RC RECENZIA: Pittacus Lore - Som číslo štyri

Názov: Som číslo štyri
Originálny názov: I am Number Four
Autor: Pittacus Lore
Vydavateľstvo: Ikar, 2011

Tagy: young adult, paranormál, mimozemšťania, láska
Rozprávač: jedna 1. osoba - John

Oficiálna anotácia:

Prišlo nás deväť. Vyzeráme ako vy, hovoríme ako vy, žijeme medzi vami, no nie sme ako vy. Dokážeme veci, o ktorých vy iba snívate. Sme silnejší a rýchlejší než čokoľvek, čo ste kedy videli. Sme ako superhrdinovia, ktorých uctievate vo filmoch a komiksoch – ibaže ozajstní. Mali sme v pláne vyrásť, zosilnieť, vytrénovať sa a spojiť do jednej veľkej sily, ktorá sa im vzoprie. Oni na to však prišli a začali nás vraždiť. Teraz sme na úteku. Trávime život v tieňoch, na miestach, kam sa nikto nikdy nepozrie. Zapadli sme medzi vás, takže vy nás ani nespoznáte...


John Smith, chlapec z praobyčajným menom má všetko, len nie obyčajný život. Vo svojich štyroch rokoch musel opustiť domov, ktorým bola planéta Lorien, po tom, čo ju napadli krvilační a po moci prahnúci Mogadoránci. Lorienský masaker neprežil nikto, okrem posádky vesmírnej lode, pozostávajúcej z deviatich detí a ich kurátorov. Na Zemi im bola poskytnutá akási ochrana, ktorá zabezpečovala, že pokiaľ sa deti budú držať od seba, Mogadoránci ich budú môcť zabiť iba jediným možným spôsobom: Postupne.
Teraz, desať rokov po príchode na Zem, sú prvé tri lorienské deti mŕtve. John je číslo štyri a na stred tela mu bol práve namaľovaný neviditeľný terč. Mogadoránci si už pre neho idú.

Som číslo štyri je jedna z mála kníh, ktorú sa Hollywood rozhodol sfilmovať ešte pred jej oficiálnym vydaním. Nikto sa tak nemôže čudovať, že už zakrátko po uzretí svetla sveta sa prebojovala až na prvú priečku prestížneho zoznamu bestsellerov New York Times. No povedzte mi, mohla som si nechať ujsť šancu prečítať si ju? No nemohla. Okrem toho, knihy o mimozemšťanoch človek nečíta len tak každý deň, ja osobne som v tomto revíri takmer zelenáč, s prečítanou jednou jedinou „mimozemskou“ knihou – Hostiteľ od Stephenie Meyer.
Zo všetkých možných dojmov, ktoré vo mne Som číslo štyri vyvolalo, jeden musím spomenúť hneď na začiatku: Vôbec to nebolo to, čo som očakávala.
Ťažko povedať, či to je dobrá vec, alebo zlá. Bolo to proste...iné. Ak teda očakávate románovú verziu Hviezdnych vojen, radím vám, aby ste si prestali robiť ilúzie. Nie, Som číslo štyri rozhodne nie je nový fenomén v sci-fi literatúre.
Znamená to, že kniha je zlá? Samozrejme, že nie.

Ak máte radi tínedžerskú klasiku: chlapec+dievča+stredná škola, kde jeden z nich má nadprirodzené schopnosti a spolu musia čeliť obrovskému zlu, ste na dobrej adrese. A čo je na tom úplne najlepšie? Mám pocit, že toto je konečne kniha, ktorú by mohla stráviť aj mužská časť populácie. Príbeh nám totiž výnimočne (mysliac tým výnimočne v tomto žánri) rozpráva chlapec. Musím sa priznať, že od čias Harryho Pottera som čítala len jednu ďalšiu knihu, ktorá bola celá vyrozprávaná mužom a nedopadlo to príliš dobre. Jediná vec, ktorá vtedy mužskú postavu odlišovala od tisícky ženských postáv, bola chlapcovo meno. Všetky ostatné veci? Žiaden rozdiel. Preto som bola veľmi milo prekvapená Johnom Smithom a jeho hlasom, ktorý nás sprevádzal príbehom. Bola to obrovská zmena oproti dievčenskej mysli, ktorá väčšinou všetko analyzuje, nad všetkým sa až príliš zamýšľa a všade hľadá logiku. Počúvať Johna bolo tak jednoduché. Jeho myšlienky boli presné a jednoznačné a ja som tak bola ušetrená od ťažkých filozofických otázok na tému nesmrteľnosť chrústa. Pre mňa ako pre dievča je ťažké povedať, či priemerná mužská myseľ naozaj funguje tak, ako tá Johnova. Povedala by som však, že keď už nič, tak to k nej malo aspoň blízko.

Bez čoho by som sa v knihe naozaj zaobišla boli niektoré vyslovene hlúpe rozhovory, ktoré medzi sebou postavy vzájomne viedli. Tieto rozhovory sa v texte dajú ľahko identifikovať, pretože v sebe nezahŕňajú žiadnu podstatnú informáciu a skladajú sa z jedno až dvojslovných, väčšinou zvolacích viet a citosloviec. Nakoľko však humor nebol príliš silnou stránkou knihy, pobavila som sa miestami aspoň na tom.

Úplne fenomenálna a minimálne o triedu vyššia, než zbytok knihy, bola podľa mňa záverečná bojová scéna s Mogadoráncami a všetko, čo po nej nasledovalo. Bude to pravdepodobne tým, že som sa po celý čas predstavovala, ako tá scéna bude vyzerať na filmovom plátne a poviem vám, neviem sa dočkať. Celkovo si myslím, že film dokáže v tomto prípade lepšie zachytiť „co tím chtěl básník říci“, no aj napriek tomu nie som ani zďaleka sklamaná, že som knihu čítala. Zbožňujem ten pocit, keď môžem porovnať film s literárnou predlohou, nech už z toho víťazne vyjde čokoľvek.

Ak sa chystáte do kina na Som číslo štyri, nepripravte sa o tú radosť z porovnávania a pustite sa najprv do knihy. Číta sa pomerne ľahko a rýchlo a ako odmenu dostanete náhľad z ďalšej perspektívy.
Namiesto záverečných slov vám dnes ponúkam niečo lepšie - trailer k filmu I am Number Four, ktorý si už ondelho budete môcť pozrieť aj vo vašom kine.

Predtým, než si ho pustíte, by som sa ešte rada poďakovala vydavateľstvu Ikar, ktoré mi ochotne zaslalo recenzný výtlačok knihy.
Nezabudnite, kniha vychádza už onedlho! Zaznačte si dátum 5. apríla do kalendárov :)

Som číslo štyri si môžete predobjednať aj priamo na stránkach Knižného webu na tomto mieste