Poviedkový hop: MOJA POVIEDKA (sort of...)

Úplne na poslednú chvíľu som sa rozhodla zúčastniť Trissinho Poviedkového hopu. Nebola som si istá, ako to budem stíhať napísať, tak som to nechala na uvidíme a aj keď s odretými ušami, nakoniec sa podarilo.
Neviem, či mám dovolené urobiť k tomu nejaké intro a už vôbec neviem, či mám povolené urobiť k tomu také dlhé intro, ale moja poviedka vlastne nie je poviedka v pravom slova zmysle a tak by som vás rada trochu našteľovala, aby vás pri jej čítaní neporazilo.

Ľudia, viem, že je to dlhé, ale prečítajte si prosím toto pred poviedkou a ja vám za to dnes zverejním súťaž o super knihy, ok? :)

Práve v minulom článku som vám úplne bokom spomenula, že kedysi, asi tri roky do zadu, som mala nával ideí a rozhodla som sa napísať knihu. Prakticky celú osnovu 4-dielnej série som vymyslela počas 8-hodinovej cesty z Prešova do školy v Brne. Bola dokonalá. Doteraz je. Problém je, že knihu nemá kto napísať. Jednak sme si ja a voľný čas večne odcudzení a jednak mám pocit, že nech sa budem akokoľvek snažiť, ani keby som sa rozkrájala, tak to nebude také dobré, aké to je v mojej hlave.
A ešte to má jeden obrovský problém: Vymyslela som to pred troma rokmi v čase, keď ešte téma anjelov a konca sveta nebola tak bolestivo obohraná a otrepaná o naše hlavy z milióna strán na milión spôsobov. Keď sa mám priznať, teraz mi je trápne o niečom takom písať :)

Čo je teda hen dole v tom rámiku? To je prológ k mojej imaginárnej anjelskej sérii, ktorý som takisto napísala pred troma rokmi a stal sa tak jedinou zhmotnenou súčasťou môjho nápadu. Za posledné dni od vyhlásenia Poviedkového hopu som sa ho snažila prerobiť tak, aby som ho čo najviac "odtrápnila" to znamená zbavila vecí, ktoré mi v dobe jeho vzniku neprekážali a za ktoré by som sa teraz hanbila vytiahnuť päty z domu a mohla vám ho sprístupniť aspoň s polovztýčenou hlavou.

Ešte jedno upozornenie:
Hoci sa vám to pravdepodobne nebude zdať, prológ nie je k dystopickej, postapokalyptickej ani inej sérii podobného žánru. Mal to byť "obyčajný" young adult paranormal. Prológ je písaný v úplne inom časovom období (asi si potom domyslíte, že je to presne o 25 rokov neskôr) a z pohľadu úplne inej postavy, než z akého by bol písaný zvyšok série. Veľa vecí vám možno nebude dávať zmysel, ale on bol pôvodne vymyslený tak, aby sa všetko vysvetlilo v priebehu série.

Prečo som sa rozhodla zverejniť taký blud, ktorý vám pravdepodobne ani nebude nič hovoriť? Lebo sa teším na poviedky, ktoré uverejnia moje ďalšie kamarátky-blogerky, som zvedavá na to, ako píšu a chcela som im ponúknuť pohľad na to, ako píšem ja :)

Teraz som si uvedomila, že po prečítaní týchto letánií už asi ani nemáte chuť ísť čítať moju poviedku, tak sa za seba hrozne ospravedlňujem :)

Inak, ešte taká klasika: Pardón za chyby :D
Prológ


Aby som nezabudla, tu sú linky na všetky blogy, ktoré sa účastnia povidkového hopu. V priebehu dnešného dňa by sa skôr či neskôr mali všade objaviť rôzne poviedky, tak si ich určite prečítajte. Keďže 6. decembra mnohé blogy zverejňujú aj súťaže o knihy, môže sa stať, že poviedky budete musieť trochu pohľadať, ale snáď ich všetci úspešne nájdete :)
A keby náhodou niekto rozmýšľal nad tým, prečo všetky začínajú vetou "Otvoril/a som oči..." tak to je preto, lebo také bolo zadanie :)