utorok, 13. decembra 2011

O tom, aká som lenivá

Božeee, strašné, aká som dnes spomalená. Normálne vám musím povedať, že od 10:00 nerobím totálne nič. Prišla som po skúške na izbu, rozvalila sa na posteľ a za posledných 12 hodín ju opustila len vo veľmi nutných prípadoch. Za všetko viním dnešné ranné vstávanie EŠTE ZA TMY! Chápete to barbarstvo? Vstala som a vonku bola ešte tma! Čo je samozrejme asi úplne bežný jav pre tých z vás, ktorí ešte navštevujete základné a stredné školy ale ja som sa dnes ráno skoro rozplakala keď som pozrela von z okna a videla mesiac.

No a vec sa má takto, že absolútne nie som schopná napísať ani jeden inteligentný článok, hoci som dnes mala veľmi veľké ambície, že si pripravím hneď 3 články aby som mala na horšie časy. Ha! ŽE 3 ČLÁNKY! Moja patetickosť nepozná hraníc.

Keďže však nemám to svedomie ochudobovať vás o môj dar slova, tak som sa rozhodla, že niečo už musím zverejniť. No a tak ma napadlo, že vám aspoň predstavím moju novú rubriku, ktorá ešte nie je úplne domyslená (stále pracujem na ikonke) ale tak šak čo. Furt lepšie ako nič.

Táto rubrika NEBUDE MEME. Dobre všetci vieme, ako to u mňa vždy dopadne, keď sa snažím o nejakú pravidelnosť, čo si budeme čo hovoriť. Taktiež to bude len taká minimalistická rubrika, nebude odo mňa vyžadovať veľa prípravy, tak by som to mohla zvládať aj celkom často. A snáď vás bude baviť.
Je to vlastne to, čo som robila na tomto blogu kedysi dávno, len som od toho nejako upustila.

Takže o čo ide? Ja dám otázku. Vy na ňu odpoviete. Hej, také primitívne. Otázka sa bude vždy viac-menej týkať kníh a budem sa skôr snažiť o to, aby sa na ňu dalo odpovedať v krátkosti a teda aby to vošlo do komentárov pod článkom. Nebude to mať teda charakter úvah, skôr sa budem snažiť o to, aby boli otázky zaujímavé a zároveň som sa neplietla do cesty tým všelijakým meme, kde je daná téma a vy na ňu píšete svoje vlastné články na svojich vlastných blogoch. Toto by malo byť trošku iné. Stručnejšie pri najmenšom.

No a hneď vám dám takú menšiu ochutnávku toho, čo asi môžete približne čakať. A keďže je dnes Lucie a v noci chodia bosorky tak mám na vás otázku/y ušité na mieru :)

Dokážu vás strašidelné knihy vystrašiť tak ako strašidelné filmy? Akú najstrašidelnejšiu knihu ste čítali? Báli ste sa niekedy zaspať po tom, čo ste dočítali nejakú knihu?

Odpovede píšte klasika do komentárov. Vždy pri zverejňovaní ďalších otázok potom vyberiem a odcitujem tie najzaujímavejšie a najoriginálnejšie komentáre od vás takže prosím snažte sa nebyť anonymní :)

Ok, tak to je odo mňa na dnes všetko. Za dve hodiny je totiž polnoc a ja som ešte nezistila, na ktorom rázcestí dávame stretko. 

3 komentáre:

  1. Na to aby ma kniha vydesila potrebujem správnu atmosféru, kedysi som čítala len pri svetle sviečok, čiže každú napínavú scénu v knihe som preživala naplno, až som miestami bola príliš vydesená na to, aby som neskôr zaspala. Stále som bola v strehu či náhodou niekto nechodí po chodbe alebo nepočujem zvuky, odvtedy som si povedala, žiadne čítanie po nociach a hlavne nie pri tlmenom svetle a hlavne po tichu.

    Po pravde od istého času sa strašidelným knihám vyhýbam, ale naposledy som čítala Anna dressed in blood a keďže som si nedala povedať a čítala som ju po večeroch. Už len pri predstavách istých scén mi naskakovala husia koža, častokrát som sa pristihla, že som si radšej zapla svetlo, áno takýto som strachopud, odvtedy zásadne večer nečítam ducháriny, ani iné strašidelné príbehy.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ou, tak toto bude stručné, nemám rada strašidelné film, nečítam strašidelné knihy :D Raz som čítala psa baskervilského (jaj neviem ako sa to správne píše, ale pochopili ste, že?), pamätám si, že vtedy bola búrka a bolo to v noci. Tak a to bolo prvý a posledný raz čo som čítala strašidelnú knihu.

    Čo sa táka filmu videla som Kruh, ale potom čo nám v polke filmu začal zvoniť telefón (moja drahá sestrička si ráčila zo mňa vystreliť :D ), ďakujem nikdy viacej

    jop a k tomu stretku, som si istá, že je to trináste rázcestie na ľavo :D Ha budem tam čakať :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Já se většinou nebojím ani u filmů,takže ani to čtení knih mě většinou neděsí. Jednou jsem ale četla horor od Kinga a byla tam zrovna scéna,kde tekla krev z umyvadla. Byla jsem zrovna sama doma,takže vždycky když jsem šla do koupelny jsem se vyhýbala umyvadlu.
    Většinou se krváků nebojím,ale co mě dokáže totálně vyděsit je nějaké to psycho.

    OdpovedaťOdstrániť