Ako to robiť (ešte) lepšie?

Všetky vydavateľstvá chcú od vás originálne a neotrepané recenzie. VY by ste radi písali originálne a neotrepané recenzie. Lenže ako niečo také zrealizovať,  keď máte zrecenzovať za posledný mesiac už snáď stokrát zrecenzovanú knihu? Nie je to zas také ťažké, ako sa zdá...

Recenzovanie je úžasná vec. Ja osobne sa v tom úplne vyžívam, pretože mi to dáva možnosť zanalyzovať knihu, zamyslieť sa nad ňou, pootáčať ju zo všetkých strán a identifikovať každý jeden pocit, každú jednu reakciu, ktorá sprevádzala moje čítanie. Ponúka mi tiež príležitosť zamyslieť sa znovu nad podobnými knihami alebo jej predchádzajúcimi časťami a porovnať ich. V recenzii sa stretávajú veľmi subjektívne pocity bezprostredne po dočítaní s o niečo objektívnejšími, oneskorenými pocitmi, vznikajúcimi väčšinou na základe už spomínanej analýzy. Tieto pocity by sa nemali umelo oddeľovať ale zamiešať dohromady, aby vytvorili unikátny celkový dojem. Ak toto urobíte, NEEXISTUJE, že sa vaša recenzia bude podobať na stovku ďalších.
V kine síce vždy nájdeme prvky, ktoré nás spoločne všetkých iritujú a je veľká šanca, že uplakaná rozmaznaná hrdinka bude liezť na nervy minimálne polovici recenzentom, ale kniha má väčšinou 300-400 strán a nie je možné, aby každý reagoval na všetky aspekty príbehu rovnako. Sú detaily, ktoré niekoho zaujmú a pozastaví sa nad nimi a ktoré si naopak niekto nevšimne, nie preto, lebo je nepozorný ale preto, lebo pre neho nie sú dôležité. Sú postavy, ktoré pre mnohých nie sú ničím výnimočné, no ktoré vám z nejakého dôvodu nedajú spávať. Sú pocity, ktoré vás niekedy pri čítaní ovládnu, ale ktoré veľmi rýchlo vypustíte z hlavy, pretože ich nikto iný pri čítaní tej istej knihy nemal a vy sa rozhodnete, že nestoja za zmienku.

Ak máte doma od vydavateľstiev na kope 10 vyžiadaných recenzných výtlačkov a depku z toho, že všetci blogeri okolo vás zverejňujú svoje články a recenzie pravidelnejšie a častejšie než vy, tak je veľmi veľká šanca, že budete dotlačení k písaniu veľmi povrchných recenzií. A teraz to nemyslím tak, že písanie odfláknete, ale že sa s cieľom ušetriť čas zamyslíte len nad tým, nad čím sa zamýšľa každý - ako sa mi páčila hlavná hrdinka?, ako sa mi páčil hlavný hrdina?, akú dynamiku mal príbeh?, aký originálny bol námet?, aký bol preklad?, aké som mal očakávania, ako veľmi som sa tešil, keď som knihu začínal čítať? aký peckový/trápny bol záver? a tď., a tď.

Netvrdím, že s podobným prístupom nedokážeme vytvoriť nič originálne, to by bola blbosť. Niekedy stačí talent na písanie a môžete písať aj návod na používanie zubnej nite a ľudia to budú čítať. Ale ponoriť sa do príbehu, nájsť v ňom niečo, čo nenašiel nikto iný, všimnúť si čosi, čo si len tak hocikto nevšimne, je podľa mňa oveľa vďačnejšie, hodnotnejšie, nehovoriac o tom, že vás to ako čitateľa neuveriteľne obohatí a ako recenzenta posunie na úplne iný level. A ešte vás to bude aj baviť. 

Samozrejme je jasné, že recenzia sa nezaobíde bez toho, aby ste aspoň načrtli dej, predstavili postavy, zhodnotili záver. Sú veci, ktoré by mali byť v recenzii bez ohľadu na to, či ich má milión ďalších alebo nie. Pretože ak máte šťastie, tak existujú ľudia, ktorí navštevujú len váš blog, alebo veľmi obmedzenú skupinu blogov, ktorej hrdou súčasťou je aj ten váš. Títo ľudia sa potrebujú dozvedieť všetko potrebné z vašej recenzie a vy si proste nemôžete dovoliť analyzovať v rozmedzí piatich odstavcov nejakú banalitu a vynechať podstatné veci len preto, lebo už o nich píše tucet ďalších blogerov. Ale presne takéto detaily dodajú vašej recenzii šťavu a odlíšia ju od ostatných, ktoré svorne zúrivo kritizujú desný preklad knihy alebo trápne sladkého hlavného hrdinu. 

Je to podľa mňa úplne primitívna rada, niečo, čo predsa podvedome musí vedieť každý, no niekedy na to pri tom zhone a snahe vyhovieť každému zabúdame. Vrátane mňa, samozrejme! Nevnímajte tento článok ako kázeň "skúsenej" blogerky. Je to len taká...myšlienka, ktorá mi už dlho chodí po rozume a ktorej som potrebovala dať nejakú formu. Nechcem tým naznačiť, že je medzi nami niekto, kto to robí úplne zle, skôr sa snažím povedať, že veci sa stále dajú robiť lepšie a stále sa je v čom zdokonaľovať a či už je nás desať,  dvadsať alebo sto a či už máme výnimočný dar slova alebo nie, stále máme šancu prísť v recenzii s niečím novým a zaujať publikum.

A na záver, plňte si svoje povinnosti voči vydavateľstvám, no nezabudnite si recenzovanie užívať a vyťažiť z neho pre seba a pre vašich čitateľov čo najviac. Úplne prirodzene a nenásilne vás to odlíši od ostatných, pretože v momente, keď do vášho diela vložíte kúsok seba, stane sa jedinečným.