utorok, 13. januára 2015

Takže toto sa stalo za posledné dni...

Už dávno som na MAWOBe nečinila žiadne veľké rozhodnutia a zmeny, tak som si povedala, že nastal ten čas. Inak ja keď si dám veľa kávy, tak zvyknem robiť strašne impulzívne rozhodnutia, ale toto je niečo, čo som si nechala prejsť hlavou. Pol roka mi to prechádzalo hlavou, aby som bola presná. 

Asi prvé, čo vás teraz napadlo je: "Ježiš, ona končí s blogovaním!" - a buď ste sa potešili, alebo vás to nepríjemne prekvapilo. Verte tomu, že s blogovaním tak ľahko neseknem. Muselo by to tu najprv aspoň rok exemplárne hniť, aby som si povedala, že je čas postaviť sa zoči voči realite a zabaliť to tu. A možno sa toho od mojich začiatkov veľa zmenilo a už dávno nepíšem toľko, koľko som zvykla písať, ale jedna vec sa ani trochu nezmenila, a to je moja láska k čítaniu. A kým tá láska nezanikne, tak nezanikne ani blog :)

No ale ako som už naznačila a ako aj sami vidíte, už to nie je to, čo bývalo. A ja si z toho nerobím až také veľké stresy, lebo blogovanie je blogovanie a život je život a to prvé by nikdy nemalo byť kladené pred to druhé. Keď som ešte študovala, bolo jednoduchšie vyčleniť si čas na MAWOB, hoci aj každý deň niečo. Teraz sa to už jednoducho nedá. Keď blogujem, je to len vrámci môjho "oddychového času", nemôžem si povedať no dobre, dnes musím napísať recenziu na takú a takú knihu, tak ten jedálniček pre pani Novákovú dokončím zajtra. 

A viete čo, skoro každý bloger má problém s časom. Aj tí, ktorí študujú, chodia na strednú, na základku, alebo mamy na materskej. Nie som v tomto ničím výnimočná, ale nehodlám sa zato nikomu ospravedlňovať. Jednoducho nechcem dopadnúť tak, že každý druhý príspevok bude začínať "Prepáčte, že meškám s týmto článkom ale nemala som čas..." a "Sľubujem, že sa polepším, ale viete ako, škola/deti/práca..." Takéto ospravedlnenia nedávajú zmysel. Pre koho blogujete? Nie náhodou pre seba?

To však neznamená, že sa nemôžete cítiť blbo za to, že na svoj blog málo prispievate. A ja sa blbo cítim. Nie som hrdá na to, že mám v konceptoch rozpísaných milión článkov a keď príde na to, ktorý v tej časovej tiesni dokončiť a publikovať, tak je to vždy recenzia, ktorú publikovať jednoducho MUSÍM. 

Takže som uvažovala, čo robiť. Blogovať neprestanem. Recenzovať knihy neprestanem, ale...nechcem prestať ani s písaním iných článkov. Zvýšila som svoju aktivitu na Facebooku a znížila tu na blogu, ale to tiež nechcem príliš meniť, takto mi to vyhovuje, lebo to časovo nie je tak náročné ale zároveň viem, že som sa na vás úplne nevysrala. 

Takže nakoniec mi ostala len jedna jediná možnosť, s ktorej dôsledkami som ochotná žiť. Minulý týždeň som písala do Slovartu a včera som napísala do Albatrosu. A zrušila som recenzovanie ich recenzných výtlačkov. A ako vravím, vyzerá to ako extrémne impulzívne a unáhlene rozhodnutie, ale je to vlastne pravý opak. Nepíšem, že som zrušila spolupráce, lebo som ich nezrušila v tom pravom slova zmysle. Už roky pracujem aj v zákulisí knižného priemyslu (alebo biznisu? neviem nájsť správny výraz), a to práve vďaka svojmu blogu, pričom je to práca, ktorá ma baví a ktorej by som sa nevzdala. Teda keby som napísala, že som prestrihla všetky nitky, ktoré ma spájali s vydavateľstvami, a od dnes s nimi nemám nič spoločné, tak by som klamala.

Bolo rozhodnutie prestať recenzovať recenzné výtlačky viazané len na nedostatok času? Nie. Ďalší dôvod je, že vo svojich 26-tich rokoch už pomaly rastiem z young adult kníh :D Teda stále viac a viac dávam prednosť iným žánrom a YA knihy si starostlivo vyberám a proste na ne musím mať vyslovene chuť, nedokážem ich už čítať ako na bežiacom páse. Z mojej strany by nebolo fér voči vydavateľstvám nechať ich čakať, kým milosťpani dostane chuť na knihu. Nielen že to nie je fér, ale je to vlastne aj porušenie podmienok vydavateľstiev. Aj v Ikare som už dávnejšie prešla na iný druh spolupráce, ktorý sa sústreďuje prevažne na literatúru pre dospelých, čo mi momentálne vyhovuje a je to pre túto chvíľu aj jediná spolupráca týkajúca sa recenzovania, ktorú som si ponechala.

To ale neznamená, že už na blogu nenájdete recenzie na young adultky a už vôbec sa nemusíte báť, že stratíte prehľad, pretože YA stále ostáva žánrom, ktorý je u mňa pod drobnohľadom:) Aj naďalej si udržiavam prehľad, registrujem nové zaujímavé tituly a tituly, ktoré si vyslúžili v USA väčší buzz. O tieto informácie neprídete. Rozdiel bude v tom, že budem mať čas sústrediť sa na tie young adultky, ktoré ma v tú chvíľu zaujmú. Toto je pre mňa druh voľnosti, ktorý mi už za tie roky spolupráce s vydavateľstvami v kombinácii s nedostatkom času strašne chýbal. 

Chcem zdôrazniť, že absolútne nejde o žiadne nezhody s vydavateľstvami alebo nedajbože že by mi u nich nebolo dobre :D Recenzovať pre Slovart, Albatros Media (CooBoo) aj pre Ikar je obrovská pocta, nekonečný zdroj skúseností a ešte k tomu aj zábavy a keď môžem byť trošku melodramatická, tak mi doslova trhá srdce, že som musela urobiť to, čo som urobila. Ale každý sa rozhodne ten svoj vlastný nedostatok času riešiť po svojom a ja som sa rozhodla takto. 

Registrujem, že sa v poslednej dobe stále viac a viac rieši problematika zvýšenej hustoty recenzovania recenzných výtlačkov na blogoch - teda že sa kritizuje, že blogeri už nepublikujú pomaly nič iné, len tieto recenzie. K tomu chcem povedať len toľko, že moje rozhodnutie s touto "aférkou" nemá nič spoločné a že zatiaľ čo si aj ja myslím, že niektorým blogerom to už prerastá cez hlavu a predsa nie sú ochotní sa vzdať ani jednej spolupráce v prospech zvýšenia kvality obsahu blogu, tak som zároveň presvedčená, že keď je bloger šikovný, tak si to vie zariadiť podľa svojho vedomia a svedomia a keby aj nezverejňoval nič iné, len tie "RC recenzie", tak ich stále môže poskytovať v podobe kvalitných, úprimných článkov, ktoré ľudia budú radi čítať. 

Ako táto zmena na MAWOBE ovplyvní mňa a ako ovplyvní vás? Nuž...už nebudem mať výčitky, že čítam a recenzujem nejakú knihu, na ktorú som práve dostala chuť, na úkor knihy, ktorú mám čítať a recenzovať pre vydavateľstvo. Takisto sa pri rozhodovaní či napíšem článok alebo recenziu nebudem musieť stále riadiť tým, čo má v tej chvíli vyššiu prioritu (samozrejme, že recenzia), ale tým, čo budem mať práve chuť písať. Teda pre vás to môže znamenať viac článkov, na aké ste boli zvyknutí kedysi. Aj keď znovu nechcem nič sľubovať, tieto opatrenia zázračne neurobia z 24-hodinového dňa 26-hodinový :)

Ono v podstate už dlhšiu dobu sa na blogu objavujú z RC recenzií len recenzie na "dospelácke" knihy, rozdiel bol však v tom, že som u seba na poličke mala zaseknuté YA knihy od vydavateľstiev, ku ktorým sa nie a nie dostať a ešte som k tomu mala výčitky publikovať akékoľvek iné recenzie podľa môjho výberu. Takže verím, že odteraz budem blogovať pod menším tlakom a prejaví sa to aj na kvalite obsahu a frekvencii publikovania. 

Znamená to, že teraz zrazu prestanem vychvaľovať všetky knihy, ktoré čítam? Kdežeee :D Ja som nikdy nevychvaľovala knihy preto, lebo som ich recenzovala pre nejaké vydavateľstvo. Ja proste rada knihy vychvaľujem :) Nevravím, že nečítam zlé knihy, ale málokedy ma o nich ešte baví písať recenziu, keď nemusím (ale niekedy hej, niekedy si rada zapindám :D). Nechcem sa hrať na žurnalistku, ktorá zo seba robí veľkú literárnu kritičku. Hlavným poslaním tohto blogu vždy bolo a bude dávať vám tipy na super knihy a nie vás hromadne odrádzať od kníh, ktoré mne osobne nesadli. A plánujem v tom pokračovať, tak mi držte palce :)


2 komentáre:

  1. Tvoje rozhodnutie chápem a teším sa na všetky recenzie/články/čokoľvek, čo príde.:) Inak tým "Hlavným poslaním tohto blogu vždy bolo a bude dávať vám tipy na super knihy a nie vás hromadne odrádzať od kníh, ktoré mne osobne nesadli." si to pekne vystihla.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja v poslednom čase tiež nemám čas ani len čítať blogy, ale tvoj je jeden z tých, na ktoré si vždy nájdem čas a teším sa na každý nový článok :D

    OdpovedaťOdstrániť