RECENZIA: S.J.Parrisová - Kacír

Dnešná recenzia sa bude trochu vymykať z klasického žánru, ktorý na mojom blogu väčšinou nájdete, no priznávam sa, že som sa po kvante young adult kníh, ktorým som sa za posledný mesiac doslova prehnala, potrebovala odreagovať. Siahla som po historickom románe Kacír, ktorý mi poskytlo vydavateľstvo Ikar, za čo sa im chcem touto cestou poďakovať. No a teraz už tá recenzia :)

Názov: Kacír
Originálny názov: Heresy
Autor: S.J.Parrisová
Vydavateľstvo: Ikar, 2011

Tagy: náboženstvo, vražda, detektívka,
Rozprávanie: jedna 1. osoba (Giordano Bruno)

Neapol,1576. Giordano Bruno uteká z kláštora z hroziacou inkvizíciou v pätách, pretože potajme (na starom smradľavom záchode) čítal knihy zakázaného autora Erazma Roterdamského. Nasledujúcich 7 rokov sa premiestňuje po Európe z miesta na miesto, z Talianska do Francúzska aby sa nakoniec, v roku 1583 ocitol v angilckom Oxforde. A tu sa začína náš príbeh.

Bruno v knihe pátra po tajomnej stratenej knihe egyptského veľkňaza Trismegista žijúceho v časoch Mojžišových, o ktorej existencii sa pochybovalo, ale Bruno počul vierohodný príbeh, podľa ktorého táto kniha existuje a je súčasťou spisov, ktoré pred sto rokmi prekladali pre Cosima Mediciho. Prekladateľ preložil 14 spisov, ale posledný pätnásty odmietol preložiť, pretože bol podľa neho „príliš významný, príliš objavný na to, aby ho pretlmočil do jazyka mužov lačných po moci“. Tento posledný zväzok oddelili od ostatného diela a ukryli, no po tom, čo bol údajne omylom predaný jednému anglickému kníhkupcovi Bruno predpokladá, že sa kniha dostala do Anglicka a je pravdepodobne v oxfordskej knižnici. Bruno preto príjme ponuku zúčastniť sa debaty s dekanom oxfordskej univerzity, aby sa tak dostal k príležitosti povypytovať sa na existenciu knihy. To však ešte netuší, že sa kvôli svojej zvedavosti ocitne v centre udalostí, zahŕňajúcich okrem iného tri vraždy a lá kresťanskí mučeníci a jednu peknú, nekonvenčnú a po vedomostiach prehnúcu dcéru oxfordského profesora.

Keď som si prečítala prvých niekoľko viet z knihy a zistila, že je písaná v prvej osobe z pohľadu jedného z najosvietenejších ľudí tej doby, v duchu som si riadne zanadávala, pretože som si nijako nevedela predstaviť, že sa vžijem do zmýšľania niekoho takého, ako bol Giordano Bruno. Na moje prekvapenie však z neho Parkinsonová urobila viac-menej normálneho mladého človeka so zmyslom pre humor a určitou zdravou hladinou testosterónu aj napriek tomu, že sa jednalo a bývalého kňaza. Úvodné kapitoly sú síce trochu ťažkopádne a chvíľu trvá, kým sa udeje niečo podstatné, no Brunovo pútavé rozprávanie udrží vašu pozornosť dostatočne dlho na to, aby ste prečkali ticho pred búrkou a potom si už iba užívali strhujúcu detektívku.

Na začiatok si síce budete musieť zapamätať celkom zložitý zoznam postáv a ich úlohy a postavenia v príbehu (silno odporúčam niekde si ich zapísať), no keď sa zorientujete, knihu si skutočne užijete. Má totiž pomerne rýchly spád a je písaná veľmi veľmi dobre. Mne miestami pripomínala „Poirotovky“ fenomenálnej Agaty Christie, pretože aj táto detektívka sa odohráva v určitej uzavretej spoločnosti (Oxfordská univerzita), kde máme na výber z niekoľkých podozrivých a počas celého čítania hádame, kto je vlastne náš vrah. Čo chýbalo bolo záverečné „posedenie“ v obývačke, kedy si Hercule Poirot zavolá všetkých potenciálnych vrahov (čiže všetky postavy ktoré nestihli umrieť) a veľmi dramaticky odhalí svoj typ na páchateľa, ktorý je samozrejme vždy správny. V Kacírovi sme namiesto obývačky dostali v rámci veľkého finále (ktoré prišlo o niečo skôr, než som očakávala) napínavú bitku a ešte napínavejšie rozuzlenie vrážd, čiže sa skutočne nebolo na čo sťažovať.

Čo by som knihe vytkla sú niektoré zápletky, ktoré zbytočne komplikovali dej a zatiaľ čo pri čítaní máte dojem, že určité skutočnosti sú dôležité a ťažiskové, v konečnom dôsledku neboli pre príbeh ani príliš podstatné. Aj označenie Kacíra ako historický triler je podľa mňa trochu diskutabilné. Bruno je síce historická postava, ale celkový príbeh na mňa pôsobil tak, že by sa pokojne mohol odohrávať aj v súčasnosti a veľa by sa toho nezmenilo. Ak sa už vydavateľstvo rozhodlo volať knihu historický triler, určite by som odporučila klásť dôraz na slovo triler, než na slovo historický. Neviem sa rozhodnúť, či je to plus alebo mínus – ak máte radi dejiny, historické fakty a podobné prvky v knihe, môžete (ale tiež nemusíte) byť Kacírom trochu sklamaní. Ak sa však obzeráte po dobrej a napínavej detektívke, ste na správnej adrese. Bonusom sú aj niektoré skvelé výroky na zamyslenie, ktoré si môžete prečítať na záver recenzie. Čiže teraz :)

„ Všetci by chceli umrieť za svoju vieru, alebo to aspoň tvrdia. Vraj najvyššia obeť. Čo je to za náboženstvo, ktoré si cení smrť väčšmi než život? Kam sa podela láska? Kam sa podel ľudský cit?“

„ Zahrávať sa s osudmi ľudí ako so šachovými figúrkami patrilo k veci, lenže - ako som si práve uvedomil - práve v tom spočívalo skutočné kacírstvo.“


A na záver perlička, ako sa na ženy pozerala Brunova doba :) :

„ženský rozum nie je uspôsobený na učenie a mohlo by ju to ohroziť na zdraví“ (Baby, toto môžete použiť ak sa budete najbližšie musieť učiť na písomku)

Ak máte záujem, kniha sa dá zohnať za celkom schopnú cenu na stránke gorila.sk a to konkrétne na TOMTO MIESTE.