pondelok, 5. novembra 2012

O troch knihách

Dnes si urobíme menší experiment. Chcem, aby ste si najprv prečítali o troch knihách X, Y a Z. Každú z týchto kníh som už čítala a všetko, čo je v ich opisoch napísané, je pravda. 

KNIHA X

Kniha X sa odohráva v Rusku počas druhej svetovej vojny a ich hlavnými protagonistami sú ruský vojak A a  mladá a naivná T. Neviem, čo si počnete, ak nemáte radi milostné trojuholníky, lebo toto tu je jeden z najšialenejších a najfrustrujúcejších trojuholníkov, aký si len viete predstaviť. Hrdinku T budete chcieť prizabiť v momente, keď sa rozhodne obetovať a v mene lásky k svojej sestre si odtrhne od huby jediného muža, ktorého by mohla milovať. Celú knihu spôsobuje svojou pomýlenou obetavosťou jedno miserere za druhým nielen sebe ale všetkým naokolo. Nebyť nej, náš hrdina A by mal asi o 95% vyššiu šancu na prežitie, lebo by sa mohol sústrediť na seba a nemusel by jej ustavične zachraňovať zadok a v procese riskovať všetko, čo mu kedy bolo drahé. Všetky vedľajšie postavy sú banda egocentrických idiotov a už len  pomyslenie na to, že by náhodou mohli prežiť až do konca knihy, ktorá má šibnutých 800 strán, vám navodzuje žalúdočnú nevoľnosť. Keď knihu dočítate, máte neovládateľnú chuť vraždiť.

KNIHA Y

Čo je najväčšie klišé sveta hneď po upírovi, ktorý sa zamiluje do človeka? No predsa láska medzi rockovou hviezdou a obyčajným dievčaťom! Táto kniha má všetko, čo klišé brak potrebuje k svojmu vzniku a ešte niečo navrch. Hrdinka s traumatickou minulosťou, hrdina, sťaby idol ženských sŕdc, rockerský bad boy ( vo svojom vnútri ovšem skôr citlivý emo post-adolescent),  ktorý strieda jednu ženskú za druhou, až kým nepríde ONA. Kniha má toľko deja, že poďme na jahody. V podstate celý príbeh pozostáva z toho, ako naše dve hlavné postavy chodia po meste a rozprávajú sa. Keby ich aspoň niekto prepadol, ale nieee kdeže.   Kým dôjdete na koniec knihy, ktorá môže ale nemusí mať happy end, umriete na predávkovanie sa vnútornými monológmi. 

KNIHA Z

Pri tejto knihe mi dochádzajú vhodné slová. Čo urobí normálna mladá baba, ak je jej staršia sestra brutálne zavraždená v cudzom meste, cudzom štáte, na druhom konci sveta a rodičia sú tak zronení a zasypaní výčitkami svedomia, že ju vôbec niekam pustili, že nedokážu ani poriadne fungovať? Tipujem, že nenasadne do lietadla a neodvezie sa do TOHO ISTÉHO MESTA, čo tam po rodičoch, ktorí z neho majú traumu na celý život a idú sa strachom zblázniť...
Hrdinka M je ďalšia z rady postáv, ktoré si myslia, že majú toľko životov ako Super Mário a smutné na tom je, že ich väčšinou aj toľko skutočne majú. To, pričom bežní ľudia umierajú, M prežije s prstom v nose alebo ak už má naozaj namále, je tu ešte záhadný a príťažlivý B, ktorý ju dá do kopy . V tejto knihe sa všetko začne, no nič nedokončí a už vôbec nič nevysvetlí. Na konci máte viac otázok než na začiatku, v hlave totálne mešuge a nie ste si istí, ale zdá sa vám, že hrdinka mala počas knihy niekoľko náhodných orgazmov na niekoľkých náhodných miestach a vôbec netušíte, aký to malo súvis s dejom. Predpokladáte však, že žiadny a ďaleko od pravdy nie ste. Tiež by ste ocenili, keby ste aspoň v polke dokázali povedať, o čo tam vlastne ide, ale to by ste už asi chceli veľmi veľa. Na konci knihy budete radi, keď budete vedieť, ako sa voláte. 

_________________________________________________________________________________________

Tak. Práve ste čítali o mojich 3 najobľúbenejších knihách. Že to tak veľmi nevyzerá? No to sa teda stavím, že to tak nevyzerá...
Pointa? Na KAŽDÚ knihu sa dá pozerať z dvoch strán. Ani tá najdokonalejšia kniha nie je natoľko dokonalá, aby ste v nej nemohli nájsť hneď niekoľko chýb a nedostatkov a vytvoriť z nich veľmi negatívnu a ironickú recenziu. Rozdielne recenzie na rovnaké knihy neexistujú preto, lebo niektorí ľudia sú hlúpi a niektorí múdri, ale preto, lebo každý číta tú istú knihu za iných okolností, porovnáva ju s inými knihami, má inú náladu a v neposlednom rade, samozrejme, iný vkus.
Samu ma to prekvapuje, no napísanie tohto článku pre mňa bolo veľmi jednoduché. Myslela som si, že sa mi budú ťažko hľadať chyby na mojich obľúbených knihách no pravdou je, že vytvorenie negatívnej recenzie na AKÚKOĽVEK knihu je úplná malina. Zosmiešniť knihu je úplná malina. To neznamená, že nemáte právo napísať negatívnu kritiku. Znamená to, že máte právo NENAPÍSAŤ negatívnu kritiku. Že máte právo rozhodnúť sa ignorovať všetky nedostatky a venovať sa veciam, ktoré sa vám páčili. Čím lepšie na nás kniha pôsobila čímsi, čo sa väčšinou nedá vysvetliť, tým viac sme ochotní opomínať veci, ktoré sa nám v knihe nezdali byť zas až také dobré. Robí to z nás hlupákov? Zlých recenzentov? Alebo dokonca psychopatov, ktorým sa páčia čudné knihy? 

Niektorí sa na to tak pozerajú. Žiadajú po nás, aby sme rešpektovali ich negatívny názor ale zároveň tí istí ľudia odmietajú prijať fakt, že ak ponižujú našu obľúbenú autorku, tak sa nás to svojim spôsobom dotkne. Že ak sa vysmievajú knihám, ktoré sa nám páčia, vysmievajú sa tým pádom nám, lebo ich čítame.  Pozerajú na nás divne, lebo nie sme schopní vidieť tie chyby, čo vidia oni. Ale my tie chyby predsa vidíme! O to tu ide.  

Na internete sa často skloňuje právo na vlastný názor. Ja viem, že každý má právo na vlastný názor. Ale to ešte neznamená, že ak sedím doma za počítačom a neustále si čítam posmešné komentáre ku knihe, ktorú mám rada, tak ma to nezamrzí, nenahnevá a ojedinele nevyprovokuje k niečomu, čo potom môžem (a tiež nemusím) ľutovať. Na druhej strane sa snažím pochopiť (ale priznám sa, že veľmi mi to nejde), ako ja svojim pozitívnym hodnotením provokujem ľudí okolo seba až do takej miery, že cítia potrebu zvyšovať a zintenzívňovať svoju  nenávisť a kritiku až kým nás, trápnych pozitivistov, úplne nevyšachujú. 

Ešte sa vrátim k ukážkam vyššie. Knihy, čo som vybrala, sú fakt výborné. Nie sú to také tie kontroverzné knihy, ktoré polovica ľudí miluje a polovica nenávidí. Vybrala som si ich zámerne preto, aby som ukázala, že dokonca aj v rámci takýchto všeobecne obľúbených diel dokážem nájsť chyby a dokázal by to istotne každý, ak by k tomu došlo. Nie som teda sprostá, ignorantská, neschopná recenzentka, ktorá nevidí nedostatky ani keby jej tancovali na špičke nosa. Ja sa to len niekedy rozhodnem ignorovať, inokedy zasa nie. Závisí to na MNOHÝCH veciach a celé by to bolo na ďalší dlhokánsky rozbor, na ktorý vás nemám srdce odsúdiť :)

Och, ozaj a chcete vedieť, čo sa skrýva pod knihami X, Y a Z? :)

22 komentárov:

  1. Ja nemám problém napísať, keď sa mi nejaká kniha nepáči, ale vždy ma to mrzí a vždy sa snažím medzi tými negatívami nájsť niečo, čo sa mi páčilo (veď keď knihu dočítam do konca, tak sa mi na nej predsa len niečo muselo páčiť). A ak niekto, s prepáčením, kydá na moju obľúbenú knihu len preto, aby tým sám sebe niečo dokázal, tak otvorene bránim to svoje obľúbené dielo, lebo jedna vec je slušne vyjadriť svoj negatívny názor (ktorý akceptujem) a druhou je bezdôvodné útočenie na nejaké dielo a jeho čitateľov (toto akceptovať nikdy nebudem).
    A viem, že v prvom prípade ide o knihu Medený jazdec - tú knihu milujem aj ja. Ale na Y a Z som zvedavá :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. myslím, že názvy kníh sa postupne vyriešia v komentároch, ale ak nie, tak to potom neskôr napíšem :)
      a vďaka za tvoj názor, vidím, že ani ty nemáš problém brániť česť svojej obľúbenej knihy :D Nuž, niekedy si prajem, aby som sa radšej nenechala zbytočne vyprovokovať (väčšinou sa držím), ale niekedy ma nemá kto držať a potom je to...

      Odstrániť
  2. hmm co je X netusim nic take som zatial necitala, Y mi pripomina Janu od April Lindnerová, ale Z je urcite Temná horečka od Karen Marie Moningová. inak super napisany clanok uzasne som sa pobavila aj trosku najezila :D pretoze temna horecka sa mi fakt pacila a takto ju zhodit no pche :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. hahaaa ja milujem Temnú horečku. Zhodila som ju pre vyššie dobro a už sme si to vysvetlili, viac sa na mňa nehnevá aj keď najprv to vyzeralo dosť zle :D

      Odstrániť
  3. Myslím, že 2. kniha by mohla byť Risknem to s punkerom, alebo niečo na ten štýl 8)
    Myslím, že máš pravdu. Po prečítaní 3 kníh som myslela, že ideš pod zem zhadzovať knihy, ktoré nie sú dobré, opak je pravdou 8D
    Ja sa niekedy divím, že aj keď sa mi nejaká kniha páčila, nedokážem ignorovať jej nedostatky a chyby, napríklad Dědička - Trylle novelu som práve dočítala a mala plno zaujímavých chýb 8D ale napriek tomu sa čítala dobre a dala som jej vysoké hodnotenie. Inokedy zase tiež ignorujem chyby na nejakej knihe, lebo na mňa urobila celkový dojem a divím sa, keď vidím u niekoho iného negatívnejšiu recenziu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Risknem to s punkerom som nikdy nečítala. Je to dobré? :D

      Odstrániť
  4. tak v X som spoznala medeného jazdca :D a Z je temná horečka... a Y mi tiež pripomína janu, ale nemyslím, že je to ono :D tak som zvedavá, čo to je :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak marně dumám nad tou dvojkou,to mi nic neříká,to jsem asi nečetla,ale jinak naprosto souhlasím ve všem co je tady řečeno a myslím že opravdu velký problém vzniká právě když se kritizuje naše oblíbená kniha,nevím proč,ale taky si to beru osobně,taky skřípu zubama a mhouřím oči,jak to může někdo říct,takže si pořád říkám,neber to osobně,je to jen názor,ale někdy to nejde,pořád si musím připomínat přesně všechny body,co jsi tady napsala,že každý má jiný vkus,čte tu knihu v jiný čas,má jiný věk ,je jinak naladěný. Ach jo je to tak těžké.Kéž by se daly knihy hodnotit,tak aby se nekritizovali,nevím jestli je na to možné,ale do té doby tiše trpím když mi někdo pomlouvá např.Twilight,nebo Hush hush,vždyť já nevím proč se mi ty knihy líbí a vím že nejsou dokonalé,ale prostě je mám ráda,něco mi přinesli,to co já v nich zrovna hledám. Takže výsledkem asi je že se snažím respektovat konstruktivní názor a odlišný vkus,ale ještě mi pořád vadí hlavně zesměšňování,to je podle mě zbytečně ubohé a kruté.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. bože presne poznám tie pocity. môžeme si založiť terapeutickú skupinu :D

      Odstrániť
  6. jedine, co mi napada pri dvojke, je beautiful disaster, ale nezda sa mi, ze tam by sa hrdinovia prechadzali po meste a ze by to bolo zamorene vnutornymi monologmi :D
    a nie som si celkom ista, ci suhlasim s pointou clanku, pretoze ak som spravne pochopila, co vravis, tak by som mala ignorovat vsetky chyby danej knihy a pozerat sa len na to, co je dobre, a to ja nerobim. ja chyby vidim a nebojim sa ich vypichnut (a ak je nejaka kniha taka "zla", ze to priam bije do oci a zvysuje mi dioptrie a aj tak ju milujem (stalo sa... mnohokrat...), tak je to proste guilty pleasure), ak mi prekazaju, no to sa da vzdy spravit asertivne, a nie napisat recenziu plnu negativnych nenavistnych slov, ako to casto vidim na goodreads - take spravanie ma uprimne znechucuje.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. nie nie, nemyslela som to úplne tak že máš ignorovať chyby v knihe. to vôbec. keď budem mať viac času ešte si raz prejdem článok, možno som sa trochu blbo vyjadrila. chcela som tým len povedať, že niekedy sa stane, že o chybách síce vieme a pripúšťame, že kniha ich má neúrekom, ale aj napriek tomu sa nám páči a sme ochotní nad tými chybami prižmúriť oči (guilty pleasures), resp. si ich ani neuvedomíme, lebo nás kniha z nejakého dôvodu úplne strhne. To ale neznamená, že po zamyslení sa si nie sme ochotní pripustiť, že tam tie chyby vážne sú.
      Ja som ZA písanie negatívnych recenzií, podľa mňa sú hrozne dôležité a mne veľakrát pomáhajú aj keď sama ich veľa nepíšem, ale to je skôr z časového dôvodu, že keď si už musím vybrať, tak vám hlavne chcem dať vedieť o tých dobrých knihách (každopádne snažím sa už viac sústrediť aj na tie negatívne recenzie).

      Inak ja som sa dokonca zmierila už aj s tými veľmi negatívnymi recenziami, ktoré som kedysi odsudzovala. nevravím, že sa mi čítajú ľahko, hlavne ak ide o moju obľúbenú knihu, ale niekedy ťa proste kniha tak naštve že ti rupnú nervy a potrebuješ si doslova vybiť zlosť. Tak si ju vybiješ a ide sa ďalej. Čitateľ si stále ešte môže vybrať, či uverí tej tvojej recenzii alebo naopak nejakej pozitívnej.
      Lenže potom tu je ten najnovší trend posledných rokov, kedy mám doslova pocit, že čím viac dotyční vidia, že nám ich nenávistné slová ubližujú, tým viac ich používajú, tým viac sa ešte snažia strkať nám to pod nos a potom striehnuť kedy vybuchneme, aby nás mohli obviniť z netolerantnosti a niekedy až zo šikanovania a bránenia osobnej slobody. To je už podľa mňa ten extrém, ktorému popravde nerozumiem.

      Odstrániť
  7. Mňa dokáže rozčúliť keď niekomu nestačí napindať na knihy a začne zosmiešňovať aj autora. A nie je Y Where She Went?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vzhľadom k tomu, že sa mi cez FB vysmievaš :D Tak ti idem oficiálne povedať, že som si prišla prečítať tvoj ctený komentár, Bea :P :D

      Odstrániť
  8. Tak nad tímhle jsem už taky kolikrát uvažovala. Vždycky, když napíšu nějakou negativní recenzi. Protože málokdy se stane, že by v daný knize bylo úplně všechno špatně. Když pak nad nějakou knihou jásám a vychvaluju ji až do nebe, cítím se trochu provinile, protože taky vím, že tam nebylo úplně všechno dokonalý. Rozdíl je podle mě v tom, že na knihu, která se mi líbila, bych dokázala napsat pozitivní i negativní recenzi (negativní ale maximálně jako u těchhle knih X, Y, Z - vyzdvihla bych nedostatky, nelogičnosti a/nebo klišé, ale nemohla bych říct, že jsem si její čtení neužívala nebo že se mi nelíbila). Ale na knihu, která se mi nelíbila, bych jen těžko, a pravděpodobně i marně, hledala nějaký slova chvály. Podle mně je to o tom, co nás daná kniha přiměje cítit. I perfektní kniha bez klišé a nelogičností mě může naprosto nudit a i kopa nesmyslně pospojovaných otřepaností mě může bavit, pokud je to dobře napsaný.

    A co se týče nálady, tak u dobrý knihy by na tom nemělo vůbec záležet. Dobrá kniha by nás do tý správný nálady měla dostat. S takovýma knihama jsem se už setkala, tak na co snižovat standardy?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jasné, že dobrá kniha nás predsa musí dostať do správnej nálady :) ale aj tak na teba pri čítaní väčšinou vplývajú aj iné veci. nemyslím len náladu ale ja musím mať aj na tie najlepšie knihy častokrát chuť. niekedy je väčšia, niekedy menšia. A niekedy, keď prídem domov z celodennej praxe na onkológii, tak ma kniha, kde hlavný hrdina nakoniec umrie na rakovinu, tak maximálne dorazí a absolútne si ju neužijem (teda ja si také knihy neužívam nikdy ale niekedy ich znášam lepšie :D). Teda nevravím, že by si mala znižovať štandardy, ale podľa mňa to vysvetľuje, prečo je každá recenzia iná, prečo každému vadí na knihe niečo iné a pod.

      A inak, ja sa tiež neobťažujem hľadať na knihu, ktorú som si absolútne neužila, slova chvály. Niekedy, ak podvedome viem, že kniha nemusí byť až taká hrozná, len ja som ju s takou divnou náladou vôbec nemala brať do ruky, tak som ochotná zamyslieť sa aj nad tými kladmi. Niekedy ale tiež nie som ochotná robiť žiadne kompromisy. Takže tu sme na tom, myslím si, názorovo úplne rovnako :)

      Odstrániť
  9. Ja z teba zdochnem :D :D že toľko životov ako Super Mário :D :D :D
    X a Z som hneď vedela, ale o Y neviem neviem...
    inak mi z duše hovoríš... Tu proste nejde o samotné negatívne recenzie, ale napádanie autora a čitateľov, ktorým sa to páči. Ide o netoleranciu vkusu iných. Je pravda, že občas aj ja som schopná vybuchnúť a nejakú knihu zvoziť pod čiernu zem aj spolu s autorom/kou ale ak mi niekto povie, že jemu/jej sa kniha páči, tak to akceptujem a som schopná sa aj ospravedlniť. A to niektorí ľudia nedokážu. Čo je strašne smutné, lebo práve tí ľudia sa veľa krát najviac oháňajú slobodou svojhou prejavu. Podotýkam svojho. A to je ten problém.
    A keď už ide o samotné recenzie, tak ja si myslím že sa dá napísať recenzia tak aby sa poukázalo aj na klady aj na zápory s tým, že potom poukázať na to, že aj napriek tomu sa mi kniha páčila či práve naopak. Lebo knihy sú ako jedlo. Samotná chuť je rovnaká, no niekomu to chutí viac a inému menej či vôbec. A to by sme mali rešpektovať bez toho aby sme sa navzájom osočovali a urážali sa. No to musí ísť odvšadiaľ a nie len od niekoho, lebo keď je toho moc, tak aj pri najlepšej vôli človek vybuchne a povie čo by inak nepovedal.
    Takže tak...(dúfam, že sa tu nikto zase neurazí, lebo to nie je myslené ako urážka, len konštatovanie, či skôr návrh... síce utopický, ale aj snaha sa cení no nie?)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to s tou chuťou sa mi hrozne páči, úplne to vystihuje čo som mala na mysli :)

      Odstrániť
  10. Judit, já se u tvých článků vždycky tak dobře pobavím :)) Jen tak dál :D
    Z uvedených knih jsem četla jen Temnou horečku, ale poznala jsem i Jezdce. Where she went - tu asi poznala jen Bea, takže třikrát hurá na její počest. :)
    Jinak naprosto chápu, co myslíš. Vždycky záleží na úhlu pohledu. I Harry Potter má svoje mouchy, to ale neznamená, že ho budeme milovat o něco méně. (Vážně, Voldemort má snad v kalendáři červen označený červeným kolečkem s komentářem "zaútočit na Harryho Pottera"? :D)
    Já negativní recenze píšu málokdy, jinak se vždycky snažím alespoň něco pozitivního najít - případně doporučit, komu by se to mohlo líbit. Protože když už kniha vychází, je na 99,9% jisté, že se najde někdo, komu se to líbit bude. Když už píšu negativní recenzi, tak jen když mě kniha opravdu irituje celou dobu. U takových recenzí se hrozně bavím, např. moje recenze na Bloodrose od Cremerové (http://fantasya.cz/clanek/obet-smecka-3), The Selection, Everneath... Všem zmiňovaným jsem navzdory negativní recenzi dala 3 hvězdičky, takže to nebylo tak hrozné (2 hvězdičky a hůř si šetřím pro knihy, které mě neštvou, zato se mě horlivě snaží unudit k smrti). Prostě záleží na tom, jak tu recenzi člověk pojme. A své Guilty pleasure si člověk občas potřebuje přečíst. Bože, i tu Školu noci a Nesmrtelné snad dočtu. :) Jednou, až nebudu mít hromadu lepších věcí.
    Když už dám to negativní hodnocení, 1 nebo dvě hvězdičky, prostě to hodím za hlavu, zapomenu, a Au revoir :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Tatiana a Alexander, Fever a čo dopekla môže byť to druhé?!

    A článok komentovať nejdem, lebo by si nám spyšnela :P :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Where She Went? Že je to druhé Where She Went? Je to Where She Went! Ok, tak možno nie, ale!!! :D

      Odstrániť
  12. Perfektný článok a samozrejme úplne súhlasím so všetkým, čo si napísala :) Síce, nečítala som ani jednu z X,Y,Z kníh, ale ide o pointu. Každá kniha môže mať aj pozitívnu aj negatívnu kritiku. Ale rovnako neznášam, keď niekto si myslí, že jeho názor je nadradený a keď sa niekomu páči kniha - ktorá je podľa neho otrasná, zosmiešňuje a uráža aj daného človeka. Príkladom je Twilight - je to moja srdcovka, tá kniha mi dala veľa úžasných pocitov a spomienok. Samozrejme, že odstupom času - po prečítaní kvalitnejších kníh vidím, že nie je najdokonalejšia. Ale nepáči sa mi, keď tú sériu ponižujú, len pretože niekomu sa zdala naivná a už väčšina prebrala ten názor, aby aj oni neboli zosmiešňovaní. Presne, ako tu už bolo veľakrát povedané - napísané, názor na knihu ovplyvňuje veľa faktorov. Dôležité je, aby kniha splnila svoj účel a zaujala čitateľa, priniesla mu niečo a nezáleží na tom, či sa jej dá vytknúť niekoľko nedostatkov ;)

    OdpovedaťOdstrániť