Viete čo je dnes? Viete, viete? Dnes, prosím pekne, vychádza kniha
Nádherné tvory od autorského dua
Kami Garcia a
Margaret Stohl. A tak mi to pekne vyšlo, že rovno vám dnes môžem poslať aj moju recenziu na včera dočítanú RC verziu knihy, ktorú mi poslalo vydavateľstvo
Ikar. Inak milujem Ikar, ak som to náhodou ešte niekde nespomínala.
Názov: Nádherné tvory (Kronika zaklínačov #1)
Originálny názov: Beautiful Creatures
Autor: Kami Garcia & Matgaret Stohl
Vydavateľstvo: Ikar, 2011
Rozprávač: jedna 1. osoba (Ethan)
Tagy: zaklínači, čarodejnice, láska, stredná škola, americká história,
Moja recenzia:
Ak pristupujete k čítaniu knihy Nádherné tvory s približne rovnakým množstvom informácií, aké som na začiatku mala ja = dve dospelé ženy píšu knihu o čarodejniciach z pohľadu 16 ročného chlapca , pravdepodobne si nerobíte obrovské ilúzie o kvalite príbehu. Respektíve si nerobíte veľké ilúzie o ničom. Schytíte knihu a púšťate sa do nej, odriekavajúc si tichú modlitbu, aby to nebola zasa nejaká twilight varianta č. 17394 alebo, naopak, aby vás svojou prehnanou originalitou neprizabila niekde na druhej kapitole. Ak k čítaniu knihy pristupujete približne tak ako ja, môžete byť ešte celkom prekvapení.
Ethan Carter Wate žije v Bohom zabudnutom južanskom mestečku Gatlin od svojho narodenia a nevie sa dočkať dňa, kedy odtiaľ vypadne. Tento fakt je odhalený na prvej strane a spôsobuje hromadné stotožnenie sa takmer všetkých čitateľov s hlavnou postavou. Následne sa presúvame na strednú školu, kde zisťujeme, že aj napriek obrovskému odporu k svojej domovine je náš Ethan pomerne populárnym indivíduom, členom basketbalového mužstva a ex-priateľom jednej z najkrajších dievčat na škole.
Na scénu prichádza Lena. Lena je, ako by ju nazval Ethan (alebo aspoň prekladateľ tejto knihy), sexy kočka, Nakoľko sa však jej krása úplne líši od krásy gatlinských diev, je šmahom jednej ruky presunutá do kategórie outsiderov, čudákov a jednoducho ľudí, s ktorými sa nebavíš, ak si chceš na svojej škole zachovať aspoň aký taký sociálny status. No dobre, k jej čudáctvu možno tak trochu prispieva aj fakt, že Lena kombinuje divné dlhé sukne s obnosenými teniskami, na krku má prevesený náhrdelník pozostávajúci z predmetov, ktoré my, bežní ľudia, nazývame smeťami, po meste sa preváža na pohrebnom aute a je neterou kráľa všetkých čudákov - Macona Ravenwooda. Aj tak je tu však niečo, čo na nej Ethana neskutočne priťahuje a dáva mu nutkanie presunúť sa do jej spoločnosti a spáchať tak sociálnu samovraždu. A možno nie len sociálnu...
Nejdem vám tu klamať a tvrdiť, že som nikdy v živote nečítala nič lepšie ako Nádherné tvory a že láska Ethana a Leny pohla mojimi vnútornosťami a spôsobila mi celú kaskádu elektrošokov. Napriek tomu som si však knihu vo väčšine ohľadoch veľmi užila. V prvom rade je tu neskutočne dobre vytvorená potemnejšia atmosféra s pravým južanským nádychom, ktorá sa, na moje potešenie, nevyskytovala len na prvých zopár stranách aby sa nepovedalo, ale sprevádzala vás celým príbehom. Celé to bolo vkusne dochutené zmienkami o americkej histórii, na ktorú sú južania tak neskutočne pyšní. Je fajn, dozvedieť sa niečo o cudzích dejinách formou, ktorá vás bude baviť (napríklad z úst pošahaných Ethanových tiet).
Moje najväčšie obavy vyplývali z toho, že Nádherné tvory boli napísané dvoma autormi. Do dnešného dňa nechápem, ako môžu jednu knihu písať dvaja ľudia. Vaša kniha je predsa niečo, čo sa vám vytvorilo v hlave a k čomu nemá prístup nikto iný (pokiaľ ovšem nie ste Ethan a Lena, v tom prípade si veľa súkromia neužijete) a aj keď svoje myšlienky dáte na papier, aj tak sú to ešte stále VAŠE myšlienky. Schopnosť skoordinovať ich ešte s myšlienkami niekoho iného tak, aby z toho nevznikla divná koláž je nad moje chápanie, no čuduj sa svete, pri čítaní tvorov som nemala ani na moment pocit, že boli písané viac, než jedným človekom.
Pridajme k tomu všetkému Ethanov úžasný zmysel pre humor, skutočne výnimočne krásny štýl písania, tajomné básničky, čarodejnice, hrozivú kliatbu, ktorá sa má naplniť v deň Leniných 16-tych narodenín a mali by sme dostať dokonalú YA paranormal knihu. Ibaže nedostaneme. Lebo vždy sa musí niečo pokašľať a v tomto prípade sa pokašľal vzťah Leny a Ethana, ktorý bol napísaný jednoducho zle zle a zle. Ethan vám celý čas pripadá ako inteligentný mladý muž, ktorý láme všetky predsudky a bojuje proti zastaralým tradíciám, ktorými Gatlin dýcha ešte aj v 21. storočí, no akonáhle sa ocitne sám s Lenou, stáva sa z neho pako, ktorý "je asi do nej" a ktorý by ju chcel mať za "frajerku". Teraz by som to mohla pokojne všetko zvaliť na prekladateľa, no bohužiaľ mám pocit, že v tomto ohľade s Ethanovou detinskosťou nemohol ani on nič narobiť. Celý ich vzťah bol jedno veľké WTF, ako keď sa hrá chlapček s dievčatkom na piesočku a bože chráň, aby chlapček povedal dievčatku, že je pekná, to jej radšej ociká pieskový domček. Preto, keď odrazu z čista-jasna Ethan začne rozprávať o nejakých hlbokých citoch a dokonca dôjde aj na "to" slovo, jediné, čo vás v tej chvíli napadá je "huh?"
Takže áno, jedna a pol hviezdičky dole kvôli nulovej chémii medzi dvoma hlavnými hrdinami, napriek tomu však odporúčam zatnúť zuby a prečítať, pretože všetko ostatné bolo takmer tip-top, od pomerne originálnej zápletky až po celkové prevedenie.
Svojim spôsobom sa prvýkrát v živote modlím za nejakú novú vedľajšiu mužskú postavu v pokračovaní, aby to medzi Lenou a Ethanom trochu zdramatizoval a nakopol ich, pretože ja ešte stále verím, že nie je všetko stratené.
Beautiful Darkness, here I come!
The Goddess Test by Aimee Carter
