Judit: Alex na EX bola
tvoja prvá vydaná kniha. Bol to však zároveň aj prvý príbeh, ktorý si kedy
napísala?
Alyson: Áno... (neisto)
J: Takže pred tým
vôbec nič...?
A: Noo... vlastne keď som mala asi 13 rokov, písala som
veľmi zlú poéziu. (Smiech). Ktorú nikdy v živote nikto nebude čítať.
Nikdy. Išlo o akýsi môj prvý pokus niečo napísať.
J: A máš to ešte
stále niekde odložené?
A: (Súhlasné pokývanie hlavou.) Poriadne zamknuté na tajnom
mieste.
J: Ako dlho ti trvalo
napísať Alex na EX?
A: 15 rokov! Ale nie preto, lebo by som pracovala na nejakom
epickom niekoľko stostranovom epose. V skutočnosti som vlastne nevedela,
čo robím. A samozrejme som nad tým nesedela každý deň. Niekedy prešli aj
roky nečinnosti. Začalo to ako poviedka v rámci jedného spisovateľského kurzu, ktorý
som navštevovala. Vždy som však snívala o tom, že ho raz pretvorím do skutočnej
knihy. V tú dobu som ale mala veľa inej práce, mala som iné zamestnanie,
takže práca na príbehu išla do úzadia. Všetko sa to zmenilo po 11. septembri 2001
(pozn. teroristický útok na New York), kedy som si uvedomila, že moja práca
letušky už nikdy nebude tým, čím bývala. Odrazu som pred sebou mala znovu
príbeh, ktorý som začala a nikdy nedokončila a uvedomila som si, že
nemám čo stratiť. Vždy som rozprávala o tomto mojom sne no nikdy som
vlastne neurobila nič preto, aby som ho naplnila. Môj prvý koncept bol skutočne
otrasný, takže som knihu musela veľakrát prerábať. Za tú dobu som sa toho veľa
naučila, dostalo sa mi mnohých odmietnutí od vydavateľstiev, čo ma vtedy
samozrejme bolelo, no teraz som rada, že tomu tak bolo. Urobilo to zo mňa
silnejšiu osobnosť, prinútilo ma to zamýšľať sa nad tým, čo robím, viac sa
sústrediť a beriem to tak, že som absolvovala nutnú cestu za splnením
svojho sna. Takže Alex na EX je síce moja prvá kniha, no veľmi sa líši od môjho
prvého konceptu.
J: A čo teraz?
Veríš si teraz viac, ako si si verila kedysi? Keď si prezentovala svoju
najnovšiu sériu The Soul Seekers svojmu vydavateľovi, aké boli tvoje pocity?
Bála si sa, ako ju príjmu?
A: Áno aj nie. Je pravda, že časom si začnete viac veriť.
Viete, kto ste, ako spisovateľ. Čo sú vaše silné a slabé stránky. Stále sa
snažíte, aby bola vaša nová kniha lepšia než tá predchádzajúca. Stále sa chcem
zdokonaľovať. Nikdy nechcem dosiahnuť bod vo svojej kariére, kedy si jednoducho
poviem, že som úžasná a lepšia už nemôžem byť a nemám na sebe čo
vylepšovať. To je smiešne. Po 20. vydanej knihe už mám akúsi úroveň sebaistoty
ale priznám sa, že zakaždým, keď má byť jedna z mojich kníh vydaná,
zažívam moment absolútnej paniky. Podľa mňa je to normálne. Myslím si, že ak
nepanikárite, tak s vami čosi nie je v poriadku. (Smiech) Predstavte
si, že trávite toľko času so svojou knihou, že je pre vás svojim spôsobom
dieťaťom. Vy to dieťa odrazu ukazujete celému svetu, pričom mnohým ľuďom sa
bude páčiť a naopak mnohí povedia: „Tak toto je naozaj škaredé dieťa.“
A na to musíte byť pripravení a nebrať to osobne. Nikdy nemôžete
uspokojiť každého a nikdy by ste sa o to ani nemali pokúšať.
J: Ale ešte späť
k Alex na EX! Prečo si si vybrala práve Richarda Bransona ako Alexinu
platonickú lásku? J
A: Pretože ho milujem!
J: Už si sa
s ním niekedy stretla aj osobne?
A: Áno, dvakrát! Bolo to ešte pred napísaním Alex na EX.
Stretla som ho úplne náhodou, nešpehovala som ho ani nič podobné.
(Smiech)
Páčia sa mi myšlienky, ktoré zastáva. Obdivujem na ňom, ako nasleduje svoj
vnútorný hlas. V prípade takmer všetkého, čo kedy dokázal, mu bolo najprv
povedané, že to nikdy nedokáže. A on to dokázal a dokázal to urobiť
úžasne. Považujem ho za skutočného vizionára a inovátora ktorý robí veci
podľa seba a vždy to dopadne skvelo. Takže je vlastne mojím vzorom a
inšpiráciou.
J: Páči sa mi, že si
si zvolila Los Angeles ako miesto, kde sa odohráva kniha Alex na EX. Sama som
ho pred dvoma rokmi navštívila so svojou kamarátkou v rámci lovu na celebrity.
Dokonca sme si aj objednali prehliadku Hollywoodom, kde nám zaručili, že počas
nej určite stretneme niekoho slávneho.
A: A stretli ste?
J: Jasné, že nie! Ale
povedz mi, keďže ty v L. A. žiješ už niekoľko rokov, mala si viac šťastia?
A: No, mala. Stretla som už hromadu slávnych ľudí. Ale
nevnímam to nijako špeciálne. Sú to len ľudia. Keď som pracovala ako letuška,
často sme mávali slávne hviezdy na palube. Možno raz, či dvakrát je to
vzrušujúce, potom sú to už len ľudia, ktorých obsluhujem. Niektorí sú milí, iní
až tak nie. Tak ako všetci. Častokrát sa mi tiež stáva, že zahliadnem niekoho
slávneho, keď som v niektorej z losangeeleských reštaurácií alebo sa
len tak prechádzam mestom. Naposledy išiel takto po ulici oproti mne Tobey
Maguire. Pozerala som na neho a vravela som si: „Á, Spiderman!“ (Smiech)
(Mimochodom, Tobey bol náhodou takisto jeden zo zoznamu Alexiných platonických
lások, hneď pod Richardom Bransonom)
J: Ďalšou
z tvojich kníh, ktoré boli vydané na Slovensku, je Kruté leto (moja
najobľúbenejšia, mimochodom). Kruté leto je príbeh letnej lásky. Už si ju
niekedy sama zažila?
A: Áno... (Tajnostkársky úsmev) Keďže som sama žila na gréckom
ostrove Mykonos 7 rokov, pri tvorbe príbehu som veľa čerpala zo svojich
vlastných skúseností. Svoju hlavnú hrdinku, Colby, som sa však rozhodla poslať
na maličký ostrov Tinos. Vieš, chcela som ju trošku potrápiť, aby sa naučila
nájsť krásu vo všetkom. Colby je vlastne na veľmi krásnom ostrove s ľuďmi,
ktorí ju majú radi. Celé to jej utrpenie je len v jej hlave. Takže som ju
odpravila na Tinos, z ktorého je ešte k tomu všetkému pekný výhľad na
Mykonos, čiže sa na neho, chuderka, môže túžobne pozerať. (Smiech) Colby tak
prekonáva dlhú cestu, na ktorej konci si uvedomuje, že všetko, čo chce
a potrebuje je vlastne priamo na Tinose. Tiež som si dosť užívala písanie
príbehu z pohľadu Colby. V priebehu knihy sa veľmi mení
a dospieva. Bavilo ma vytvárať aj jej vzťah s... hmm... bol to Jannis, že?
Ten grécky chalan. (Alyson sa očividne trochu stráca v mori sexi chlapcov,
o ktorých píše.) Tiež som si užívala písanie knihy vo forme listov,
e-mailov, blogu, pohľadníc a podobných vecí.
J: Možno si si
všimla, že som zatiaľ nespomenula iné tvoje knihy, ktoré sú samostatnými
príbehmi z reálneho prostredia. Je to preto, lebo na Slovensku doteraz
vyšli len tieto dve. Prezraď mi však aspoň, ktorá z tvojich ostatných kníh
je tvojmu srdcu najbližšia?
A: Povedala by som, že Saving
Zoë.
Mám na ňu slabosť. V skratke, je to o dievčati, ktorej sestra je
zavraždená a ona sa musí vyrovnávať s následkami. Celý jej život sa
odrazu zmenil. Chýba jej sestra, ktorá bola vždy tá krajšia
a populárnejšia a Zoë má pocit, že nikdy nebude schopná sa jej
vyrovnať. Jej rodičia citovo ochladli jeden voči druhému, otec celé dni
pracuje a mama je na antidepresívach. Zoë nastupuje do prvého ročníka na strednú
školu, ktorú navštevovala jej sestra a kde ju každý vidí len ako sestru
zavraždeného dievčaťa. Vôbec nemá vlastnú identitu. Hneď na to začne čítať sestrin
denník a uvedomuje si, že ju vlastne ani poriadne nepoznala. Kniha je teda
písaná akoby z dvoch pohľadov – z pohľadu trúchliacej Zoë
a pohľadu zavraždenej sestry. Táto kniha má skrátka špeciálne miesto
v mojom srdci.
J: Ako autorka si
začínala s písaním takýchto jednodielnych príbehov zo života. Čo bolo
podnetom k tomu, aby si zanechala tento žáner a prešla na písanie
sérií s nadprirodzenou tematikou, ako sú Nesmrteľní a Soul Seekers?
A: Podnetom boli moje vlastné skúsenosti. Vždy som mala rada
paranormálne záležitosti. Milujem Stephena Kinga a rôzne psycho knihy ako
Exrocista. (Smiech) Ale nie je to len o tom. Ak chcete písať, musí vždy
existovať niečo, čo chcete rozpovedať. Niečo osobnejšie. Konkrétne u mňa
to bolo obdobie smútku, ktoré som zažila asi pred siedmimi rokmi, keď som
v priebehu piatich mesiacov stratila tri blízke osoby a kvôli
rakovine takmer prišla aj o manžela. Vtedy som prvýkrát v živote pocítila
skutočne hlboký smútok, ktorý úplne zmenil môj život. Začala som viac rozmýšľať
o zmysle života, prečo sme vlastne tu a ako môžem byť znovu s ľuďmi,
ktorí mi už nie sú fyzicky k dispozícii. Takže tieto knihy som vlastne
napísala s cieľom nejako sa utešiť a nájsť znovu radosť zo života.
V tú dobu som ešte mala podpísanú zmluvu na tri ďalšie samostatné romány
z reálneho prostredia, takže Nesmrteľných som začala písať len tak pomimo
a nikomu okrem môjho muža som o nich nepovedala. Dokonca som ani
nikdy neplánovala knihu vydať. Až v momente, keď som ju dopísala, som si
uvedomila, že je to vlastne len začiatok oveľa väčšieho príbehu a povedala
som si, že keď som si už dala toľko námahy s jej napísaním, tak by som ju
mala aspoň ukázať môjmu vydavateľovi. Som veľmi rada, že sa ju nakoniec
rozhodli vydať, pretože táto kniha stelesňuje zmeny, ktorá sa vo mne udiali.
J: V sérii
Nesmrteľní vidí hlavná hrdinka Ever aury, ktoré obklopujú ľudí. Každá aura má
inú farbu na základe povahy daného človeka a citového rozpoloženia,
v ktorom sa práve nachádza. Čo myslíš, akej farby je práve teraz tvoja
aura?
A: Hmm... Jednoznačne ružová. Ružová znamená radosť
a šťastie a nevieš si ani predstaviť aká som šťastná, že som práve
teraz tu, na Slovensku. Vážne. Nedokážem tomu uveriť.
J: Na Slovensku práve
vychádza posledný diel Nesmrteľných s príznačným názvom Nesmrteľní.
Prezraď nám, čo si si pre nás prichystala vo veľkom finále? Zomrie niektorá
z hlavných postáv?
A: Je pravda, že veľmi rada zabíjam svoje postavy! (Smiech) Ale
nie, žartujem. Naozaj pôjde o obrovské finále. Užívala som si každé jedno
slovo, ktoré som písala. Cítila som sa tak trochu ako rodič: Keď som so sériou
začínala, Ever bola mladá, naivná a strácala sa vo svete, ktorý ju
obklopoval. V rozmedzí šiestich kníh sa však postupne zmenila na silnú
a nezávislú mladú ženu, ktorá je na konci svojej cesty schopná vecí a činov,
o ktorých sa jej kedysi ani nesnívalo. Som na ňu hrdá. Všetko, čo sa kedy
stalo v uplynulých dieloch, VŠETKO, viedlo k tomuto záverečnému
okamihu. Ukáže sa, že nič z toho, čo vykonala, vlastne nebolo takou
obrovskou chybou, ako si pôvodne myslela. Doposiaľ nevyjasnené fragmenty
príbehu sa spoja dohromady a vytvoria epický záver. Rozhodne sa je na čo
tešiť!
J: Rozhodla si sa už
nadobro skončiť s príbehmi zo sveta Nesmrteľných? Neplánuješ pre nás
náhodou nejaké prekvapenie? J
A: Čo sa týka Ever a Damena, ich príbeh je dovedený do
konca a uzatvorený. Je to záver, ktorý som si vždy predstavovala a páči sa mi
miesto, kde som ich zanechala. Myslím, že sú na tam šťastní. Nevylučujem však,
že ešte niekedy napíšem niečo z tohto sveta. Možno áno, možno nie. Pre mňa
sa však Damenova a Everina cesta skončila. (Pozerá na môj pohľad plný
očakávania.) Nie, nie. Žiadne spoilery! (Smiech)
J: Čo bolo impulzom
k tomu, aby si sa rozhodla pokračovať príbeh Everinej sestry, Riley,
v samostatnej sérii zvanej Život Riley Bloomovej?
A: Niektorí autori dopredu vedia, čo očakávajú od svojich
postáv. Aké majú postavenie v ich príbehu, aký bude ich osud. U mňa
tomu tak nie je. Na začiatku som chcela, aby mala Ever nejaký úzky citový vzťah
s členom rodiny. Prostredníctvom neho som chcela ukázať, ako vie
komunikovať s mŕtvymi. Tak som sa rozhodla, že jej vymyslím malú
sestričku. Neplánovala som jej dať veľa priestoru. Časom som si ju však úplne
zamilovala. Začala som si vymýšľať všelijaké dôvody, prečo si ju v sérii
nechať. Lenže toto jednoducho nebol jej príbeh. Bol to príbeh jej sestry, Ever.
Nebolo by správne dať jej toľko priestoru, koľko sa mi u nej žiadalo. Takže,
ako už asi viete, na konci knihy Navždy som sa jej... ehm... zbavila. Keď za
mnou prišla moja editorka s ponukou vydať sériu o Riley, neváhala
som. Vedela som, že Riley bude skvelá hlavná hrdinka, že nám má čo vyrozprávať.
Je to pravdepodobne jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Páči sa mi, že
„zamrzla“ vo svojich dvanástich rokoch, kedy sú ešte dievčatá obklopené sebadôverou,
ktorú strácajú až niekedy v štrnástich. Viete, taký ten pocit, že ste
schopní všetkého a dokážete zdolať svet. To je Riley.
J: Život Riley
Bloomovej by sa teda dal označiť ako akési voľné pokračovanie série Nesmrteľní.
Ibaže Riley, ako sme si už povedali, je o niekoľko rokov mladšia, než
Ever. Myslíš si, že jej príbeh môže aj napriek tomu zaujať rovnaké publikum než
séria Nesmrteľní? Alebo by si radšej knihy o RIley odporučila trochu mladším
čitateľom?
A: Myslím, že séria je pre obidva typy publika. Mnohí
fanúšikovia série Nesmrteľní si rovnako ako ja Riley zamilovali a sú
zvedaví, čo s ňou bude ďalej. Je pravda, že nakoľko má Riley len dvanásť
rokov, nekoná sa tam zvlášť obrovská romanca, no čitatelia sa určite môžu tešiť
na určité... chlapčenské záležitosti. J Starší čitatelia, ktorým sa páči séria Nesmrteľní,
ju tiež môžu ponúknuť napríklad svojim mladším súrodencom, ktorí ešte nemusia
byť pripravení na udalosti, ktoré sa odohrávajú v Nesmrteľných. Prvý diel Života
Riley Bloomovej, Žiaru, považujem preto za akýsi most medzi mladšími
a staršími čitateľmi.
J: Mohla by si nám na
záver povedať niečo o svojej najnovšej sérii, Soul Seekers?
A: Soul Seekers sú môj najnovší 4-dielny knižný projekt,
ktorého prvý diel, Fated, by mal vyjsť aj u vás na Slovensku a to už
budúci rok (pozn. slovenský názov bude Osud). Druhý diel s názvom Echo
práve vychádza v USA. Ďalšie dve knihy ponesú názov Mystic a Horizon.
(pracovné preklady slovenských názvov: Ozvena, Mystika a Horizont) Vytvorila
som úplne nový svet s úplne novými postavami, aj keď charakterom sa séria trochu
ponáša na Nesmrteľných. Nájdete tu mystické prvky, mágiu aj chutných chlapcov.
(Smiech) Rovno dvoch!
J: Takže nás čaká
ľúbostný trojuholník?
A: Nie tak celkom. Niektorí ľudia to považujú za ľúbostný
trojuholník, čo mi príde trochu zvláštne, pretože to nebolo mojim zámerom.
Povedala by som, že každý v tom vidí to, čo si praje vidieť.(Smiech) Nepopieram
však, že v knihe sú dvaja veľmi príťažliví mladí muži!
J: Opíšeš nám trochu
svet, v ktorom sa séria odohráva?
A: Príbeh je zasadený v Novom Mexiku, ktoré je síce
letecky vzdialené len hodinu a pol od Los Angeles, no po vystúpení
z lietadla sa ocitáte v úplne inom svete, ktorý priam dýcha mágiou.
Je tu obrovský kultúrny mix pozostávajúci hlavne z dvoch veľkých skupín:
hispáncov a belochov. Obyvatelia Nového Mexika majú odlišné zvyky, odlišnú
kuchyňu a ja som vždy túžila zasadiť dej niektorej z mojich kníh
práve sem. Hlavnou hrdinkou je Daire Santos, ktorá pochádza z L.A., kde
doteraz viedla veľmi vzrušujúci život ako dcéra hollywoodskej maskérky. Cestuje
po svete, stretáva sa s celebritami a užíva si život, o ktorom
sa nám ani nesníva. Skutočnosť je však taká, že Daire nikdy nemala miesto,
ktoré by mohla nazývať domovom, nikdy nepoznala skutočných priateľov, nikdy
nenavštevovala školu. Keď jedného dňa začne mať hrozivé vidiny, mama sa
rozhodne poslať ju za starou mamou do Nového Mexika. Od nej sa dozvedá, že
pochádza zo starého šamanského rodu a aby naplnila svoj osud, musí prejsť
dlhou a náročnou prijímacou ceremóniou. Písanie tejto série si každopádne
užívam a neviem sa dočkať, kedy si ju budete môcť prečítať aj vy!
Ja a Alyson :)
Alyson ďakujem za rozhovor a hlavne za trpezlivosť. Bol to pre mňa úžasný zážitok ale hlavne neoceniteľná skúsenosť, ktorú by som nikdy nezískala, nebyť vydavateľstva Slovart. Takže rovnaká vďaka patrí aj im. Kokos, nikdy ma neprestane prekvapovať a fascinovať, kam všade ma blogovanie zavedie. Dúfam, že každý z vás má v živote nejakú činnosť, ktorú tak zbožňuje, ako ja písanie tohto blogu :)
girl+kopie2.jpg)
