Názov: Modrý mesiac (Navždy #2)
Originálny názov: Blue Moon
Autor:
Alyson Noel
Vydavateľstvo:
Slovart, 2010
Hodnotenie na GR: 3,65 (ku dňu 24.11.2011)
Tagy: YA paranormal, nesmrteľnosť, cestovanie v čase, reinkarnácie, high school
Stručný obsah
V druhej časti série Nesmrteľní, ku ktorej sa už slušná časť čitateľov prvého dielu dobrovoľne nikdy nedostala, sa opäť stretávame s Ever a Damenom, ktorí už tentokrát tvoria šťastný stredoškolský párik pripravený „skonzumovať“ svoju lásku. Ehm...ak viete, čo tým myslím. Lenže skôr než si Ever vôbec stihne začať rolovať dolu silonky, s Damenom sa stane čosi divné. Odrazu je k nej odmeraný, posmieva sa jej, nechce s ňou mať nič viac spoločné. Aby toho nebolo dosť, celú svoju pozornosť teraz venuje Everinej úhlavnej nepriateľke Stacii. Okrem toho Damen nie je jediný, ktorý sa správa čudne. Celá škola je v akomsi tranze, populárne decká sa bratríčkujú s večnými outsaidermi a jediný, kto ostáva na okraji spoločnosti je, zdá sa, iba Ever. Ever je presvedčená, že za celú situáciu je niekto zodpovedný a všetky dôkazy ukazujú prstom na prišelca Romana, ktorý je Ever vrcholne nesympatický už od prvého okamihu. Situácia sa stáva zúfalou, keď Damen začne postupne chradnúť až v jednej vízii Ever zbadá čosi, čoho sa obávala najviac – Damena mŕtveho.
Môj názor:
Ak ste si čítali moju
recenziu k prvému dielu, tak asi viete, že séria Nesmrteľní je také moje „guilty pleasure“ a zatiaľ čo ju nepovažujem za výkvet YA literatúry, celkom sa vždy po dočítaní jedného dielu teším na ten druhý.
Modrý mesiac síce začína veľmi nešťastne – príliš veľa zmienok o večnej láske a Damen nemysliaci prakticky na nič iné, než na sex (už som myslím spomínala, aká je táto séria neuveriteľne zo života, však?)- ale akonáhle sa dostávame k miestu, kde Damenovi rupne v bedni a začne sa k Ever správať (veľmi jemne povedané) necitlivo, začína to byť úžasné. Nieže by som sa tešila z ľudského nešťastia, ale zlý Damen byť oveľa zaujímavejší než dobrý Damen. S dobrým Damenom totiž podľa mňa vždy nebolo niečo v poriadku. Ever síce neprestávala vyspevovať, aký je dobrosrdečný a nesebecký a láskavý, ale čitateľ prakticky vidí iba arogantného chlapa, ktorý je už na svete tak dlho, že nevie čo so sebou. Damen bol pre mňa niečo ako ultrazvuk – mimo frekvenciu, ktorú ešte môj mozog dokázal registrovať. V knihe Modrý mesiac sa pre mňa stáva postavou, ktorú konečne dokážem vnímať, hoci na úkor toho, že je z neho na určitý čas záporák.
Ever je stále Ever, miestami sa správa detinsky, miestami prekvapí. Oceňujem na nej, že sa nedala Romanom ani na moment ošaliť a že sa nezložila z toho, ako sa k nej Damen správal, ale prinútila sa niečo proti tomu robiť. V podstate až do poslednej štvrtiny knihy som s jej rozhodnutiami súhlasila, v poslednej štvrtine som ju chcela schytiť za vlasy a zatriasť hlavou, aby sa jej v nej znovu pospájali všetky káble, ale tak to už asi klasicky patrí ku všetkým YA knihám – najprv musí hlavná hrdinka niečo pokašľať, aby to potom mohla zbytok série napravovať.
Ťažko stráviteľné pre mňa boli interakcie Ever s Avou a s dvojčatami Rayne a Romi aka novým prírastkom do série. Avu som nemala rada už ani v prvej knihe a dvojčatá mi prišli ako také to křoví, čo síce nejako horko-ťažko registrujete, ale nemáte k nemu ani kladný ani záporný vzťah. Stavila by som svoje pravé rebro za to, že do konca série ešte budú mať nejakú významnú úlohu, ale pre túto chvíľu by som si ani nevšimla, keby sa z knihy úplne vyparili.
Záver knihy bol vynikajúci, posledné strany som doslova hltala. Veľa, veľa drámy a zvratov, také mám rada :) Pre mňa je Modrý mesiac dosť veľkým zlepšením oproti Navždy, preto aj vyššie hodnotenie.
Ďakujem, ako obvykle, skvelému vydavateľstvu
Slovart za poskytnutie série na zrecenzovanie :)
Obrázok by
OrchideenHUGA