RECENZIA: Veronica Rossiová - Pod vražednou oblohou

Názov: Pod vražednou oblohou

Originálny názov: Under the Never Sky

Autor: Veronica Rossiová

Vydavateľstvo: Ikar, 2012

Hodnotenie na Goodreads: 4.16 (5 603 ratingov ku dňu 8.5.2012)

Pod vražednou oblohou je ďalšia dystópia, ktorej sa podarilo vyniknúť a zažiariť v mori kníh s podobnou tématikou. Rozpráva príbeh mladej Arie, ktorá celý svoj život prežila v meste Blaženosť, ukrytom pred vonkajším svetom, ktorý je ohrozovaný smrteľnými elektrickými búrkami. Jeden jej odvážny no hlúpy čin stojí jej najlepšiu kamarátku život a Ariu pocit bezpečia. Za trest je vyhostená z Blaženosti a nútená bojovať o holý život v divočine. 

Sokol pochádza zo sveta, ktorému Aria vôbec nerozumie. Je brat náčelníka jedného z divošských kmeňov, ktoré sa naučili prežívať pod vražednou oblohou, no za krutú daň. Ľudia tu umierajú už v mladom veku na rôzne choroby spôsobené práve elektrickými búrkami. Na smrť čaká aj jeho malý synovec, Pazúrik, ktorý je jedného dňa z neznámych dôvodov unesený mešťanmi. 

Soky sa vydáva na cestu aby zachránil Pazúrika, Arii tiež nič iné neostáva len sa hýbať a nestáť na jednom mieste, a tak sa títo naši dvaja úplne odlišní hrdinovia stretávajú a začínajú svoj vzťah plný hádok, odporu a nenávisti jedného k druhému. Teda, prirodzene, až kým sa do seba nezamilujú...

Nemôžem povedať, že by som mala extra veľké nádeje, keď som knihu začínala čítať, no do čítania sa mi chcelo. Neviem presne, či to bolo vynikajúcimi ohlasmi od amerických blogerov, krásnou obálkou alebo perspektívou pomaly rozvíjajúceho sa vzťahu, kde sa do seba hlavní hrdinovia bezhranične nezamilujú vrámci prológu, no povedala by som, že asi všetkým dohromady. 

Pod vražednou oblohou má potrebný spád a nakoľko to ani nie je nejako extrémne hrubá kniha, máte ju prečítanú za dva večery. Je to plus? Ako pre koho, ale pre mňa a môj nedostatok času určite áno :) Kniha je však aj napriek svojej stručnosti obsahovo veľmi bohatá s kôpkou zaujímavých zvratov a hrsťou tep zrýchľujúcich scén. A také my predsa radi :)

Pod vražednou oblohou je vyrozprávané z dvoch pohľadov, Ariinho aj Sokolovho, a ako som už skôr naznačila, ich vzťah sa vyvíja uspokojivo pomaly. Arii nebúši srdce v hrudi pri prvom pohľade na Sokolovo hot body (za čo jej osobne skladám poklonu) a Sokol z nej tiež nie je nejako extra namäkko, hlavne keď Aria polku knihy smrdí za zhnitým jablkom a Sokolovi to vďaka jeho extrémne dobrému čuchu vypaľuje nosnú sliznicu. 

Ďalšia vec, ktorá ma rozveselila, bola absencia milostného trojuholníku aj napriek tomu, že Sokol nie je jediný sexy mládenec v tejto knihe. Ak už toto nie je dôvod prečítať si to, tak neviem čo je. 

Dystopickí fajnšmekri určite ocenia aj stret dvoch svetov - jeden sci-fi futuristický s množstvom nových technológií a druhý skoro až praveký. Nakoľko tento diel sa odohráva viac v prírode medzi divochmi, dúfam, že pokračovanie nám ponúkne lepší náhľad na život v izolovaných mestách. 

Ako ste si už asi všimli, mená v knihe sú tak trochu a lá český Potter. Čuduj sa svete, v tomto prípade sa mi to hrozne páčilo. Dodáva to príbehu tak trochu ľudovú atmosféru a hlavne je vidno, že sa s knihou prekladateľ vyhral. 

Z hodnotenia trochu uberám kvôli koncu, ktorý sa tváril, že bude epickejší, než nakoniec bol. Vysvetlenie: Pod vražednou oblohou síce obsahuje maličký cliffhanger, no v podstate je príbeh uspokojivo uzavretý a mnohé nejasnosti objasnené. Čo by ma za normálnych okolností pravdepodobne tak neštvalo, ale u tejto knihy som už v závere cítila pumpovanie adrenalínu, keď som si myslela, že ma autorka nechá úplne visieť. Nakoniec ma trochu sklamalo, že sa tak nestalo, aj keď mnohým asi práve takáto verzia bude viac vyhovovať. Najmä ak vezmeme do úvahy, že na ďalší diel si chvíľu počkáme. 

Pod vražednou oblohou sa síce kvalitou nerovná mojim absolútne najobľúbenejším sériám, no vrámci dystopickej jednotky jej dávam zaslúžených 4 a pol hviezdičiek a odporúčanie ku kúpe :)

Tú môžete uskutočniť napríklad cez gorila.sk a to na TOMTO MIESTE.