Dôvodom, prečo hodnotím knihy pomerne vysoko a nedávam často 1* nie je to, že som blbá. Alebo že nerozoznám dobrú knihu od zlej ani keby som v nej mala zaborený nos. Dôvody sú tieto:
1. Kniha si musí zaslúžiť 5 hviezdičiek, ale platí to aj naopak.
To znamená, že kniha si takisto musí "zaslúžiť" aj 1*. Niektorí recenzenti sú na seba hrozne hrdí, lebo ak udelia 5* tak to už musí vážne stáť za to. Kde je však rozdiel medzi 1* udelenou zo zlosti, že sa v knihe stalo niečo, čo ich sklamalo a 1* udelenou knihe, ktorá je otrasná po všetkých svojich stránkach? Tak, ako môže niekto tvrdiť, že neplytvá 5* hodnoteniami, tak môžem zasa ja vyhlásiť, že rozhodne neplytvám 1* hodnoteniami. Ak niečo ohodnotím nízko, tak je to fakt hrozné. Ani nízke hodnotenia by sa nemali dávať len tak bez uváženia.
2. Život je príliš krátky na to, aby sme ho márnili čítaním zlých kníh.
Takže čo robím pred tým, než sa pustím do čítania nejakej knihy? Poriadne si zistím všetky potrebné veci. Ako blogerka a amatérska recenzentka mám v každej chvíli rozčítané aspoň 2 knihy, aby som to všetko stíhala. Chcem recenzovať slovenské knihy pre vydavateľstvá ale zároveň si chcem čítať aj knihy, na ktoré mám práve v tej chvíli chuť. Niekedy je to young adult, niekedy zasa mestská fantasy. Preto vždy, keď si vyberám, akú knihu si objednám alebo čo pôjdem čítať, prezriem si hodnotenia a prečítam nespoilerové recenzie, poradím sa s ľuďmi, ktorí ju čítali. Ak už v anotácii alebo v recenziách nájdem niečo, čo mi je proti srsti, čo viem, že by som nemusela dobre tráviť, tak sa do knihy jednoducho nepúšťam a zbytočne nestrácam čas.
Výsledok? Väčšinou som s knihou aspoň do istej miery spokojná a nestáva sa mi napríklad často, že som prekvapená, že v knihe sa príliš nadávalo, že bola príliš smutná alebo že bola nebodaj úplne okopírovaná od nejakej inej. Samozrejme, že nie všetky knihy si vždy môžem vybrať a nie vždy je môj dôkladný "research" 100% účinný a to je samozrejme dôvod, prečo neudeľujem vždy len tie najlepšie hodnotenia. Avšak vysoká selektivita je jeden z dôvodov, prečo u mňa neuvidíte tak veľa osamotených hviezdičiek :)
3. Nie som kritička, som milovníčka.
Ambície stať sa uznávanou a obávanou knižnou kritičkou som nemala keď som svoj blog zakladala a nemám ich ani teraz.
Milujem čítanie. Ani neviem dostatočne opísať, ako veľmi. Každému jednému človeku na Zemi by som priala mať takú intenzívnu záľubu, akú mám ja. Preto aj keď čítam nie veľmi dobrú knihu, z nejakého divného dôvodu sa v nej snažím nájsť vždy niečo dobré, niečo, za čo by som jej mohla zdvihnúť hodnotenie. Viem, že to nie je profesionálne, ale ja som nikdy nepovedala, že chcem byť profesionálka.
Existujú knihy, ktoré sú vyslovene zlé. Zle napísané, bez deja, ťažko sa vám prechádza z jednej kapitoly na druhú. Práve dnes som napríklad jednu takú dočítala. Niekedy proste prídete do styku s exemplármi, na ktorých môžete aj hodiny hľadať niečo pozitívne, ale jednoducho nič nenájdete, lebo to tam nie je. Keď však príde na písanie recenzie, mám čato chuť písať vety typu: "Ale šak možno autorka prechádzala zlým obdobím..." alebo "Veď ono keď sa to tak vezme, tak tie mačkožaby s kolieskami namiesto nôh, ktoré požierali ľudské chlpy boli aspoň originálne..." a pod.
Pravda je, že či už ste profesionálny alebo amatérsky recenzent, vašou psou povinnosťou je napísať o knihe pravdu. Nemusíte však knihu degradovať, nemusíte ju ponížiť, nemusíte ju zosmiešniť, veď knihy predsa vo všeobecnosti zbožňujete. Môj názor je ten, že ak vo svojej recenzii poskytnete dostatok informácií, vaši čitatelia zbadajú varovné znamenia aj bez toho, aby ste im ich naservírovali v podobe extrémne negatívnej recenzie.
4. Vedela by som to napísať lepšie?
Vždy sa zabávam na jednej americkej autorke, ktorú mám na GR medzi priateľmi. Ani neviem, ako som sa k nej dostala, myslím, že si ma raz dávno pridala, a to som ešte v tú dobu automaticky schvaľovala všetky žiadosti o priateľstvo...no to je jedno.
Myslím, že jej vrcholným dielom je erotická kniha odohrávajúca sa v džungli a hlavnou hrdinkou je nejaká žena, čo sa vie meniť na šelmu. (Nečítala som ju! - aby bolo jasné). Myslím, že si to sama publikuje a že priemerné hodnotenie tej knihy je niečo málo cez 3. (pre tých, čo sa neorientujú v GR - je to dosť úbohé ). Mojou pointou je, že tá autorka dala knihe Hry o život 3 hviezdičky a poriadne tvrdú kritiku o citovej nevyspelosti postáv, zatiaľ čo svojmu "veľdielu" bez hanby udelila 5.
Kam tým mierim?
Byť autorom a recenzovať prácu ostatných spisovateľov je záludné. Predpokladá sa, že vašu knihu hodnotíte na 5*. (Pretože samozrejme by ste nikdy nechceli vydať niečo, čo pre vás nie je 100% alebo aspoň 99% dobré, však?) Tým pádom logicky všetko, čo hodnotíte menej ako 5* (a je približne rovnakého žánru ako vaša kniha) je podľa vás horšie, než vaša kniha. To je matematika.
Ja som sa asi pred troma rokmi snažila napísať knihu. Len tak zo srandy. Došla som po prológ. Písanie je brutálne ťažká vec. Nech sa snažíte ako sa snažíte, niekedy vám tie slová proste nezapadajú jedno do druhého. Niekedy môžete mať v hlave neviem ako úžasne vymyslený príbeh ale v momente, keď ho začnete dávať na papier, je to iba obyčajný, extrémne nevtipný vtip.
Ja obdivujem všetkých spisovateľov, ktorých kniha nie je jedno obrovské WTF. Ktorým sa podarilo vytvoriť nejaký pútavý úvod, logicky nadväzujúce jadro a koniec, za ktorý sa nemusia hanbiť a do konca svojho života chodiť po kanáloch. To by som napríklad ja asi nezvládla. Preto častokrát prižmúrim oči a neznižujem hodnotenia, ak sa hlavná hrdinka nespráva tak, ako by som sa na jej mieste správala ja, ak sa dej nevyvíja podľa mojich predstáv. To neznamená, že knihe nemám čo vytknúť, že je dokonalá a bezchybná. To iba znamená, že ja som sa to dobrovoľne rozhodla ignorovať :) Že ma to robí mäkkou? I couldn't care less.
Na záver...
Prečo tento článok? Je to taká moja terapia. Nečakám, že ho niekto prečíta od začiatku do konca. Napísala som ho hlavne pre seba, lebo som sa v poslednom čase začala cítiť debilne kedykoľvek som zverejňovala recenzie alebo hodnotila na Goodreads. Pretože v okamihu, ako som zadávala hodnotenie knihy, som si predstavila časť mojich blogových kamarátok ako rolujú očami, že zasa som dala niečomu 5 alebo 4* :)
A ja som hrozne rada, že sa mi za to nevysmievajú, hoci to VŠETCI museli zaregistrovať a za to som im hrozne vďačná. Booože, kiež by som vedela byť taká drsňačka ako ostatní. Ale po napísaní tohto článku si už aspoň nepripadám ako magor. Takže to malo nejaký význam, nie? :)
Jááááj Judit prosím ťa a čo že sa ti páči väčšina kníh, ktoré čítaš? Však to je dobre nie? Aspoň z toho máš viac potešenia ako keby si každú chvíľu narážala na to, čo sa čítať nedá...
OdpovedaťOdstrániťJa som čo sa týka hodnotenia taká istá. A nielen čo sa týka kníh ale všetkého včetne ľudí. Málokedy ti sadne niečo perfektne... A tak sa treba naučiť hľadať to čo ti sadne a do úzadia presunúť to čo ti nesadne... A keby všetci písali knihy tak aby sadli tebe (alebo proste inému samotnému jedincovi) tak by s tým malo problém ďalších milión ľudí. Spisovatelia píšu tak aby to sadlo hlavne im (aj keď aj tak so sebou nikdy nie sú dokonale spokojní) a keďže proste nie sme všetci rovnakí tak tým pádom ani všetky knihy nesadnú všetkým. A ČO? svet sa nezrúti ;)
Ja mám priemerné hodnotenie 3,88 aj to len preto, že Upírske denníky som prvé štyri ohodnotila na dve hviezdičky a takmer všetky denníky princeznej na tri ale inak dávam často 5 možno skôr 4 hviezdičky. A nehanbím sa za to, lebo ako si povedala... Nie som profesionálna kritička a môžem to hviezdičkovať podľa svojho vkusu a názoru. Ako sa to páči mne... A o tom to je no nie?
Zhrnutie: Mne vôbec nevadí, že máš také vysoké hodnotenia, kým to robíš s čistým svedomím tak ťa v tom budem len a len podporovať ;)
Judit ver mi že nie si jediná kto dáva vysoké ohodnotenia, napr. ja nemám o vela nižšie priemerné hodnotenie ako ty 4.14 a tiež sa nehanbím za to, že knihám dávam také vysoké ohodnotenie, že sa to druhým nepáči nech... keď si ty za tým stojíš a vieš že tá kniha si tolkéňo hviezdičiek si zaslúži, ja osobne keď vidím knihu, ktorej dáš vysoké ohodnotenie a váhala som či si ju prečítať alebo nie, tvoje hodnotenie ma utvrdí v tom, že si to mám prečítať a ver mi, že často s tebou súhlasím. a vdaka tebe sa the immortals stala mojou guilty pleasure :) takže hlavu hore, hodnoť podla seba ako to cítiš a tak ako píše Saška, budem ťa v tom len a len podporovať, lebo podla mna by nikto nikomu nemal hovoriť ako má knihy hodnotiť, ja poväčšine sa snažím hladať pozitíva a dve hviezdičky dávam len takej knihe, ktorá sami kompletne nepáči alebo len velmi málo vecí.
OdpovedaťOdstrániťBaby ďakujem za komenty, ste úžasné :)
OdpovedaťOdstrániťJa nemám pocit, že ma za moje hodnotenie niekto "šikanuje", práve naopak - nikto mi to zatiaľ nikdy nedal vyžrať :D Skôr ide o mňa, že som si uvedomovala, čo robím a niekedy som si hovorila, že by som sa mala spamätať a že čo si asi o mne musíte myslieť, keď dávam tak často vysoké hodnotenie. ale keď som si to dala takto do článku, tak mi to už nepríde tak hrozné :)
No však by ti to skúsil niekto dať vyžrať... teraz keď to na knižných blogoch tak vrie tak by som sa neváhala do neho pustiť :D :D
OdpovedaťOdstrániťnie je to hrozné ;) aj ja radšej hodnotím dobre ako zle, je z toho lepší pocit, že si s tou knihou nestrácala čas :) a minimálne za tú snahu sa koľkokrát vyplatí aspoň jedna hviezdička a za každú dobrú vec ďalšia ale zas ak sa tam vyskytne len malá chybička tak ju človek radšej prehliadne, hlavne tak je tam tak veľa pozitív :) a hviezdičku neuberie
podla mna nie je nič na tom zlé ked človeku sa knihy páči a páči sa mu vela knih :) sme na jednej vlne :)
OdpovedaťOdstrániťSaška to už povedala za mna, ale aj ja by som sa bila za teba, pretože nikto nemá nikomu čo kázať ako má knihy hodnotiť ... len nadalej hodnoť knihy ako si zvykla :) zbav sa pocitu že je to hrozné, že hodnotíš iba vysoko, ked si to kniha z aslúži ja dávam imaginárnych šesť hviezdičiek :) myslím, že ked ludia príliš knihy kritizujú aj ked sú dobré tak potom mám pocit že v tých knihách hladajú len negatíva, dokonca ja som aj na nesmrtelných našla pozitíva, prvá kniha jedna hviezdička, druhá štyri, uvedomila som si, že som príliš bola zaťažená na to, že sa mi ten príbeh na nieoč podobá, až potom som si povedala no dobre tak to prehliadnem :)
Judit nerobíš nič zlé :) ;) zbav sa toho pocitu a pekne pokračuj ako to máš vo zvyku :)
...keby si tie svoje vysoké hodnotenia nespomenula, tak ani neviem O:) Neviem prečo som mala doteraz pocit, že väčšinou hodnotíš tak striedmo O:)
OdpovedaťOdstrániť(a vždy lepšie mať 9 kníh z 10 ohodnotených najlepšie, ako naopak :D)
Luu, ty asi zachytávaš prvotné vibrácie môjho mozgu, keď sa ešte pokúšam o striedme hodnotenie, pretože považská je celkom blízko k brnu, ale potom keď sa nakoniec neovládnem a džabnem tam 4 alebo 5* tak to už ani nezaregistruješ, lebo máš teraz veľa ťažkých zápočtov :D
OdpovedaťOdstrániťOno proste iba o to ide, že ja niečo ohodnotím dajme tomu 5* a niekoľko mesiacov to číta na GR niekto iný a nadrbe tomu 1* a ja si hovorím preboha, kde sa podela moja súdnosť? :D
Ja mám tvoje recenzie hrozne rada!!! Veľa kníh som si prečítala na základe tvojich článkov a dokonca som objavila aj sériu, ktorá sa stala mojou srdcovkou.... Tak ako si písala v tomto príspevku, že sa rozhoduješ pre knihy na základe odporúčania iných ľudí, tak ja si vždy rozkliknem tvôj blog a tu vždy niečo objavím...:-D
OdpovedaťOdstrániťŠla som sa pozrieť, koľko mám priemer ja (4.11), tiež celkom dosť, ale na teba, mäkkýša, to samozrejme nemá ;) :P Vlastne som do tejto diskusie chcela prispieť len tým, že na zlé knhiy sa podľa mňa o dosť lepšie píšu recenzie. Len je to utrpenie ich dočítať až do konca...:))
OdpovedaťOdstrániťMilý anonym, škoda že neviem ako sa voláš, aby som sa ti mohla krajšie poďakovať :) Som rada, že si nebola sklamaná tým, čo som ti odporučila.
OdpovedaťOdstrániťTriss: totálne súhlasím. Nakydať na knihu dokážem v časovom rozmedzí 20 minút a priestorovom rozmedzí dve A4 :)
Ja sa ospravedlňujem, ale som tam ten koment dala tak narýchlo bez mena...Takže ten anonym som ja.
OdpovedaťOdstrániťPS: Inak ďakujem za prijatie na GR...:-D
Mne sa tento článok páčil :-)
OdpovedaťOdstrániť