Knižná výzva: Čoho sa bojím

Je 20. september a tým pádom najvyšší čas oznámiť výber knihy do mojej výzvy "Čoho sa bojíš?"

Pôvodne som mala v pláne vybrať si nejakú strašne smutnú knihu - takýmto sa totiž za normálnych okolností vyhýbam ako čert krížu - no potom som v tom našla dva zádrhele:

1. Zistila som, že sa smutných kníh vlastne nebojím. Skôr by som povedala, k nim nemám príliš vrúcny vzťah, pretože 80% z nich mi pripadá ako nechutné citové vydieranie bez nejakej skutočnej hĺbky. Tie ostatné ma dostanú do depky na celý nasledujúci mesiac, čo tiež nie je veľmi krásna perspektíva na blížiace sa sychravé počasie. 

2. Ak by som vám v dnešnom článku mala uviesť dôvod, prečo sa danú smutnú knihu bojím čítať, asi by vás veľmi nepotešil dôvod typu: "Pretože hlavný hrdina na konci umrie." A keďže mám takú zvláštnu úchylku zisťovať si u všetkých knižných dojákov prečo sú vlastne dojáky, je tu naozaj reálna hrozba obrovských a nechutných spoilerov, za ktoré by ste ma nenávideli. Takže. Nasledovala zmena plánov:

Zo všetkého najviac sa asi bojím čítať šibnuté, nepredvídateľné knihy, o ktorých toho síce veľa neviem, ale to, čo viem, nie je ani zďaleka upokojujúce. The Opportunist je príbeh jednej sebeckej klamárky, ktorá sa rozhodne znovu "zmocniť" svojho ex po tom, čo stratí pamäť. Údajne sa treba pripraviť na množstvo tajomstiev, intríg, klamstiev a samozrejme (aby ste pochopili, prečo som pred knihou vždy na poslednú chvíľu zdupkala) milostný trojuholník. 

Úplne trtnutá hlavná hrdinka, telenovelovská zápletka, klamstvá, klamstvá a samé klamstvá plus trojuholník ako čerešnička na torte, to je u mňa recept na katastrofu a normálne by som o knihu ani nezakopla, ale je tu jeden malý-veľký problém: Každému sa páči. 

Recenzentky, o ktorých viem, že sú šialene prísne, túto knihu hodnotili 5 hviezdičkami a vždy ju na Goodreads niekto začne čítať rovno mne pod nosom a rozplýva sa, aké je to psychopatické a úžasné zároveň. 

Oportunistku som si kúpila na Amazone za nejakú brutálnu zľavu asi pred rokom, keď som o nej ešte nič nevedela a odvtedy som sa ju odhodlala asi 5-krát otvoriť, len aby som ju vzápätí zbabelo zatvorila. Tak to vidíte. Niekto sa bojí Kingových hororov, niekto čítania po anglicky a ja mám taký plytký knižný strach: príliš veľa drámy.

A pritom, keď si to tak vezmem, Medeného jazdca, Cizinku, knihy od Judith McNaught či Krásnu katastrofu som nikdy neoľutovala a tiež som sa bála, čo ich čítanie so mnou urobí. A možno toto je ďalší a posledný dôvod, prečo sa bojím Oportunistky: Pretože čo ak budem sklamaná? Čo ak to nakoniec bude úplne suché a smiešne a nečitateľné a "prílišná dráma" bude to posledné, čo mi na knihe bude vadiť, pretože to bude mať milión iných chýb, ktoré som dodnes ani nepripúšťala? Nuž...dám vám vedieť o pár dni. Oportunistku začínam čítať už zajtra!