piatok 20. septembra 2013

Knižná výzva: Čoho sa bojím

Je 20. september a tým pádom najvyšší čas oznámiť výber knihy do mojej výzvy "Čoho sa bojíš?"


Pôvodne som mala v pláne vybrať si nejakú strašne smutnú knihu - takýmto sa totiž za normálnych okolností vyhýbam ako čert krížu - no potom som v tom našla dva zádrhele:

1. Zistila som, že sa smutných kníh vlastne nebojím. Skôr by som povedala, k nim nemám príliš vrúcny vzťah, pretože 80% z nich mi pripadá ako nechutné citové vydieranie bez nejakej skutočnej hĺbky. Tie ostatné ma dostanú do depky na celý nasledujúci mesiac, čo tiež nie je veľmi krásna perspektíva na blížiace sa sychravé počasie. 

2. Ak by som vám v dnešnom článku mala uviesť dôvod, prečo sa danú smutnú knihu bojím čítať, asi by vás veľmi nepotešil dôvod typu: "Pretože hlavný hrdina na konci umrie." A keďže mám takú zvláštnu úchylku zisťovať si u všetkých knižných dojákov prečo sú vlastne dojáky, je tu naozaj reálna hrozba obrovských a nechutných spoilerov, za ktoré by ste ma nenávideli. Takže. Nasledovala zmena plánov:




Zo všetkého najviac sa asi bojím čítať šibnuté, nepredvídateľné knihy, o ktorých toho síce veľa neviem, ale to, čo viem, nie je ani zďaleka upokojujúce. The Opportunist je príbeh jednej sebeckej klamárky, ktorá sa rozhodne znovu "zmocniť" svojho ex po tom, čo stratí pamäť. Údajne sa treba pripraviť na množstvo tajomstiev, intríg, klamstiev a samozrejme (aby ste pochopili, prečo som pred knihou vždy na poslednú chvíľu zdupkala) milostný trojuholník. 
Úplne trtnutá hlavná hrdinka, telenovelovská zápletka, klamstvá, klamstvá a samé klamstvá plus trojuholník ako čerešnička na torte, to je u mňa recept na katastrofu a normálne by som o knihu ani nezakopla, ale je tu jeden malý-veľký problém: Každému sa páči. 
Recenzentky, o ktorých viem, že sú šialene prísne, túto knihu hodnotili 5 hviezdičkami a vždy ju na Goodreads niekto začne čítať rovno mne pod nosom a rozplýva sa, aké je to psychopatické a úžasné zároveň. 

Oportunistku som si kúpila na Amazone za nejakú brutálnu zľavu asi pred rokom, keď som o nej ešte nič nevedela a odvtedy som sa ju odhodlala asi 5-krát otvoriť, len aby som ju vzápätí zbabelo zatvorila. Tak to vidíte. Niekto sa bojí Kingových hororov, niekto čítania po anglicky a ja mám taký plytký knižný strach: príliš veľa drámy.

A pritom, keď si to tak vezmem, Medeného jazdca, Cizinku, knihy od Judith McNaught či Krásnu katastrofu som nikdy neoľutovala a tiež som sa bála, čo ich čítanie so mnou urobí. A možno toto je ďalší a posledný dôvod, prečo sa bojím Oportunistky: Pretože čo ak budem sklamaná? Čo ak to nakoniec bude úplne suché a smiešne a nečitateľné a "prílišná dráma" bude to posledné, čo mi na knihe bude vadiť, pretože to bude mať milión iných chýb, ktoré som dodnes ani nepripúšťala? Nuž...dám vám vedieť o pár dni. Oportunistku začínam čítať už zajtra!



utorok 17. septembra 2013

Čítanie a iné deštruktívne zlozvyky mladých ľudí

Tento článok mám už dlhšie v hlave a pokúsim sa byť taká stručná, ako sa len v tejto situácii dá, aby si ho prečítalo čo najviac ľudí. V podstate potrebujem vyjadriť len jednu jedinú myšlienku:

Prečo dospelí ľudia za každú cenu bojujú s čítajúcimi deťmi?

Teda ja osobne som si vždy myslela, že oveľa väčším spoločenským problémom je množstvo 12-ročných dievčatiek, ktoré zverejňujú svoje polonahé fotky na Facebooku alebo malí chlapci posadnutí násilnickými počítačovými hrami, ale očividne niet nad väčšie zlo, než deti, ktoré čítajú Twilight.

Internet je plný sarkastických fotiek a článkov, ktoré porovnávajú dnešnú mládež s mladými ľuďmi v 80-tych a 90-tych rokoch: Všade samá elektronika, obmedzená osobná komunikácia, všetci chcú rýchlo dospieť, deti začínajú s cigaretami, drogami, sexom v šialene skorom veku a celé je to strašne, strašne smutné. Kam to ten svet vlastne speje?

Lenže verte mi, nie všetky deti, teenageri a ostatní mladí ľudia sú takí. Existujú aj tí, ktorí dajú prednosť čítaniu pred 4. sériou Farmy alebo Búrlivým vínom. V piatok večer sa nejdú opiť do baru, ale strávia ho s knihou v ruke. Keď vonku prší, nehrajú na počítači "strieľačky", ale dočítajú posledný diel ich obľúbenej série. Nič hrozné, však? Knihy v nás predsa neprebúdzajú agresivitu, nerobia z nás budúcich vrahov a násilníkov, neocitáme sa vďaka nim na ulici so striekačkou v ruke, nezhoršujú nám známky v škole a nerobia z nás hlúpych ľudí, pokiaľ sme nimi neboli už od začiatku.

Tak mi potom povedzte, prečo sa dospelí ľudia, často sami rodičia a možno aj prarodičia, vysmievajú z toho, čo čítame a premieňajú naše knihy na niečo, za čo sa máme hanbiť? Ktorý mladý človek sa dnes verejne prizná, že čítal Twilight, keď je to v modernom svete nové sprosté slovo? JA som čítala Twilight a priviedlo ma to k množstvu ďalších kníh a ako som postupne dospievala, cibril sa mi vkus. Dnes by som už Twilight pravdepodobne nehodnotila tak, ako som ho hodnotila kedysi, ale to neznamená, že sa mám hanbiť za to, že som ho niekedy vôbec otvorila.

Ako to vyzerá dnes? Dnes je každá young-adult kniha v očiach rýchlokvaseného pseudointelektuála, ktorý číta a pozerá iba tú najrýdzejšiu kvalitu, trápna napodobenina Twilightu. Hry o život sú trápna napodobenina Twilightu, Nástroje smrteľníkov sú trápna napodobenina Twilightu a to ešte nechcime vedieť, čo bude, keď sa do kín dostane Upírska akadémia. 
A viete čo? Nech si to myslia, pre mňa za mňa. Ja nestojím o to, aby si tie knihy prečítali a presvedčili sa o opaku a okrem toho, všetci máme právo na vlastný názor, či nie? Čo však nedokážem pochopiť je, kam až dokážu títo ľudia zájsť, aby nám dali najavo, ako našimi knihami opovrhujú. Človek, ktorého vkus leží niekde úplne inde, pôjde do kina na Mesto kostí, len aby mohol napísať nenávistnú 1-hviezdičkovú recenziu o tom, aký je to twilightovský odpad o upíroch a vlkolakoch. Človek, ktorý neznáša Hry o život pôjde na fórum určené týmto knihám a bude sa tam obúvať do ich fanúšikov. A čo je najhoršie, 30-ročný muž, ktorý je tak strašne sklamaný z "tej dnešnej skazenej mládeže" sa na internete bude hádať s 15-ročnou fanúšičkou Twilight kníh a nadávať jej do hlupane. Opakujem, dospelý muž je schopný pohádať sa do krvi s mladou vášnivou čitateľkou kníh preto, lebo jej vkus nie je dostatočne vycibrený. Tak ja vám niečo poviem: To dievča z toho raz vyrastie. Ten chlap už asi bohužiaľ nie. 

Aby som citovala veľkého slovenského spisovateľa a intelektuála Ďura Červenáka a jeho všeobecný názor na YA knihy: "Nejaký chytrák vykradne klasiky a potom to primitívnou a vykastrovanou formou servíruje deťom, ktoré to žerú, pretože to hladko kĺže dolu gágorom.
Milý Ďuro, tie deti aspoň čítajú. Aspoň majú nejakú vášeň, ktorá sa nevstrebáva stenou žíl. Síce viac ako polovica detí to kvôli ľuďom, ako si ty, robí v tajnosti, ALE. ASPOŇ. ČÍTAJÚ.

Nedávno sa samozvanému vojsku, ktoré bojuje proti YA literatúre, podarilo vydobyť si opäť jedno malé víťazstvo. Teda malé víťazstvo pre nich (pretože očividne ostáva ešte veľa ďalších kníh, ktoré je potrebné sabotovať), ale obrovská prehra pre milióny fanúšikov Nástrojov smrteľníkov, ktorí roky čakali, kým sa ich obľúbené knihy dostanú na filmové plátno, len aby následne tento film zožal množstvo negatívnych recenzií a ohlasov a jeho pokračovanie bolo posunuté na dobu neurčitú. Netvrdím, že časť tejto negativity nepochádzala aj od samotných sklamaných fanúšikov, ale klinec do rakvy určite zatĺkli aj hlavy pomazané z prestížnych médií, ktoré mali z celej záležitosti, tak dôležitej pre množstvo mladých ľudí, iba dobrý deň. 

Môj odkaz na záver?
Myslite si, čo si chcete myslieť o našich knihách. Považujte nás za imbecilov, nehodných dýchať váš vzduch, odpad spoločnosti. Ale aspoň sa zamyslite, proti komu a proti čomu to vlastne bojujete. Ak vás nejako urážame tým, že čítame o anjeloch, upíroch, čarodejniciach či vlkolakoch, tak ma to mrzí, ale nič nebojte, väčšina z nás sme aj tak introverti, ktorí svoju skazenosť ďaleko neroznesú. My si vaše komentáre prečítame a ublížia nám, pretože ublížia našim knihám a hrdinom, ktorých milujeme, ale vojnu s vami nepovedieme, pretože by sme ju aj tak nevyhrali. Nemáme totiž čas: Čítame. 

pondelok 16. septembra 2013

RECENZIA: Cynthia Handová - Nespútaná: Najlepšia anjelská trilógia vrcholí

Názov: Nespútaná (Nadpozemská #3)
Pôvodný názov: Boundless
Autor: Cynthia Hand
Vydavateľstvo: CooBoo, 2013
Hodnotenie na Goodreads: 4.18

Srandafaktor: 4/5
Nudafaktor: 3/5
Lovefaktor: 4/5
Plačfaktor: 3.5/5
Drámafaktor: 4/5









Posledných pár rokov v sebe skrývalo viac prekvapení, než mohla Clara Gardnerová, ktorej v žilách koluje anjelská krv, vôbec niekedy očakávať – od závratných výšin, do ktorých ju vyniesla prvá láska, až po mučivé chvíle spojené so stratou blízkej osoby. Jedinou vecou, ktorú už dlhšie nemohla popierať, bol fakt, že jej nikdy nebolo súdené viesť normálny život. Odkedy prišla na to, akú významnú úlohu zohráva medzi ostatnými anjelskými bytosťami, bola Clara odhodlaná ochraňovať Tuckera Averyho pred zlom, ktoré ju prenasleduje… Aj za tú cenu, že im to obom zlomí srdce. Clara sa rozhodne opustiť mesto a zamieri späť do Kalifornie – a to isté urobí aj Christian Prescott, neodolateľný chlapec z vízie, ktorá podnietila celú túto cestu. Padlý anjel, ktorý na Claru zaútočil, sleduje každý jej pohyb. A nie je jediný… S blížiacim sa bojom proti Čiernym krídlam je Clare čoraz jasnejšie, že musí splniť svoj údel. Ale nezaobíde sa to bez obetí a zrady. 
Clara si musí raz a navždy vybrať svoj osud. 


Po veľmi úspešnom začiatku v podobe prvého dielu sa u mňa trilógia Nadpozemská na určitý čas zaradila medzi tie knižné série, na ktorých som ostala stáť zaseknutá. Dôvod? Legendárny a mnohými obávaný syndróm druhého dielu, kedy výborne rozbehnutú sériu skazia nevysvetliteľné a takmer identické počiny všetkých young-adult autorov v knihe č.2: Stagnácia deja, silené ľúbostné trojuholníky a v neposlednom rade rapídne predĺženie frekvencie, s akou sa hlavný knižný sexoš hrdina objavuje v jednotlivých kapitolách. Nevyhlo sa tomu samozrejme ani pokračovanie Nadpozemskej, kniha Zasvätená. I was not impressed.

Nie je to o tom, že by som váhala, či sériu vôbec dočítam. To nikdy nebolo otázne, pretože JASNÉ, že som chcela čítať o tom, ako sa Clara s Tuckerom vezmú a budú mať 10 detí a žiť spolu na krásnom a obrovskom ranči (každý máme právo snívať). Môj problém bol skôr odhodlať sa po mojom sklamaní s dvojkou na záverečnú trojku - a vziať si aj posledné ilúzie o kvalite súčasnej YA scény. 

No...Zatiaľ čo sa Nespútanej nepodarilo úplne dosiahnuť úroveň Nadpozemskej, bola som nakoniec schopná poriadne si vydýchnuť. 
Naspútaná sa netradične odohráva na univerzite - Clara po smrti mamy opustila chladný Wyoming a vrátila sa do slnečnej Californie, kde začala navštevovať prestížny Stanford. Tu sa okrem iného opäť stretávame aj s Clarinou kamarátkou Angelou a áno, uhádli ste, s Christianom. Ku Christianovi sa ešte dostaneme, takže teraz sa zdržím blbých poznámok a prekrúcania očí. Ale vráťme sa na chvíľu k Angele. To, čo sa jej nepodarilo v priebehu prvých dvoch dielov sa jej úspešne podarilo v trojke: Zaujať. Zatiaľ čo má v knihe približne rovnako veľa priestoru ako doteraz, rozdiel je v tom, že tentokrát si jej pasáže dokonca aj svedomito čítate, pretože tak nejako cítite, že jej prítomnosť v príbehu má nakoniec predsa len nejaký význam. A nepoviem vám aký, ale budete prekvapení.

Zo začiatku je kniha taká trochu nezobudená a k najdrsnejšej akcii dochádza, keď Clarina nová kamoška spadne a zlomí si nohu a Clara jej ju pomocou svojej schopnosti vylieči (nezaspávajte mi tu, ja za to nemôžem).
Tucker ostal vo Wyomingu, takže nič z neho a Christian by aj niečo poriešil, ale Clara v sebe znovuobjavila malé úlomky svedomia a drží si ho od tela, kým sa definitívne neprenesie cez rozchod s Tuckerom. Tu moja osoba zdegenerovaná historickými a inými romancami trpela, pretože som očakávala, že sa Clara bude kvôli Tuckerovi viac trápiť a nebude jesť a spať a sprchovať sa, zatiaľ čo ona chudera (ako súčasť žánru "YA paranormal") mala iné veci na robote, ako napríklad konečne zistiť, čo je jej anjelským poslaním, rozšifrovať zasa raz ďalšie hrôzostrašné vidiny a naučiť sa bojovať so špeciálnym mečom (don't ask).

Musím zopakovať to, čo som už spomínala pri recenzii na Zasvätenú: Nebavila ma fantasy zložka príbehu. N.E.B.A.V.I.L.A. V Nadpozemskej to bolo vymyslené fakt super a k tomu ešte vkusne skombinované s romantickou zápletkou, avšak už od druhého dielu sa romantika oddelila od nadprirodzenej časti a zatiaľ čo u romantiky to nepekne skĺzlo do milostného trojuholníku, nadprirodzené záležitosti sa obmedzili na nudné hľadanie Clarinho poslania a boj proti zlým a skorumpovaným anjelom - Čiernym krídlam. V treťom dieli sa trochu spamätá aspoň tá romantika a opäť vás bude pri srdci hriať Clarina a Tuckerová láska a hoci je Tuckera v knihe biedne málo, ich scény sú strašne milé a svojim spôsobom romantické, aj keď ani jeden sa nebude obťažovať priznať si to. Nedá sa povedať, že by sme sa úplne zbavili ľúbostného trojuholníka, ale postupne sa veci začínajú kryštalizovať a čoskoro už nepotrebujete byť génius na to, aby ste vedeli, ktorý z dvoch mužov Clarinho života vyhrá a kto ostane na ocot. Teda v prípade, že sa výherca vôbec dožije epilógu...

Každopádne, najväčším prekvapením bol pre mňa hlavný knižný zloduch Samjeeza, ktorý sa v Nespútanej ukázal tak trochu v inom svetle a nakoniec možno niektorí z vás budú mať aj malé snapeovské déja vu a vyjde im slzička z oka. Plusové body získava séria za záver, kedy prežívate mierne infarktové stavy a slabšie povahy (vrátane mňa, samozrejme) si možno aj poplačú. Ďalší potlesk si zaslúži sladký, ale nie príliš sladký epilóg, ktorým sa môže pýšiť len málo podobných YA sérií.

Nadpozemská bola pred niekoľkými rokmi, keď som ju ešte čítala po anglicky, prvá kniha, ktorá ma dokázala znovu zaujať po dočítaní takých veľkolepých sérií, za aké som považovala Nástroje smrteľníkov, či Upírsku akadémiu. Oslovil ma netradičný zvrat v ľúbostných záležitostiach a hlavne šikovné, jednoduché, ale zároveň dômyselné spracovanie anjelskej tematiky. Clara je sympatická a vtipná postava, ktorá dodnes vytŕča nad hlúpymi a nezaujímavými knižnými hrdinkami. A hoci som mierne sklamaná, akým smerom sa séria po prvej časti začala uberať, rozhodla som sa ju aj naďalej odporúčať kade-tade a robiť jej reklamu. Ak teda máte chuť na niečo okrídlené so sexi kovbojom ako hlavným mužským hrdinom, tak si na svoj zoznam pridajte Nadpozemskú.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media :)


nedeľa 1. septembra 2013

Septembrová knižná výzva: ČOHO SA BOJÍŠ?

Tipujem, že ste sa určite aspoň raz v živote zúčastnili nejakej knižnej výzvy z obrovského množstva ponúk, rozosiatých po internete. Ak máte účet na stránke Goodreads stavím sa, že ste neodolali ich každoročnej výzve určiť si počet kníh, ktorý prečítate za 365 dní, a potom tento počet podľa možnosti aj zubami nechtami zdolať (Alebo si niekedy pod rúškom noci znížiť číslo. Heslo? Hlavne nenápadne!).
31. augusta ste sa dokonca mohli aktívne zúčastniť Dňa neprečítaných kníh, čo je vlastne tiež určitý druh výzvy: Výzva pokúsiť sa znížiť počet neprečítaných kníh vo vašej poličke aspoň o jednu. Pre nás knihomoľov je to síce zábavný, ale skôr symbolický deň, pretože v podstate sa o to snažíme každý deň v roku a nedarí sa nám preto, lebo s jednou prečítanou knihou pribudne na náš zoznam ďalších 5. Ale akože...myšlienka je to dobrá :D



Moja výzva ma niečo spoločné s otázkou, ktorú som vám položila v augustovej narodeninovej súťaži:

"Ak by ti na ruku niekto nakreslil runu odvahy a odrazu by si sa ničoho nebál/a, do akej knihy, ktorá ti vždy naháňala už z akéhokoľvek dôvodu strach, by si sa hneď pustil/a?"

Už asi viete, kam tým smerujem :)
Dala som vám možnosť premyslieť si, ktorá kniha vám naháňa najväčší strach, ktorú knihu by ste si radi prečítali, keby ste len mali aspoň trošku viac odvahy a keby neexistovalo milión ďalších kníh, ktoré sa prečítať nebojíte.

Vyzývam vás preto, aby ste si počas nasledujúceho mesiaca vybrali 1 knihu (môže byť aj séria), ktorá vám naháňa strach, zohnali si ju a prečítali.

Môže sa jednať o knihu strašidelnú, ale môže to byť kľudne niečo, čo ide mimo vašej zóny komfortu, téma, ktorá je pre vás tabu, žáner, ktorý ste ešte nikdy nevyskúšali, kniha, ktorá vás už dlhú dobu fascinuje aj napriek tomu, že to nie je ani zďaleka vás štýl. Dokonca vám dávam šancu, aby ste sa konečne osmelili a prečítali niečo v cudzom jazyku :)
Na splnenie výzvy vám nechávam celý mesiac, pretože chcem, aby ste sa nad ňou hlboko hlboko zamysleli a vybrali takú knihu, ktorá vám bude stáť za to prekonanie strachu.

Ako bude výzva prebiehať po organizačnej stránke? 

Dnes som ju oficiálne vyhlásila a môžete začať pre mňa za mňa aj hneď. Ak blogujete, pokojne si to presuňte k sebe na blog a môžete si to rozdeliť napríklad na 2 príspevky: V prvom svojim čitateľom predstavíte výzvu a poviete im, akú knihu ste si vybrali, v druhom potom po prečítaní knihy napíšete zhodnotenie, resp. môžete všetky vaše dojmy zhrnúť v recenzii. Nechcem k výzve prilepovať nejaké prísne pravidlá, zorganizujte si to u seba tak, ako sa to vám bude najviac páčiť :) Dajte si akurát pozor na to, aby vaši čitatelia vedeli o čo sa jedná, ktorú knihu ste čítali a prečo a aký bol výsledok. To, ako to celé pojmete, je na každom z vás.
Baner výzvy (na ktorom je mimochodom Príšerná kniha príšer z Harryho Pottera :)), môžete tiež voľne šíriť na svojich blogoch aj keď mi je jasné, že to nie je žiadna sláva...

V prípade, že nemáte blog a chceli by ste sa zdôveriť s vašim úspechom, prichystala som pre vás TENTO FORMULÁR. Do neho mi v niekoľkých vetách napíšete, akú knihu ste čítali, ako ste si s ňou poradili, prípadne aký to na vás celé malo dopad. Neurčujem vám presný rozsah, ale berte na vedomie, že z vašich príspevkov zostavím jeden článok, kde vás budem citovať, takže tak nejak sa zariaďte, aby ste sa pomestili všetci a aby z toho  nebol megadlhý článok na 100 normostrán :)
Ak sa nám chcete zdôveriť, akú knihu ste si vybrali ešte pred jej prečítaním, môžete to napísať do komentárov pod tento článok.

Ešte jedna vec, neurčila som žiadny časový harmonogram (do kedy si musíte vybrať knihu, ako dlho môžete čítať a pod.), ale pokúste sa celú výzvu splniť do konca septembra, pretože je dosť možné, že v októbri prídem s ďalšou :)

No dobre, tak ešte jedna vec :D Do výzvy sa nemusíte nikde oficiálne prihlasovať, môžete si to premyslieť alebo trebárs aj kedykoľvek vziať nohy na plecia :) Chcela by som vás len poprosiť, ak vás to zaujalo a rozhodnete sa predsa len zúčastniť, napíšte mi komentár, aby som mala aspoň približnú predstavu, koľko nás bude.