RECENZIA: Michelle Hodkin - Kto je Mara Dyerová? (Mara Dyerová #2)

Názov: Kto je Mara Dyerová?

Pôvodný názov: The Evolution of Mara Dyer

Autor: Michelle Hodkin

Vydavateľstvo: Slovart, 2013

Hodnotenie na Goodreads: 4.44

Srandafaktor: 4.5/5

Nudafaktor: 3/5

Lovefaktor: 4/5

Plačfaktor: 2/5

Drámafaktor: 4/5

Anotácia

Mara Dyerová vie, že sa nezbláznila. Dokáže zabíjať svojou mysľou a Noah zasa tou svojou liečiť. Mara vie aj to, že Jude nie je len halucinácia. Nedarí sa jej však presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu. Jediný, kto jej naozaj verí, je Noah. Mara má však oňho strach, je preňho nebezpečná - pri ich prvom bozku ho totiž takmer zabila. Spoločne však pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu na Rhode Islande a prečo vie o Mariných schopnostiach viac než ona sama...

Pri čítaní niektorých kníh sa mi stáva, že začnem prehodnocovať svoju posadnutosť priemerným hodnotením na internete a začnem si vravieť, že by som rozhodne mala dať šancu aj horšie ohviezdičkovaným knihám, nakoľko evidentne môj vkus leží niekde úplne inde, než vkus zvyšku zemegule...

Takto sa mi stalo, že zatiaľ čo ja snáď každý v mojom okolí hotový z druhého dielu Mary Dyerovej, ja som ostala (pre nedostatok lepších výrazov) tak trochu neuspokojená...Zas nechápte to tak, že Mara Dyerová nie je jedna z najlepších YA sérií súčasnosti. Lebo je. Prvému dielu som dokonca po slovenskom re-readingu zvýšila hodnotenie o jednu hviezdičku na plný počet a skoro hneď som sa celá nažhavená pustila do pokračovania. A verte mi, keď na vás po fenomenálnom závere jedného dielu čaká veľký útlm v podobe pomaly sa rozbiehajúceho začiatku druhého dielu, tak vás to rozhodne neurobí šťastnými. 

Kto je Mara Dyerová? pekne naväzuje na koniec jedničky s tým šokujúcim rozdielom, že Maru objavujeme na psychiatrii - a nevieme, ako sa tam dostala. Chýba jej jeden deň zo života, na ktorý si vôbec nepamätá a to posledné, čo sa jej v hlave vynára, je spomienka na veľmi živého a zároveň už mesiace mŕtveho Judea. To, čo malo byť v záujme zachovania akejsi dynamiky iba krátkou epizódou v knihe sa zmenilo na dlhokánsky proces pozostávajúci z Mariných opakovaných pobytov na psychiatrii a početných terapeutických sedení. Na jednej strane to knihe dodalo tú správnu psychotickú atmosféru, na druhej strane toho už miestami bolo príliš. 

Do príbehu vstupuje niekoľko nových postáv, čoby Mariných "spolubláznov" na psychiatrii. Väčšina z nich je pomerne nezaujímavá a nezaujímavou ostane až do konca knihy, avšak minimálne dve dievčence vás ešte v priebehu čítania poriadne šokujú. Samozrejme, že vám nepoviem ktoré, čo ste čakali? :) 

Zo starých postáv dostáva nevídane veľa priestoru Marin starší brat Daniel, ktorý tvorí povedala by som skoro až tretiu hlavnú postavu. A výborná správa pre dievčatá: Popri ňom a Noahovi budete mať problém udržať si jedného favorita. Našťastie to tentokrát vôbec ale vôbec nevadí, keďže Daniel nám medzi naše holubičky z očividných dôvodov nijak nezasahuje a nad obidvoma sexošmi môžeme rovnako slintať a necítiť sa pri rom previnilo :D

Vzťah Mary a Noaha ostáva pevný a stabilný a ako so už naznačila, nie je chvalabohu nabúraný žiadnym ľúbostným trojuholníkom alebo nedajbože štvorcom. V knihe bolo vytvorených hneď niekoľko príležitostí na to, aby sa jeden z nich začal správať ako debil a započal tak úpadok jedného z najkrajších vzťahov v YA literatúre, našťastie obidvaja, ako Mara tak aj Noah, sa v tomto ohľade správali priam dospelo a veľmi rozvážne. Najmä Noah v mojich očiach rástol s každou jednou stranou a ku koncu knihy som bola odhodlaná sa za neho vydať a mať s nim veľa detí (a Daniela si udržiavať ako bokovku). Nech už som s knihou ako takou mala akýkoľvek problém, vždy sa môžem v hlave vrátiť na moje happy place k Noahovi a k všetkému čo urobil a povedal a viete čo? To mi skoro až stačí k spokojnosti. Skoro...

Obrovská časť druhého dielu Mary sa sústredí na jej psychické problémy. Tie sú oveľa viac komplexnejšie a vystupňované, než v prvom dieli. A taktiež oveľa zaujímavejšie, to knihe nikto nevezme. Na jednej strane sú tu veci, ktoré skutočne existujú, ktoré sa dejú a ktoré Maru úplne deptajú, no musí ich v sebe dusiť, pretože pravdu by jej nikto neuveril. Na druhej strane tu máme veci, ktoré si nevie vysvetliť ani Mara: jej nočné blúdenie po dome sprevádzané hrôzostrašným smiechom, na ktoré si Mara ráno nespomína, spomienky, ktoré sa jej vynárajú vo snoch a o ktorých je presvedčená, že nie sú jej a aby toho nebolo málo, ďalšie záhadné úmrtia. Je až zvláštne, že pritom všetkom čo sa v knihe deje, máte pocit, že sa v nej vlastne nedeje vôbec nič. Na to, aký má dej potenciál vyvinúť sa v niečo megafantastické, sa až príliš vlečie a stagnuje a myslím si, že vzhľadom na obrovskú kvalitu série čitateľ oprávnene čaká viac. 

Potom je tu záver. Ten má tak povediac dva vrcholy, asi ako kompenzáciu za predchádzajúcu trištvrtinu knihy. Osobne mal na mňa väčší dopad ten prvý - celá akcia bola intenzívnejšia, menej chaotická a plná emócií. To, čo nasledovalo po nej bolo fenomenálne: Mara sa opäť dostala do ešte väčšej šlamastiky a vám tentokrát už skutočne nedá nesúcitiť s ňou a neprežívať s ňou to zúfalstvo z bezvýchodiskovej situácie. Kniha mohla byť pokojne ukončená na tomto mieste, ale kdeže, Michelle to ešte musela celé zaklincovať jednou veľkou drámou, ktorá prinesie viac otáznikov než odpovedí, trochu vás šokuje ale ešte viac rozhorčí. A potom je tu ešte tá jedná vec, za ktorú budeme pani Hodkinovú všetci vášnivo nenávidieť, ak sa v treťom dieli nejako nevysvetlí. 

Seriózne som uvažovala nad troma hviezdičkami, ale tie dávam knihám nemastným-neslaným. Druhý diel Mary nenaplnil svoj potenciál a moje možno trochu premrštené očakávania, avšak aj napriek tomu sa mu podarilo udržať nad bežným young-adult priemerom a pomocou šialeného záveru si poistiť moju vernosť až za hrob. Nič iné mi teda neostáva, len napäto očakávať veľké finále...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.