piatok 20. februára 2015

RECENZIA: Jasinda Wilderová - Alfa


Pôvodný názov:Alpha
Autor: Jasinda Wilderová
Vydavateľstvo: Ikar, 2015
Hodnotenie na Goodreads: 3,76












Keď sa to stalo prvý raz, pripadalo mi to ako zázrak. Účty sa mi kopili a dosahovali takú výšku, akú by sa mi nikdy nepodarilo splatiť. Za mamu v sanatóriu, bratovo školné, moje školné, nájomné, elektrina. Všetko ležalo na mojich pleciach. A okrem toho som práve prišla o prácu. Nemala som nádej, na účte mi nezostali žiadne peniaze, nebola šanca, že by som si našla ďalšiu prácu. A potom odrazu, keď som stratila už aj poslednú nádej, našla som v schránke obálku. Bez spiatočnej adresy. Vpredu bolo napísané moje meno a vnútri bol šek na desaťtisíc dolárov. Stačili by na zaplatenie všetkých mojich účtov a niečo by mi ešte aj zostalo, kým si nájdem prácu. Mohla by som sa sústrediť len na školu. 
Keby ste dostali taký záhadný šek, ktorý by postačil na všetky vaše výdavky, nedali by ste si ho vyplatiť? 
Ja som to urobila. 
Po roku mi ktosi zaklopal na dvere. Pred domom stála dlhá čierna limuzína, pri dverách šofér a povedal len toľko: „Nadišiel čas splatiť dlh.“ 
Nastúpili by ste? 
Ja som nastúpila. 
Ukázalo sa, že niekomu dlhujem stodvadsaťtisíc dolárov.


Ja viem, tiež si vravím, že mi už treba začať čítať nejakú polnohodnotnú umeleckú literatúru a nie stále len tú erotiku a romantiku, ale proste stále neviem nájsť tú správnu motiváciu :D Takže som zasa raz skončila u "Ak sa vám páčilo Päťdesiat odtieňov sivej, toto budete MILOVAŤ" a nehanbím sa za to. Možno trošku...

Podstatné je, že ak sa vám páčilo Päťdesiat odtieňov sivej, tak toto fakt budete milovať. Alebo aspoň mať radi. Ikar normálne skúpil celú Jasindu Wilderovú dobré že nie ešte aj s jej slohom z 5. ročníka, ale myslím si, že urobil fakt dobre. V čom táto autorka skutočne vyniká sú jej New Adult knihy (Strácam sa v tebe vychádza na SK už v máji), ale nemôžem povedať, že by jej erotika vôbec nešla. Jej obrovskou prednosťou je, že dokáže napísať bohovské sexy scény a nielen to, ale ešte ich aj dokáže použiť na tom správno mieste a v správnom množstve (aspoň teda v správnom množstve pre MŇA! :D). Už toto človeku tak z jednej tretiny stačí na to, aby dokázal vyhlásiť, že kniha bude lepšia než iba nejaký žánrový priemer.

K hlavnej hrdinke si síce budete pestovať náklonnosť o čosi dlhšie než vplyvný milionár Roth, ale ja osobne som si k nej nakoniec našla cestu, dokonca som ju ani nejako veľmi nechcela prizabiť. Mám rada trochu skúsenejšie hrdinky ošľahané životom a v tom sa Kyrie chvalabohu viac podobala na Evu zo série Obnažená, než na nevinnú Anastasiu Steelovú. 10 bodov pre Wilderovú!

Dejovo je kniha tak nejako v strede. Game of Thrones to teda nie je, ale mala celkom zaujímavú zápletku, pri čítaní som sa nenudila. Už ten začiatok je celkom dobre vymyslený, aj keď teda nieže by som sa neťukala po čele, že kto v dnešnej dobe vezme od cudzieho človeka také prachy a nečaká, že z toho ešte bude mať poriadny prúser. Haló, o mafii ešte drahá Kyrie asi v živote nepočula, čo? Proste veľakrát je to dosť nereálne až pritiahnuté za vlasy (najmä zo začiatku), no na druhej strane sa autorke v mnohých prípadoch podarilo obhájiť aj tie extrémnejšie činy, čo hodnotím ako úctyhodný výsledok.

Kniha postupne graduje, medzi sex sa zamieša láska až vám v určitú chvíľu pripadá, že je to celé až príliš ideálne, aby to tak vydržalo. Jasné, že to nevydrží. Ale to je na tom super, pretože som sa zo začiatku seriózne bála, že zápletka s tajomnými mysterióznymi peniazmi a tajomným mysterióznym mužom bude zároveň aj vrchol celého diela. Takže nemusíte sa báť, stále sa máte na čo tešiť, stále vás ešte čakajú nejaké parádne odhalenia. 

Vravím si, že je vlastne aj dobre, že Alfa vychádza na Slovensku ako prvá kniha od tejto autorky, pretože v USA bola táto kniha doslova šok pre všetkých fanúšikov zvyknutých na jej melodramatické newadultky. A nie vždy príjemný. 
Skôr, než asi aj u nás Wilderová upevní postavenie medzi NA autorkami ako Colleen Hooverová a Jamie McGuireová, prečítajte si najprv jej pikantný, erotický experiment, po ktorom vám bude ešte dlho schádzať červeň z líc :)

 
Alfa je momentálne na stránke bux.sk 4. najpredávanejšia kniha. Kúpiť si ju môžete TU

štvrtok 29. januára 2015

RECENZIA: Martin Petro - Klinika lásky

Názov: Klinika lásky
Autor: Martin Petro
Vydavateľstvo: Evitapress, 2015

Srandafaktor: 4.5/5 
Nudafaktor: 0/5 
Lovefaktor: 3/5 
Plačfaktor: 2.5/5 
Drámafaktor: 4/5








"Niečo mi hovorí, že by sa ti táto kniha mohla páčiť." ...stálo v maile, ktorý som dostala ešte koncom minulého roka. Ale viete ako to niekedy býva, ľudia sú schopní nakecať vám čokoľvek, hlavne keď sa jedná o ich osobný výtvor, čo bol aj presne tento prípad. Po troche gúglenia som však zistila, že Martin Petro je fakt ozajstný spisovateľ a nie nejaký virtuálny jehovista čo vám chce ponúknuť pofidérne duchovné texty pod krycím názvom Klinika lásky. A anotácia dokonca znela úplne super! 

Akože nebudem vám ju tu kopírovať lebo nie som žiaden amatér (tie desiatky iných skopírovaných anotiek na blogu si proste pre účely tejto recenzie nevšímajte), ale aspoň vám ju prerozprávam tak, ako to ja cítim. 
Michal Doktor je doktor cez lásku. A toto označenie neznáša ešte možno viac, ako samotný názov jeho firmy: Klinika lásky. Je niečo ako mediátor, no jeho špecializáciou sú vzťahy. Manželské, milenecké, priamočiare aj nesmierne komplikované. Najmä ak vo vzťahu nejde iba o lásku, ale zároveň aj o biznis. A takých je bohužiaľ medzi jeho bohatou klientelou až-až. Michal, ktorého vždy napĺňalo ľuďom pomáhať zliepať ich naštrbené alebo totálne zlomené vzťahy, už pomaly ani neverí v skutočnú lásku. Veď sám mal posledný vážnejší vzťah pred troma rokmi. No teraz na scénu prichádza Maja. Je krásna, vtipná, inteligentná s úsmevom, od ktorého nedokáže žiaden chlap odtrhnúť oči. A jej ex-priateľ ju chce za každú cenu späť. Čaká najlepšieho opravára vzťahov prvý prípad, ktorý na celej čiare pokašle? 

Poviem vám na rovinu a úprimne, vôbec som nevedela, čo mám čakať od knihy, ktorá sa oficiálne radí medzi evitovky, pričom ju písal chlap. Ja som bola vždy v tom, že muži sú tu od toho, aby si z evitoviek na našich nočných stolíkoch robili srandu a nie od toho, aby ich písali. Ale čo by som bola za knižnú blogerku, keby som neprijala takúto výzvu? 
Už po pár stranách som bola v šoku. Síce som počas svojho života zas až toľko slovenskej tvorby neprečítala (z takej traumy ako Maco Mlieč sa veru ťažko spamätáva), takže neviem, do akej miery sa tento kompliment dá brať ako kompliment, ale neviem, či som niekedy od nášho autora čítala niečo lepšie. Normálne som chvíľu len tak sedela na posteli, čumela do knihy a rozmýšľala, prečo niekto s tak očividným obrovským talentom píše obyčajnú babskú literatúru (nieže by mi teda z takého čisto osobného hľadiska vadilo, že sa vďaka tomu astronomicky zdvihla ich priemerná úroveň). Plus ono to vlastne nie je čisto babská literatúra...

V prvom rade, hlavným hrdinom je chlap, to sme si už ujasnili. A autorom je tiež muž. Tým pádom je to vlastne také nazretie do mužskej mysle, pričom základnou cieľovkou ostávajú ženy. Niet nad totálne zženštilého a precitliveného hrdinu vytvoreného niekedy až príliš idealistickou mysľou ženy. Michal síce nie je charakterizovaný počtom brušných svalov a hĺbkou jeho lícnych jamôk (aj keď ak som to správne pochopila, tak je poriadny sexoš), ale zato si priam zgustnete na jeho trefných komentároch (ktoré si nie vždy necháva pre seba), vnútorných monológoch a necenzurovaných odkuroch. To posledné fakt stojí zato, sľubujem. 

Celkovo, keď sa nad tým trochu zamyslím, tak samotná téma knihy neznie až tak originálne. Čo vlastne môžeme čakať od zápletky, v ktorej sa "terapeut" zamiluje do svojej klientky? Trochu tabu, niekoľko zakázaných stretnutí a nakoniec podľahnutie svojim citom, ktoré už ani jeden z dvojice nedokáže ovládať. Ibaže ja som vám už predsa naznačovala, že Petro nie je typický zelenáč s nejakým jemne trápnym a o pomoc volajúcim debutom. Takže verte mi, keď vám vravím, že sa to celé ešte celé zauzlí na niekoľko spôsobov a sami chvíľu nebudete vedieť, ktorá bije. 

Často mávam pocit, že z mužských autorov ide akási nadradenosť a arogancia. Veľakrát sa snažia prekonať sami seba, svojich kolegov, kolegyne a veľmi na nich vidno, ako sa jednoducho vo svojich knihách až príliš namáhajú. Aby to bolo originálne, aby to znelo originálne, aby každému ukázali, aký majú talent na vyjadrovanie sa, ako dokážu využiť všetky netradičné jazykové prostriedky. A potom je tu Petro, ktorý si ide svoje, píše si pre Evitapress aj keď má očividne na viac a nachádza sa v úplne inej lige a vôbec z tej jeho knihy necítite, že sa nejako extrémne snažil aby bola taká dobrá, ako je. Klinika lásky je tak prirodzene vtipná, pričom je to akýsi mix situačnej komiky a pravého chlapského pripečeného humoru. A potom odrazu bum a je tu vážna téma, skutočné problémy s ktorými sa bežne stretávame, ktoré na Slovensku bežne riešime. A sem-tam si aj poplačete. Nesrandujem, nepreháňam, v rozmedzí troch strán som sa mi podarilo rozrevať, psychoticky rozosmiať a znovu rozrevať (aby ste sa presvedčili, že sa jedná o true story, tak si zapamätajte strany 275-277).

Keby som chcela byť trápna a niečo knihe silou mocou vytknúť, tak by som sa zmienila o jej obálke (čiže to vlastne znamená, že som trápna). Ono totiž tá Jamesbondovka trochu zavádza a čitateľ môže mať pocit, že je v knihe aj nejaká krimi zápletka. Nie, nie je to žiadne krimi. Je to vlastne taká chick-litka určená nielen ženám, ale tak trochu aj mužom (čiže čo ja viem, guy-litka? bro-litka?), strašne srandovná a strašne dobre napísaná, so zaujímavou zápletkou a ešte zaujímavejším rozuzlením. 
A ak chcete dať v najbližšej dobe šancu jednému jedinému neznámemu začínajúcemu autorovi, tak ju dajte Martinovi Petrovi.



nedeľa 25. januára 2015

RECENZIA: Jessie Burton - Miniaturista

Názov: Miniaturista
Pôvodný názov: The Miniaturist
Autor: Jessie Burton
Vydavateľstvo: Ikar, 2015
Hodnotenie na Goodreads: 3.57












Kniha Miniaturista okolo seba v USA narobila pred svojim vydaním poriadne haló, ktoré som v lete minulého roku zaregistrovala ešte aj ja, v tom čase úspešne ponorená do young adult a babskej romantiky. Nevedela som si vybrať, čo sa mi páči viac - či tá krásna umelecká obálka alebo nápad s tajomstvami zašifrovanými do miniatúrnej repliky honosného domu. Kedykoľvek som na zmienku o knihe narazila, zdalo sa mi, akoby sa s ňou ťahal závan akéhosi mysteriózna. Možno práve preto, lebo som sa dočítala, že replika domu pripomínajúceho starožitnú skriňovú vitrínu naozaj existuje. Dokonca patrila skutočnej Petronelle Oortmanovej, podľa ktorej sa volá aj hlavná hrdinka príbehu. 

Druhá, o nič menej krásna verzia obálky
18-ročná Nella prichádza v roku 1686 do Amsterdamu, plniť si vopred dohodnutú úlohu manželky bohatého, o 20 rokov staršieho obchodníka. Opúšťa svojich príbuzných a svet, ktorý poznala celý život, no zároveň uniká pred stereotypným vidiekom a chudobou v ústrety čomusi novému, nepoznanému a bezpochyby luxusnejšiemu.V jej novom dome ju však namiesto manžela privíta jeho odmeraná sestra Marin. Nasleduje malá demonštrácia popoluškovského námetu, kedy Nella dostáva pocítiť, kto je skutočnou paňou domu. Zdá sa, že čokoľvek urobí, do čohokoľvek sa pustí, všetko narazí na Marinin nesúhlas. Nepomáha tomu ani množstvo tajomstiev, ktorými je dom doslova nasiaknutý a ktoré robia z Nelly ešte väčšieho outsidera. Ešte že má svojho papagája...a dar od jej neprítomného manžela - krásny miniatúrny domček, presnú repliku domu, v ktorom býva. 

U takýchto kníh - kníh, ktorých anotácia a obálka sú umeleckým dielom samým o sebe, bývajú očakávania tak vysoké, že šanca na sklamanie je tu priam obrovská. Tu už však od začiatku vidíte, že všetok ten buzz, ktorý sa okolo Miniaturistu vytvoril, mal svoje opodstatnenie. Tajomný dom (aj veľký aj ten malý) nebol len návnada na ulovenie čitateľa, je skutočne epicentrom všetkého, hoci samotná autorka v knihe rozohrala aj veľa ďalších hier.
Všetko to stojí a padá na jednej žene, ktorú si Nella zo začiatku najme, aby jej vytvorila nové miniatúry - predmety do jej domčeka. Sú to trefné a cielene zvolené detaily, ktorými chce Nella najprv podpichnúť svoju sokyňu v domácnosti. Odrazu jej však začnú chodiť miniatúry, ktoré si vôbec neobjednala. Tieto miniatúry rozprávajú svoj vlastný príbeh o tom, čo sa v dome deje a niekedy sa Nelle dokonca zdá, že predpovedajú budúcnosť. 

Toto je moment, kedy vám začne behať mráz po chrbte a toho pocitu sa už tak skoro nezbavíte. Nie, Miniaturista nie je žiadna paranormálna alebo fantasy kniha. Aj napriek všetkému, čo sa v nej deje, si dokáže ponechať svoj realizmus, ktorý však pričinením mysterióznej "miniaturistky" dostane nádych nadprirodzena.

Skutočná miniatúra domu, ktorá patrila skutočnej
Nelle Oortmanovej
Mladá autorka Jessie Burton pôvodne vyštudovala herectvo a viete čo? Ono je to na jej knihe aj skutočne poznať. Jednoducho pri čítaní vnímate, že jej schopnosť vytvárať úžasné príbehy nie je jediný umelecký dar, ktorý táto žena dostala do vienka. Potom je tu však ešte akási jej túžba podať maximálny výkon a vyžmýkať zo seba všetko, čo sa dá, a to sa v prípade Miniaturistu až tak úplne nevyplatilo. Už zo začiatku sú v príbehu identifikované rôzne spoločenské problémy (homosexualita, rasová neznášanlivosť, postavenie ženy), ktoré má autorka zdanlivo obrovské nutkanie riešiť a pozdvihnúť tak celkovú hodnotu knihy, ale nakoniec ich aj tak nedorieši a ostanú iba tak visieť vo vzduchoprázdne.

Nie som si istá, či by som Miniaturistu odporučila náročnému čitateľovi obzerajúcemu sa po dobrom historickom románe. Áno, kniha si síce odvíja na historickom pozadí a doba v kombinácii s miestom je vcelku zaujímavá, avšak mám pocit, že veľa dobových situácií bolo tak trochu pritiahnutých za vlasy, pretože to lepšie pasovalo do deja. Neviem, skutočne v tomto prípade nie som odborník, no pocitovo to na mňa nie vždy pôsobilo dôveryhodne. Z toho však naopak môžu doslova profitovať všetci tí, ktorí si ani tak nepotrpia na presnosti historických faktov, ako na dobrom príbehu, do ktorého sa môžu na niekoľko hodín úplne ponoriť.

Ak by som mala porovnať prvú a druhú polovicu knihy, určite by som našla rozdiely nielen v dynamike, ale aj v atmosfére a v spôsobe, ako sa autorka vysporiadala s dejovými zápletkami. Určite sa môžete tešiť na šokujúce zvraty a ešte šokujúcejšiu smrť (dúfam, že som to mohla povedať!) a núdza nebude ani o škandalózne vzťahy, lásku, drámu a intrigy. A ako to už v podobných knihách býva, pozorne si prezrite všetky postavy, pretože nie každá je skutočne taká, ako sa na prvý pohľad zdá...;)


Nechcem vám toho o knihe prezrádzať viac, ako som už stihla prezradiť, takže tu za svojou recenziou dávam bodku. A ak chcete vedieť viac...nuž, budete si ju musieť prečítať :)



Kniha je dostupná priamo vo vydavateľstve Ikar na TOMTO MIESTE.

utorok 13. januára 2015

Takže toto sa stalo za posledné dni...

Už dávno som na MAWOBe nečinila žiadne veľké rozhodnutia a zmeny, tak som si povedala, že nastal ten čas. Inak ja keď si dám veľa kávy, tak zvyknem robiť strašne impulzívne rozhodnutia, ale toto je niečo, čo som si nechala prejsť hlavou. Pol roka mi to prechádzalo hlavou, aby som bola presná. 

Asi prvé, čo vás teraz napadlo je: "Ježiš, ona končí s blogovaním!" - a buď ste sa potešili, alebo vás to nepríjemne prekvapilo. Verte tomu, že s blogovaním tak ľahko neseknem. Muselo by to tu najprv aspoň rok exemplárne hniť, aby som si povedala, že je čas postaviť sa zoči voči realite a zabaliť to tu. A možno sa toho od mojich začiatkov veľa zmenilo a už dávno nepíšem toľko, koľko som zvykla písať, ale jedna vec sa ani trochu nezmenila, a to je moja láska k čítaniu. A kým tá láska nezanikne, tak nezanikne ani blog :)

No ale ako som už naznačila a ako aj sami vidíte, už to nie je to, čo bývalo. A ja si z toho nerobím až také veľké stresy, lebo blogovanie je blogovanie a život je život a to prvé by nikdy nemalo byť kladené pred to druhé. Keď som ešte študovala, bolo jednoduchšie vyčleniť si čas na MAWOB, hoci aj každý deň niečo. Teraz sa to už jednoducho nedá. Keď blogujem, je to len vrámci môjho "oddychového času", nemôžem si povedať no dobre, dnes musím napísať recenziu na takú a takú knihu, tak ten jedálniček pre pani Novákovú dokončím zajtra. 

A viete čo, skoro každý bloger má problém s časom. Aj tí, ktorí študujú, chodia na strednú, na základku, alebo mamy na materskej. Nie som v tomto ničím výnimočná, ale nehodlám sa zato nikomu ospravedlňovať. Jednoducho nechcem dopadnúť tak, že každý druhý príspevok bude začínať "Prepáčte, že meškám s týmto článkom ale nemala som čas..." a "Sľubujem, že sa polepším, ale viete ako, škola/deti/práca..." Takéto ospravedlnenia nedávajú zmysel. Pre koho blogujete? Nie náhodou pre seba?

To však neznamená, že sa nemôžete cítiť blbo za to, že na svoj blog málo prispievate. A ja sa blbo cítim. Nie som hrdá na to, že mám v konceptoch rozpísaných milión článkov a keď príde na to, ktorý v tej časovej tiesni dokončiť a publikovať, tak je to vždy recenzia, ktorú publikovať jednoducho MUSÍM. 

Takže som uvažovala, čo robiť. Blogovať neprestanem. Recenzovať knihy neprestanem, ale...nechcem prestať ani s písaním iných článkov. Zvýšila som svoju aktivitu na Facebooku a znížila tu na blogu, ale to tiež nechcem príliš meniť, takto mi to vyhovuje, lebo to časovo nie je tak náročné ale zároveň viem, že som sa na vás úplne nevysrala. 

Takže nakoniec mi ostala len jedna jediná možnosť, s ktorej dôsledkami som ochotná žiť. Minulý týždeň som písala do Slovartu a včera som napísala do Albatrosu. A zrušila som recenzovanie ich recenzných výtlačkov. A ako vravím, vyzerá to ako extrémne impulzívne a unáhlene rozhodnutie, ale je to vlastne pravý opak. Nepíšem, že som zrušila spolupráce, lebo som ich nezrušila v tom pravom slova zmysle. Už roky pracujem aj v zákulisí knižného priemyslu (alebo biznisu? neviem nájsť správny výraz), a to práve vďaka svojmu blogu, pričom je to práca, ktorá ma baví a ktorej by som sa nevzdala. Teda keby som napísala, že som prestrihla všetky nitky, ktoré ma spájali s vydavateľstvami, a od dnes s nimi nemám nič spoločné, tak by som klamala.

Bolo rozhodnutie prestať recenzovať recenzné výtlačky viazané len na nedostatok času? Nie. Ďalší dôvod je, že vo svojich 26-tich rokoch už pomaly rastiem z young adult kníh :D Teda stále viac a viac dávam prednosť iným žánrom a YA knihy si starostlivo vyberám a proste na ne musím mať vyslovene chuť, nedokážem ich už čítať ako na bežiacom páse. Z mojej strany by nebolo fér voči vydavateľstvám nechať ich čakať, kým milosťpani dostane chuť na knihu. Nielen že to nie je fér, ale je to vlastne aj porušenie podmienok vydavateľstiev. Aj v Ikare som už dávnejšie prešla na iný druh spolupráce, ktorý sa sústreďuje prevažne na literatúru pre dospelých, čo mi momentálne vyhovuje a je to pre túto chvíľu aj jediná spolupráca týkajúca sa recenzovania, ktorú som si ponechala.

To ale neznamená, že už na blogu nenájdete recenzie na young adultky a už vôbec sa nemusíte báť, že stratíte prehľad, pretože YA stále ostáva žánrom, ktorý je u mňa pod drobnohľadom:) Aj naďalej si udržiavam prehľad, registrujem nové zaujímavé tituly a tituly, ktoré si vyslúžili v USA väčší buzz. O tieto informácie neprídete. Rozdiel bude v tom, že budem mať čas sústrediť sa na tie young adultky, ktoré ma v tú chvíľu zaujmú. Toto je pre mňa druh voľnosti, ktorý mi už za tie roky spolupráce s vydavateľstvami v kombinácii s nedostatkom času strašne chýbal. 

Chcem zdôrazniť, že absolútne nejde o žiadne nezhody s vydavateľstvami alebo nedajbože že by mi u nich nebolo dobre :D Recenzovať pre Slovart, Albatros Media (CooBoo) aj pre Ikar je obrovská pocta, nekonečný zdroj skúseností a ešte k tomu aj zábavy a keď môžem byť trošku melodramatická, tak mi doslova trhá srdce, že som musela urobiť to, čo som urobila. Ale každý sa rozhodne ten svoj vlastný nedostatok času riešiť po svojom a ja som sa rozhodla takto. 

Registrujem, že sa v poslednej dobe stále viac a viac rieši problematika zvýšenej hustoty recenzovania recenzných výtlačkov na blogoch - teda že sa kritizuje, že blogeri už nepublikujú pomaly nič iné, len tieto recenzie. K tomu chcem povedať len toľko, že moje rozhodnutie s touto "aférkou" nemá nič spoločné a že zatiaľ čo si aj ja myslím, že niektorým blogerom to už prerastá cez hlavu a predsa nie sú ochotní sa vzdať ani jednej spolupráce v prospech zvýšenia kvality obsahu blogu, tak som zároveň presvedčená, že keď je bloger šikovný, tak si to vie zariadiť podľa svojho vedomia a svedomia a keby aj nezverejňoval nič iné, len tie "RC recenzie", tak ich stále môže poskytovať v podobe kvalitných, úprimných článkov, ktoré ľudia budú radi čítať. 

Ako táto zmena na MAWOBE ovplyvní mňa a ako ovplyvní vás? Nuž...už nebudem mať výčitky, že čítam a recenzujem nejakú knihu, na ktorú som práve dostala chuť, na úkor knihy, ktorú mám čítať a recenzovať pre vydavateľstvo. Takisto sa pri rozhodovaní či napíšem článok alebo recenziu nebudem musieť stále riadiť tým, čo má v tej chvíli vyššiu prioritu (samozrejme, že recenzia), ale tým, čo budem mať práve chuť písať. Teda pre vás to môže znamenať viac článkov, na aké ste boli zvyknutí kedysi. Aj keď znovu nechcem nič sľubovať, tieto opatrenia zázračne neurobia z 24-hodinového dňa 26-hodinový :)

Ono v podstate už dlhšiu dobu sa na blogu objavujú z RC recenzií len recenzie na "dospelácke" knihy, rozdiel bol však v tom, že som u seba na poličke mala zaseknuté YA knihy od vydavateľstiev, ku ktorým sa nie a nie dostať a ešte som k tomu mala výčitky publikovať akékoľvek iné recenzie podľa môjho výberu. Takže verím, že odteraz budem blogovať pod menším tlakom a prejaví sa to aj na kvalite obsahu a frekvencii publikovania. 

Znamená to, že teraz zrazu prestanem vychvaľovať všetky knihy, ktoré čítam? Kdežeee :D Ja som nikdy nevychvaľovala knihy preto, lebo som ich recenzovala pre nejaké vydavateľstvo. Ja proste rada knihy vychvaľujem :) Nevravím, že nečítam zlé knihy, ale málokedy ma o nich ešte baví písať recenziu, keď nemusím (ale niekedy hej, niekedy si rada zapindám :D). Nechcem sa hrať na žurnalistku, ktorá zo seba robí veľkú literárnu kritičku. Hlavným poslaním tohto blogu vždy bolo a bude dávať vám tipy na super knihy a nie vás hromadne odrádzať od kníh, ktoré mne osobne nesadli. A plánujem v tom pokračovať, tak mi držte palce :)


streda 31. decembra 2014

SILVESTROVSKÝ MAWOB ŠPECIÁL: Knižné výroky 2014

Ako už býva tradíciou, mám tu pre vás tie najlepšie výroky, čo sa v mojom Kindli počas uplynulého roka nazbierali :)


She tilted her head to the side as a worried expression crossed her face. “At least I think I promise. I shall certainly try not to do anything to upset you like that.” 
Turner had a sudden vision of Miranda trying not to upset him. The vision upset him.
==========
The Secret Diaries of Miss Miranda Cheever (Julia Quinn)


"To you, he's your brother. But to the rest of the female population, he has a certain appeal. I'll leave it at that." 
"He used to fart in our Mr. Turtle pool and call it a 'Jacuzzi.' How's that for appeal?" 
"Ah ... the lifestyles of the rich and famous," Corinne said with a grin.
==========
A Lot Like Love (James, Julie)


"It was so gross. You should have been there. The needle was this big, and they took out a ton of blood, and it really hurt, and Mat fainted." 
"I didn't faint!" Mat was trying to placate a very fussy baby as he came into the kitchen, but his eyes were on Nealy. 
"Almost," Lucy retorted. "You got real white and your eyes shut." 
"I was thinking." 
"About fainting."
==========
First Lady (Susan Elizabeth Phillips)


“You told your brother what’s been happening?” 
“Kind of . . . I said Horizons gave us a stupid assignment to fictionalize our problems and then described what was happening to my fake protagonist.” 
“Oh, good,” Noah said, nodding seriously. “I was afraid you’d be obvious about it.”
==========
Evolution of Mara Dyer (Michelle Hodkin)


"Kincaid? You're supposed to leave me here," she called out. "This is just a marriage of convenience, isn't it?" 
He stopped in the center of the hallway, then turned around to face her. "Aye, wife, it is a marriage of convenience. My convenience. 
==========
The Bride (Julie Garwood)


“What morning meeting do you have?” she said. “You don’t do meetings. You don’t even do mornings.”
==========
What I Did for Love (Susan Elizabeth Phillips)


Georgie gazed at her ex-husband. Bram and her father were right. Lance was like a…a giant block of tofu. He had no flavor of his own. Instead, he assumed the flavors of the people closest to him.
==========
What I Did for Love (Susan Elizabeth Phillips)


In a civilized world where there are laws, banks and supermarkets, being a paranoid schizophrenic is a major problem. But in a world where the banks and supermarkets are used by gangs as local torture stations, being a little paranoid is actually an advantage. The schizophrenic part, though, is still a problem.
==========
Angelfall  (Susan Ee)


I walk over to the bar and am reaching up to get the martini glasses from the top shelf when WHAM, I’m slammed up hard against the counter, Hal nuzzling the back of my neck. 
“Whoa, dude, slow down,” I say, trying to push him off me. I hate it when guys mistake force for passion. “Stop it. I mean it.” 
“I’ve got a surprise for you,” he whispers, slowly turning me around so I’m facing him. 
I look down. Hal’s penis. Is out. In his hand. Small, pink, and erect. Oh. My. God. 
Hal smiles at me, and then at his penis. “Do you want to touch him? He likes you.” 
I laugh out loud. “No!” 
“No?” 
“No . . . thank you?” How do you refuse an erect penis politely?
==========
Brooklyn Girls 2 (Gemma Burgess)


“I wanted to kiss you so badly that night we were in your bed. . . . God, I couldn’t sleep. I just lay there, listening to you sleep-grunt all night like a baby hippo.”
==========
Brooklyn Girls 2 (Gemma Burgess)


 A loud clatter blasts me out of my thoughts, my seat, and skin all at once. 
“Oh bloody hell, you scared me!” The deep whispery English-accented voice is coming out of a bent-over guy on the altar picking up the candlestick that he just knocked off. 
“Oh Christ! I can’t believe I just said bloody hell in church. And Christ I just said Christ! Jesus!” 
He stands up, rests the candlestick on the table, then smiles the most crooked smile I’ve ever seen, like Picasso made it. “Guess I’m damned.”
==========
I'll Give You The Sun (Jandy Nelson)


“So tell me about work—how’s it going?” 
He shook his head. “Mahmen, you don’t want to hear about that.” 
“Sure I do.” 
“I don’t want you to think my job is dangerous.”
“Blaylock, son of my beloved hellren, exactly what kind of an idiot do you think I am?” 
Blay laughed and then got serious. “Qhuinn flew an airplane tonight.” 
“Really? I didn’t know he could fly.” 
Wasn’t that the theme song for the evening. “He can’t.”
==========
Lover at Last (J.R. Ward)


“Speaking of eye surgery, do you realize you’re missing tear ducts?” 
“What? Really? And I thought I was just emotionally withdrawn.” 
==========
Cinder (Marissa Meyer)


 (Upír Xcor si bol kúpiť oblečenie na svoje prvé "rande")
“And here’s your change and receipt. You want a bag for your old stuff?” 
“Yes, please. Thank you.” 
A big white bag with a red star was passed over the console. “Thanks for coming in—my name’s Antoine, by the way. If you want to come back for shoes.” 
After shoving his former clothes inside, Xcor found himself bowing at the waist. “Your assistance has been much appreciated.” 
Antoine raised his palm like he was getting ready to do a clap on the shoulder again. But once more, he caught himself and smiled instead. “Knock her dead, my man.” 
“Oh, no.” Xcor shook his head. “That shan’t be necessary. This one I like.”
==========
The King (J.R. Ward)


“What would you give someone who likes to play the piano?” 
“A piano.” 
“Simon.” 
“A really huge metronome that could also double as a weapon?” 
Clary sighed, exasperated.
==========
City of Heavenly Fire (Cassandra Clare)


“Hold still,” she announced, wielding a bottle near his head. “In three minutes I’m going to smell your neck.” 
“Well, I never,” said Simon. “You’ve waited a long time to make your move, Fray, I’ll say that for you.”
==========
City of Heavenly Fire (Cassandra Clare)


Stars were beginning to come out, a soft prickle of light across the eastern sky. They illuminated Jace’s eyes as he looked over at Clary curiously. “Everyone knows Valentine’s son.” 
“I know, but—when Emma saw you, she acted like you were her celebrity crush. Like you were on the cover of Shadowhunters Weekly every month.” 
“You know, when they asked me to pose, they said it would be tasteful. . . .” 
“As long as you were holding a strategically placed seraph blade, I don’t see the problem,”
==========
City of Heavenly Fire (Cassandra Clare)


I fit my arms around her waist. “Don’t ruin it,” I breathe, kissing her neck lightly. My hand lowers to the small of her back, and I leave her with one last kiss to the forehead that feels more genuine than all the others. “You’ve bewitched me, body and soul.” 
She glares. “And you ruined it with a quote from Pride and Prejudice.” 
I grin. “What? I thought we were purposefully being cliché.” 
“Maybe next time, quote the book and not the film.”
==========
Kiss the Sky (Krista Ritchie, Becca Ritchie)


‘Do you love me?’ he asks sharply. 
I look at him with narrowed eyes. ‘Don’t ask stupid questions.’ He’s impossible sometimes. 
‘Good,’ he grunts with utter finality, returning his attention to his laptop. ‘I love you too. We get married next month.’
==========
Beneath This Man (Malpas, Jodi Ellen)


The moment Becca spoke, Liam’s hand retracted from my back as if he was awakening to the fact that he was touching me almost inappropriately. No, it was inappropriate. His hand had been resting just two inches above my shorts. Which is about five inches above my vagina. So… yeah, he was basically touching my vagina.
==========
Scoring Wilder (R.S. Grey)


He sighed, half eager and half reluctant for the battle to begin, then he absently remembered the two women who were waiting to see if he needed anything else. 
"Thank you both very much. You've been very helpful," he said, his mind going back to the appearance of the suite. He flashed a smile at both women, a warm smile that made them feel appreciated and noticed and admired at last, then he spoiled that utterly by demanding of the secretary, "If you were a woman, would you find this room attractive?" 
"I find it attractive," Joanna said stiffly, "even as a lowly robot, Mr. Farrell."
==========
Paradise (Judith McNaught)


"Miss Stern?" 
She turned back, her posture primly erect, her pencil poised for his instructions. 
Teasingly, Matt asked, "Do you have a first name?" 
"Certainly," she replied, her eyes narrowing. 
"May I use it?" 
"Of course. Although, I don't think Eleanor suits you quite as well as Matthew." 
Matt gaped at her deadpan expression and swallowed a sharp bark of laughter, uncertain whether she was serious or making a joke. 
"Do you suppose," he said gravely, "you and I could be... a little less formal around here?" 
"I assume you're suggesting a more relaxed relationship, the sort one might find more typical between a secretary and her employer?" 
"Yes, actually I was." 
She lifted a thoughtful gray brow, but this time Matt saw it—the gleam of an answering smile in her pale eyes. "Will I have to bring you cake on your birthday?" 
"Probably," he said with a sheepish grin.
==========
Paradise (Judith McNaught)


“What kind of buckle is this?” Lily fumbles with my belt, her knees on the carpet in front of my desk.
The leather chair squeaks as I roll back and push her hands away. 
“You’re out of practice,” I tease. 
She gasps. “Am not.” She points to my belt buckle that I slowly undo. “You’re either wearing a chastity belt or you put a spell on it so it won’t open from outside forces…Alohomora.” 
I freeze and give her a look. Did she…she did. She just tried to unlock it with a fucking spell. Her cheeks redden. 
“I was there when you didn’t receive your Hogwarts letter,” I remind her. She cried on her eleventh birthday, and to make her feel better I got her drunk off my dad’s expensive scotch. I was a fucking idiot.  
“Oh whatever, I know you try out spells when no one’s around.” 
I don’t deny it.
==========
Thrive (Krista Ritchie, Becca Ritchie)


Though she was lacking in so many other ways, Thronos decided then that she would suffice as a wife. “I do believe you in this, which means I will be marrying you. You’ll be pleased to know that torture is now off the table.”
==========
Dark Skye (Kresley Cole)


So here we are, in the family planning aisle with a cart full of sports drinks and our hands full of…
“Trojans, Ramses, Magnum…Jeez, these are worse than names for muscle cars,” Jase observes, sliding his finger along the display. 
“They do sound sorta, well, forceful.” I flip over the box I’m holding to read the instructions. 
Jase glances up to smile at me. “Don’t worry, Sam. It’s just us.” 
“I don’t get what half these descriptions mean…What’s a vibrating ring?” 
“Sounds like the part that breaks on the washing machine. What’s extra-sensitive? That sounds like how we describe George.” 
I’m giggling. “Okay, would that be better or worse than ‘ultimate feeling’—and look—there’s ‘shared pleasure’ condoms and ‘her pleasure’ condoms. But there’s no ‘his pleasure.’” 
“I’m pretty sure that comes with the territory,” Jase says dryly. “Put down those Technicolor ones. No freaking way.” 
“But blue’s my favorite color,” I say, batting my eyelashes at him. 
“Put them down. The glow-in-the-dark ones too. Jesus. Why do they even make those?” 
“For the visually impaired?” I ask, reshelving the boxes.
==========
My Life Next Door (Huntley Fitzpatrick)


I can’t imagine Josh falling for someone vanilla. Not that Josh would ever fall for me. But I wouldn’t want to ruin any chance. Even though I don’t have a chance. But just in case I do. Even though I don’t.
==========
Isla and the Happily Ever After (Stephanie Perkins)


Reaching for the hem of my shirt, I yank it roughly off of my body and toss it into the trashcan next to the dresser. As I’m reaching in one of the drawers for a clean shirt, I hear the door to the apartment open and close. I turn and hurry out of the room, wanting to get to Gwen before she goes into the bedroom and sees Emma. When I get to the living room, Gwen looks up at me, pausing in the process of taking her shoes off when she sees my bare chest. I stop and put my hands on my hips and flex, just a little bit. God I’m such an asshole.
==========
Closer to the Edge (Tara Sivec)


Five years ago I never would have had the guts to even speak to Josh. Oh no, our social orbits were nowhere near each other. He had been the sun, and I had been somewhere like Pluto, trying, but still not even a planet.
==========
Full Measures (Rebecca Yarros)


Nikolai turns the handle and swings the door wide open. Timo nearly falls forward with Luka by his side. I mentally count about six or seven heads…no wait, eight. Eight Russian guys are outside. I’m not ready for this— 
“Hey, Nikky’s in a towel,” someone else says, and in two-point-two seconds, a pair of hands whips the fabric off Nikolai and snaps it against his thigh. My jaw unhinges. His ass. His toned, bare ass. I’m staring at it. Dear God—what is going on? Nikolai doesn’t flinch or even balk. He says a few words, lightheartedly, in Russian and proceeds to return to the kitchen like he’s fully dressed. What do I do? Do I look? I cover my face with my palm, clearly peeking through my spread fingers. I want to see. No you don’t. Yes, I really do.
“Thora James.” Timo plops roughly next to me, slinging his arm around my shoulder. “Did you just stare at my brother’s dick?” Fuck my life.
==========
Amour Amour (Krista Ritchie, Becca Ritchie)


Ak máte chuť, môžete si pozrieť ďalšie nádielky vtipných výrokov z minulých rokov:


RECENZIA: Jojo Moyesová - Dievča, ktoré si tu zanechal

Názov: Dievča, ktoré si tu zanechal
Pôvodný názov: The girl you left behind
Autor: Jojo Moyesová
Vydavateľstvo: Ikar, 2014
Hodnotenie na Goodreads: 3.94

Srandafaktor: 2/5
Nudafaktor: 1.5/5 
Lovefaktor: 4/5 
Plačfaktor: 4/5 
Drámafaktor: 4/5





Jojo Moyesová je také meno, že si ho zapamätáte, keď ho raz počujete. Nuž, o Moyesovej som ale nepočula raz alebo dvakrát, ale snáď už vyše roka na jej knihy kade-tade narážam a vravím si "Nie Judita, budeš plakať a potom budeš naštvaná že si plakala a budeš to neznášať a potom budú naštvaní všetci naokolo, lebo neznášaš ich obľúbenú knihu a treba ti toho?" Takže dlho som otáľala, ale jej najnovšia kniha ma nakoniec presvedčila. Respektívne anotácia:

Píše sa rok 1916. Francúzsky maliar Edouard Lefevre zanecháva svoju mladú manželku Sophie a odchádza bojovať na front. Mladej žene po ňom zostáva na pamiatku len jej portrét, na tie časy trochu zvláštny. Keď ich mestečko padne do rúk Nemcom, obyvatelia sa ocitnú na hranici absolútnej biedy. Pre kúsok chleba niekedy riskujú holý život. Vtedy portrét upúta pozornosť nového kommandanta. Dôstojník je obrazom takmer posadnutý a Sophie je odhodlaná riskovať všetko – rodinu, povesť, život –, len aby sa znova stretla so svojím manželom.
Takmer o sto rokov neskôr sa Sophiin portrét dostane do rúk Liv Halstonovej, ako dar od manžela. Ten ho kúpil na ulici od neznámej Američanky. Úplnou náhodou vysvitne, že obraz má obrovskú hodnotu, a tak sa začne boj o to, kto je jeho skutočným vlastníkom. Livina viera v to, čo je správne, tak podstúpi náročnú skúšku. 
Nový román úspešnej spisovateľky Jojo Moyesovej je očarujúcim príbehom dvoch žien, ktoré delí takmer storočie, ale spája odhodlanie bojovať za to, čo majú na svete najradšej.

Najviac ma oslovilo, že kniha vyzerala ako príbeh o láske, bez prílišného množstva romantiky, ktorej som mala takto na sklonku roka až-až. Potrebovala som nejaký reset, ale zas čítať nejakého G.R.R. Martina už mi skôr prišlo ako terapia šokom, tak som si zvolila zlatú strednú cestu. Dokonca som riskovala aj slzavé údolie počas vianočných sviatkov, ale nakoniec to vôbec nebolo až také hrozné. Dievča, ktoré si tu zanechal, je pekný, veľmi kvalitný a dojímavý príbeh, alebo lepšie povedané dvojpríbeh, ktorý vo vás vyvolá široké spektrum emócií, ale pritom nikdy nemáte pocit, že je toho na vás už veľa.

Všimla som si, že mnohí recenzenti hodnotia každú z dvoch hlavných dejových línií (z 1. svetovej vojny a z modernej doby) osobitne, pričom všeobecne väčší úspech zožal práve príbeh z roku 1916. Mňa čuduj sa svete viac oslovil práve príbeh Liv a Paula z 21. storočia, nakoľko mi epické love story medzi Sophie a jej mužom Edouardom neprišlo...až také epické. Možno ak by im bolo venovaného trochu viac priestoru, mohlo sa to ešte trochu viac rozvinúť a následne ma aj viac zainteresovať do ich osudov. Na druhej strane si to ale táto prvá časť vykompenzovala úžasnou atmosférou a celkovo som počas čítania nemala pocit, že by mi niečo chýbalo (skôr sa nad tým zamýšľam a porovnávam to teraz dodatočne).
Možno som sa pri čítaní citovo viac pripútala k Sophie, príbeh Liv som sledovala s o niečo väčším záujmom a apetítom. Táto dejová línia ma jednoducho viac bavila a možno to bolo práve tým, že aj samotná autorka jej venovala viac pozornosti.


Nejde mi neporovnať tvorbu Jojo Moyesovej s mojou obľúbenou Liane Moriartyovou, keďže v obidvoch prípadoch sa jedná o nádherne napísané romantické knihy, kde ale oná romantická časť nikdy nezatieni ostatné nemenej zaujímavé aspekty príbehu, ako je priateľstvo, rodinné vzťahy, skľučujúca atmosféra vojny a pod. Zatiaľ čo Moriartyová zakladá úspech svojich kníh na dobre vymyslenej zápletke a všetko stavia na tom, že vás príbeh zaujme od prvej strany (čo sa väčšinou aj stane) Moyesovej knihy (alebo aspoň táto, zatiaľ ešte nie som odborník :)) sa rozbiehajú pozvoľnejšie a ich silná stránka tkvie v pútavom rozprávačstve. 

Ďalšia super vec na tejto knihe je, že každý si z nej podľa mňa niečo odnesie, pričom každý si dokáže vyextrahovať nejaký iný odkaz. Je to doslova nekonečný zdroj pôsobivých myšlienok a dojmov, ktoré vo vás zanechá ešte na pekne dlhú dobu. 

Keďže som už vopred vedela, akú ma Moyesová reputáciu u čitateľov, ktorých jej knihy emocionálne zruinovali, chodili mi počas čítania po rozume rôzne alternatívy toho, ako tragicky môže kniha skončiť a čo najhoršie sa môže stať (verte mi, moja myseľ dokáže vyplodiť veľmi zaujímavé teórie :D), ale nakoniec som bola záverom celkom nadšená a myslím si, že to ukončila naozaj krásne.

Knihu odporúčam...asi každému :D Akože primárne je to skôr ženská literatúra, ale nerada by som nejakého chlapa odrádzala od čítania, pokiaľ ho zaujala anotácia a myslí si, že by sa mu to mohlo páčiť. Rozhodne to nie je presladená romanca alebo nebodaj ďalšia eroťárna - ono vás to trochu môže miasť, keďže sme predsa len na MAWOBE :D Ale tak vidíte, zatiaľ úspešne rozširujem svoje obzory a už sa teším na ďalšiu Moyesovej knihu :)


Knihu Dievča, ktoré si tu zanechal, si môžete zakúpiť tu: http://tiny.cc/8p4orx

Ďalšie knihy od Jojo Moyesovej:

Predtým ako som ťa spoznala: http://tiny.cc/kr4orx
Posledný list od milenca: http://tiny.cc/is4orx

nedeľa 14. decembra 2014

RECENZIA: Becca & Krista Ritchie - Amour Amour

Názov: Amour Amour
Autor: Becca & Krista Ritchie
Vydavateľstvo: self-published, 2014
Hodnotenie na Goodreads: 4.42

Srandafaktor: 3.5/5 
Nudafaktor: 0/5
Lovefaktor: 5/5 
Plačfaktor: 2/5 
Drámafaktor: 4/5






Nevravím, že každý to takto má, ale ja už dopredu keď vidím nejakú namakanú tému knihy, ktorá znie super originálne a atraktívne, tak síce knihu idem čítať, ale som plne pripravená, že to bude strašný blud. Neviem, či je to tým, že autor vloží všetku svoju energiu do vymýšľania toho, o čom jeho kniha bude a nezvýši mu už žiadna inšpirácia na jej napísanie, alebo kde je problém, ale stáva sa to častejšie, než by som si priala. 

Z anotácie k Amour Amour sa toho až tak veľa nedozvedáme. Povie nám, že sa bude príbeh netradične odohrávať v Las Vegas, v prostredí preslávených cirkusových akrobatických show, že Thora - hlavná hrdinka sa bude pokúšať do jednej z týchto show dostať a že hlavný hrdina je Nikolai, 26-ročný podmanivý a charizmatický Rus, hviezda akrobatických vystúpení (s takým sexepílom, že si oslintáte monitor kindlu, ale to vám už anotka nepovie, to máte bonus odo mňa).

"You've never had terrible sex, have you?" My heart pounds, and a light bulb triggers. "Is that why they call you God of Russia? His expression morphs into an unamused don't be ridiculous one. 


Úprimne, ani nerátam, koľko sa toho v knihe mohlo dosrať. Mohlo to byť o tom, ako príde hlavná hrdinka na konkurz a uchváti mladého Nikolaia a možno hneď nedostane hlavnú úlohu, ale dostane sa medzi pospolitý ľud cirkusantov a cez nich sa vypracuje svojou húževnatosťou až na vrchol. Alebo to mohlo byť o extrémne talentovanej akrobatke, ktorá ma pred sebou úžasnú kariériu na olympiáde ale všetko sa to rozhodne obetovať pre účinkovanie v cirkuse a rodičia ju za to vydedia, ale nevadí, lebo šak Nikolai. 

Namiesto to bolo o totálne priemernej hrdinke, ktorá nebola ani dostatočná troska na to, aby bola z knihy komédia o tom, ako kura k zrnu prišla a ani dostatočne talentovaná a charizmatická na to, aby o nej niekto napísal veľké love story s vypracovaným Rusom, ktorého všetci nazývajú Ruský Boh. A predsa...

“I’m feeling a lot lamer than usual. I mean, I know I’m half-lame most of the time, with flat comebacks and unintentional demonic glares. But I’m reaching new levels.” 

Určite ste už čítali milión kníh, ktoré niesli odkaz, že ak budeme niečo veľmi chcieť a budeme na sebe pracovať, tak sa nám to raz splní. Až pri čítaní Amour Amour som si však uvedomila, že aj tak ku všetkým tým predchádzajúcim hrdinkám prišiel úspech neprirodzene rýchlo a jednoducho. Máloktoré knihy majú tak úžasne a realisticky rozpracovanú cestu za úspechom, ako má táto. Thora je prvá hrdinka, ktorej sa veci nielenže nepodarili na prvýkrát alebo na druhýkrát, ale ktorej sa permanentne všetko dosieralo a veľakrát padla až na úplné dno, z ktorého sa musela vyhrabávať. Na druhej strane to ale nebolo vyhrotené až do nepríčetnosti a akýsi balans udržiavali jej normálni rodičia (ktorí ju tak zdravo podporovali aj kritizovali) a priatelia, ktorých si počas svojho pobytu vo Vegas nazbierala. 

Všetky tieto vedľajšie postavy tvoria po ruskom gerojovi Nikolaiovi druhú najlepšiu časť knihy. Úplne najlepší je John, ktorý vždy všetko ofrfle a každého strašne dáva dole a je to hrozne vtipné - najmä preto, že on sa vlastne vôbec nesnaží byť vtipný a všetko čo povie (všetky urážky a demotivujúce hlášky) myslí totálne vážne. Potom je tu Nikolaiova rodina, ktorá netvorí iba křoví, ale to asi ani žiaden fanúšik sestier Ritchieových nečakal, nakoľko tie dve vždy kladú obrovský dôraz na rodinné putá vo svojich knihách. Keď píšem, že je Amour Amour o láske, tak minimánle z 50% mám na mysli práve súrodeneckú lásku, ktorá je tu zobrazená úplne nádherne. 

No ale poďme aj na romantickú lásku, lebo som vás navnadila na Nikolaia a teraz vás nechávam visieť. Takže Nikolai je dosť tuctový romantický hrdina s tým, že je teda ale sakra dobre napísaný (a opísaný - to tiež asi ženská časť publika náležite ocení). Sám o sebe by možno veľkú dieru do literatúry nenarobil, ale čo vás určite dostane je jeho vzťah s Thorou - ten sa rozvíja veľmi pomaly (niekedy až fakt VEĽMI pomaly) ale dáva popri tom úžasný zmysel. Teda Thora sa veľkú časť knihy snaží uchytiť ako akrobatka a on je namakaný kráľ akrobatov ale ani jeden ani druhý nechcú miešať svoj vzťah do práce a musím sa priznať, že aj to tu už bolo a nebolo to napísané extra dobre, ale v tomto prípade sa to autorkám fakt podarilo. Nezhovadili to tým, že by z ich vzťahu urobili zakázanú lásku, ale napriek tomu cirkus vždy visel nad ich vzťahom ako Damoklov meč a vy ako čitateľ do poslednej chvíle nemáte šajnu, ako sa to všetko vykryštalizuje. Či Nikolai Thore pomôže dostať sa do ich predstavenia a ak áno, či ich to zničí, pretože Thora to nedokáže sama vlastnými silami. Či sa Thore podarí umiestniť v inom predstavení, ktoré je na druhom konci sveta a ak áno, či odíde, alebo ostane s Nikolaiom. Či, ak nastane správna chvíľa, Nikolai o Thoru zabojuje, alebo ju nechá ísť za svojim snom. 

“We all traverse in and out of people’s worlds, leaving footprints. Some larger, some smaller, but there is always a mark. We can’t sweep it away.” 

Nebudem vám klamať, veľká časť môjho nadšenia touto knihou má pôvod v tom, že sa dej odohráva v jednom z najobľúbenejších miest, ktoré som mala možnosť navštíviť a na ktoré mám obrovskú slabosť - v Las Vegas. Hoci som tam strávila len niekoľko hodín, podarilo sa mi nasať takú neopísateľnú atmosféru, že z nej do dnes čerpám pri každej knihe s dejiskom vo Vegas a extrémne si ich užívam. Ale zas s rukou na srdci môžem povedať, že Amour Amour je výnimočne dobrá New Adult kniha s krásnymi myšlienkami (v podstate sa až na konci dozviete, prečo sa kniha volá Amour Amour a je to úplne nááádherne vymyslené), originálnymi postavami s vlastnými osobnosťami, ktoré vyžarujú z každej strany spolu s Kindle podsvietením a romantickou zápletkou, ktorá možno nemá úplne neotrepaný pôvod, ale je naozaj výborne spracovaná. 
Odporúčam hlavne tým, ktorí už mnohokrát dali šancu self-publikovaným knihám, ale tiež sa už mnohokrát popálili na nekvalitnom prevedení, logických chybách, nezáživnosti a zmätenom písomnom prejave. 



A keď sa do dvojičiek Ritchieových zamilujete tak ako ja, odporúčam aj ich ďalšiu sériu (ktorá síce nenadväzuje na Amour Amour, ale v AA na ňu nájdete mnohé referencie): Calloway Sisters. Už som o tejto sérii na blogu tiež písala, článok si môžete prečítať TU.