmiala na plnú hubu, následne mi zabehlo (dodnes dúfam, že to bola slina a nie sople) a potom som ešte s tými ľuďmi musela cestovať ďalších 5 zastávok. Zatiaľ čo sa mi celú dobu štikútalo.




Kniha, ktorá urobila moje detstvo o niečo krajším.

Čítať ma moja mamka naučila ešte skôr, než učiteľka v škole a dodnes mám doma plné poličky mojich detských kníh. Tou najkrajšou pre mňa navždy ostane kniha Deti z Bullerbynu od Astrid Lindgrenovej. Pri nej moja fantázia vždy pracovala na plné obrátky, hoci to nie je žiadna rozprávka ale kniha o reálnych deťoch z reálnej dedinky. Ak poznáte v rodine nejakú školáčku alebo školáka, ktorí radi čítajú, odporúčam pre nich Deti z Bullerbynu všetkými desiatimi.




Hrdina, ktorého každý miluje...okrem mňa.

Adrian Ivashkov rozhodne nie je môj najmenej obľúbený knižný hrdina, ale ak porovnám moje nadšenie s nadšením jeho tisícok fanúšičiek, tak je tu dooosť veľká priepasť :D V Upírskej Akadémii mi síce povahovo veľmi sadol, ale liezol mi na nervy, pretože sa pchal medzi Rose a Dimitriho. V Bloodlines mi príde ako úplne iný človek upír, niekto, kto sa nijako zvlášť nelíši od priemerného sexy knižného hrdinu. Neviem, proste ma odrádza Adrianov náhly jemnocit. Rozčuľuje ma a plačem za Dimitrim :D

PS: Všímate, ako sa furt navážam do Bloodlines? :D Mám chuť dať facku sama sebe...




Hrdinka, ktorá mi je podobná (na ktorú by som sa chcela podobať)

Ja osobne som sa našla v Pii (nominatív jednotného čísla: Pia :D), hlavnej hrdinke knihy Brooklynské baby od Gemmy Burgess (vyjde v slovenčine vo vydavateľstve Slovart). Pretože ona tiež skončila školu a tiež z nej bola taká troska ako zo mňa a nevedela sa nájsť a realizovať a pevne verím, že moja kariéra nielen začne ako tá Piina (úplne od bodu nula) ale že sa mi aj jedného dňa podarí vypracovať tak ako Pii. Plus nezaškodilo by aj tak dobre vyzerať, ale zas ja asi ťažko zvládnem "exotický look", nech sa aj poskladám.




Postava, ktorá si ma získala viac, než hlavní hrdinovia.

To máte tak, keď najprv vymyslíte otázky a potom na nich neviete odpovedať :D Nenapadá ma vyslovene kniha, v ktorej by som nemala rada hlavné postavy ale naopak zbožňovala nejakú inú vedľajšiu postavu, ale osobne zbožňujem Lassitera zo série Black Dagger Brotherhood (Bratstvo černej dýky), ktorý chudák ešte stále nedostal svoju knihu, ale kedykoľvek sa v texte objaví, doslova mi zlepší deň. A potom ešte Vida z druhého dielu série Darkest Minds od Alexandry Bracken. To je podľa mňa jedna z najlepšie zvládnutých vedľajších postáv v YA literatúre.




Pár, ku ktorého vzniku som sa modlil/a pomaly celú knihu/sériu (a keď to prišlo, prekonalo to moje očakávania ;)

Mac a Barrons. Títo dvaja majú medzi sebou od začiatku obrovské množstvo chémie, napriek tomu okolo seba dlhú dobu kľučkujú a obidvaja si odmietajú čoilen pripustiť, že by k sebe cítili nejakú príťažlivosť. Čitateľ dlhú dobu vyčkáva, kedy padne aspoň náznak toho, že už ich zunovalo zjapať po sebe a robiť si navzájom zo života peklo a ono to stále neprichádza a odrazu BUM, ten zlom nastane z čista jasna ako Armageddon a všetky vaše predstavy, ktoré ste o tomto okamihu doposiaľ mali, môžete spláchnuť do záchodu, lebo sa na skutočnosť ani len nedoťahujú. Mimochodom jedná sa o Fever sériu od K.M.Moningovej a nemáte za čo.



HOT TOPIC: Moja JEDNA rada, ktorú by som dal/a ostatným blogerom pri písaní recenzií (z pohľadu čitateľa)

"Buďte hrdí na svoj názor a stojte si za ním."
Ak sa chystáte napísať negatívnu recenziu, nie je potrebné, aby ste sa najprv dopredu ospravedlňovali všetkým naokolo a trikrát zdôrazňovali, že je to len váš názor. Samozrejme, že je to len váš názor. Vyvarujte sa aj frázam ako "Viem, že sa do mňa teraz asi všetci pustíte but I don't care." lebo to naopak vyzerá, že vás to trápi až veľmi. Je to teraz taký trend, že človek by aj niečo napísal, ale bojí sa negatívnych reakcií, tak sa dopredu "obrní" takými to frázami, ale ono to nevyzerá veľmi dobre, keď sa snažíte podať svoj možno trochu revolučný názor ale zároveň z vás nekvapká ani slzička sebavedomia. Toto je internet, vždy sa nájde niekto, kto s vami nebude súhlasiť a dá vám to aj patrične najavo, je to očakávané a samozrejmé, netreba to nadmerne rozoberať a už vôbec nie v recenzii. 


Otázka na telo: Ako prežívam, keď niekto skritizuje moju obľúbenú knihu?

Záleží na type kritiky. Ak niekto na knihu nadáva bez toho, aby si svoj názor dokázal obhájiť, ak je to bohapustá negatívna kritika až hanobenie knihy, tak je to vojna :D Ak niekto poskytne konštruktívnu kritiku alebo svoj negatívny názor podá civilizovane bez toho, aby som mala pocit, že sa vyslovene snaží vyvolať nejaký lacný konflikt, tak ma akurát tak zamrzí, že sa dotyčnému kniha nepáčila, ale tlak mi v podstate ani neposkočí :) Akurát mám chuť sa s ním potom o knihe baviť a chcem počuť viac, zaujíma ma, čo on v knihe videl a ja nie a naopak. Trochu mi vadí, že sa z knižnej blogosféry vytrácajú kvalitné diskusie. Myslím, že to začalo tým, že sa trochu intenzívnejšie diskusie začali klasifikovať ako kyberšikana, proste tá hranica, čo už niektorí vnímali ako útok a šikanovanie bola tak strašne nízko, že ľudia jednoducho prestali komentovať, pokiaľ ten komentár nebol vyslovene pozitívny. Dnes už buď každý s každým súhlasí, alebo nesúhlasí a radšej drží hubu a krok, aby náhodou nevyzeral, že vyvoláva hádku. Keď niekto skritizuje moju srdcovku, mám sa s ním chuť o tom baviť, chcem mu podať svoj uhol pohľadu, alebo mu iba povedať, že s ním nesúhlasím :) Väčšinou to ale neurobím a radšej to v sebe dusím, výnimkou je, ak dotyčného trochu poznám a viem, že to vezme v pohode a nie ako útok na jeho osobu. Proste želám si, aby bolo medzi blogermi viac kvalitných inteligentných a zaujímavých diskusií o knihách a menej osamelých podrypávačných anonymných komentárov, ktorými si možno aj mnohí blogeri kompenzujú zníženú slobodu prejavu v našej komunite.


Ak sa rozhodneš zapojiť do augustového ADD YOURS, preštuduj si podrobnosti a môžeš sa napísať aj do tohto zoznamu, aby sa o tvojom príspevku dozvedeli aj ostatní. Nezabudni, je potrebné zanechať odkaz priamo na tvoj ADD YOURS článok :)