Nech už bolo moje počiatočné nadšenie akékoľvek, až do úplného konca sa mi podarilo zotrvať len s hŕstkou YA sérií. Bol tu Harry Potter, Upírska akadémia, Hry o život...a potom tu bola Cassandra Clare so svojim svetom Tieňolovcov. Mesto kostí som prvýkrát čítala pred piatimi rokmi, samej sa mi to nechce veriť. Odvtedy CC stihla vydať veľké finále v podobe Mesta skla, ohlásiť ďalšie tri diely, pustiť do éteru vyhlásenia typu: "Ak Jace na konci série umrie, tentokrát mŕtvym aj ostane." alebo "V knihe City of Heavenly Fire umrie šesť hlavných postáv.", vydať celú jednu ďalšiu tieňoloveckú trilógiu, ohlásiť ďalšie štyri, pomôcť vyprevadiť na svetlo sveta film Mesto kostí a ktovie čo ešte, čo ma teraz len tak nestihlo napadnúť. CC si zároveň stihla vyslúžiť poriadnu kritiku za svoju neochotu opustiť svet Tieňolovcov a Dolnosveťanov a začať písať niečo celkom iné a musela sa prizerať nie úplne (ne)zaslúženému neúspechu filmového spracovania prvého dielu TMI série. Sama som si nebola istá, ako sa mi do knihy CoHF bude chcieť, či mám chuť úplne sa zosypať keď mi umrie moja obľúbená postava, či mi nebude lepšie nič nevedieť a žiť zvyšok života v predstave, že to všetci prežili :D A či mi ten film predsa len trošilililinku nepokazil postavy v mojej hlave...
No ale viete čo? Prišiel deň vydania CoHF, ja som si zaliala poriadne silnú kávu, nastavila si môj tradičný TMI playlist, rozvalila sa na posteľ a rozhodla som sa raz a navždy zistiť, či mi tie tri ďalšie diely stáli za to alebo budem do smrti nadávať, že to všetko neskončilo vtedy na námestí v Alicante.
Táto recenzia síce neobsahuje spoilery, ale niekedy emócie povedia viac ako slová, takže ak chcete ísť do čítania CoHF s úplne čistou hlavou, tak neodporúčam pokračovať. Ak neviete vydržať a chcete aspoň nejaké omrvinky na ukľudnenie, tak smelo do čítania :)
Ak by som mala úplne úprimne a objektívne zhodnotiť, či nám tie tri "nadstavené" diely Nástrojov smrteľníkov na niečo boli, tak by som ešte do včerajška pravdepodobne odpovedala NIE. Popravde si už na dej v Meste padlých anjelov ani nepamätám (ale zato si pamätám, ako som plakala od smiechu kedykoľvek sa na scéne objavila dvojka Jace/Simon), Mesto stratených duší bolo dejovo celkom fajn, ale tiež som mala pocit, akoby CC pomaly dochádzali nápady. Mesto nebeského ohňa začalo lepšie, než som dúfala a hneď prvé kapitoly si udržiavali veľmi vysoký clareovský štandard až na niekoľko pasáží s Maiou, ktorá ma, ospravedlňujem sa, ale vôbec nebaví, nemám ju rada ako postavu, nudia ma jej pasáže a kedykoľvek som sa dostala k jednej z nich, tak som sa zasekla a musela som to ísť na chvíľu rozchodiť po byte :D
Autor: Cassandra Jean |
Čo sa mi VEĽMI páčilo boli pasáže s Emou a Julianom, ktorí budú hlavnými postavami v ďalšej tieňoloveckej sérii The Dark Artifices a ktorí majú v CoHF myslím nejakých 12 rokov (v TDA budú mať normálne 17 či koľko) a úžasnú chémiu. Sama som bola prekvapená, že hoci v podstate brzdili dynamiku deja, tak mi to nevadilo a rada som si prečítala akoby také background k nasledujúcej trilógii. Ešte takou menšou brzdou bola pre mňa vedľajšia mini dejová línia s Helen a Aline, ktoré sú popri Magnusovi a Alecovi ďalším homosexuálnym párom, akurát že oveľa nudnejším. No a potom sa nám už vlastne striedali iba pohľady hlavnej šestice (Jace, Clary, Simon, Isabelle, Alec a Magnus) a to bolo úplne geniálne.
Fakt musím povedať, že CC si dala záležať a dopriala nám veľa veľa krásnych okamihov s našimi obľúbenými postavami. Dopriala nám dokonca aj nádherné scény, ktoré mi trošku chýbali v predchádzajúcich dvoch dieloch: Jace/Alec momentky, Clary/Simon momentky, dokonca si netradične užijeme aj perfektnú scénu so Simonom a Alecom alebo dojímavé chvíľky s Isabelle a Clary.
Cassandra akoby nám presne rozumela, vedela, že toto sú naše posledné chvíle s postavami s ktorými sme doslova vyrástli a preto nám darovala všetko to, čo nám odopierala predchádzajúcich 5 dielov a ešte aj čosi navyše. Áno, dokonca aj napriek tomu, že všade naokolo končil svet a každý bojoval o svoj holý život :)
Túto "idylku" kazilo snáď len to, že každé jedno obrátenie strany u mňa sprevádzalo obrovské napätie, či práve teraz je tá chvíľa, keď niekto koho zbožňujem umrie. Pochybujem, že každý je také psycho ako ja a nervuje sa kvôli týmto veciam, ale verím tomu, že v tomto nájdem viac spriaznených duší :D
Takže viacerí asi chcete vedieť: Fakt CC zmasakrovala 6 hlavných postáv?
Autor: Cassandra Jean |
Poviem to takto: Ak by mali umrieť iba hlavné postavy podľa môjho ponímania slova "hlavné", tak by museli umrieť všetci: Jace, Clary, Simon, Isabelle, Alec aj Magnus. Tak som sa celkom aj ukľudňovala, že snáď sa do toho počítajú aj nejakí náhodní Tieňolovci, ktorí sa tam párkrát mihli :D Skutočnosť bola nakoniec niečo medzi. Žiadni náhodní Tieňolovci sa do "mŕtvej šestice" nezarátavajú ale nemusíte sa až tak báť, prežijú aj niektorí z vašich obľúbencov...ehm. Asi vás to veľmi neukľudnilo, čo? Dobre, skúsim to ešte napísať takto: Mohlo to byť podstatne ale PODSTATNE horšie, no v dvoch prípadoch som revala ako sprostá z toho raz som sa divila sama sebe. Takže toľko k tomu.
Autor: Cassandra Jean |
Lenže keď už si myslíte, že ste za vodou (pretože ste práve na prstoch narátali šesť mŕtvol) tak CC nesklame a vytiahne tajnú zbraň. A tentokrát to bolo fakt o zdravý rozum. Poviem vám, že takej tej klasickej akcie v podobe bojov a pod. je v knihe habadej a nie len v závere, ale osobne som z toho nebola nejak zvlášť hotová. Mala som pocit, že každá akcia ako rýchlo prišla tak aj rýchlo odišla, veľakrát si to človek ani poriadne nestihol uvedomiť. A potom sa stala "tá vec", ale to teda revete non-stop do ošalenia niekoľko desiatok strán. A akože sa pri tom ani neumieralo ani nič...
To som vám samozrejme ešte nepovedala, že ak ste sa stále psychicky nepreniesli cez epilóg v Mechanickej princeznej, tak posledné strany v CoHF sa asi zložíte...
Takže áno, CoHF možno nie je ten najlepší diel, možno sa už žiadna kniha od CC nikdy nedotiahne na tie jej prvé (a možno áno, lebo Emma a Julian sú super!), ale napriek tomu malo toto druhé finále série Nástroje smrteľníkov grády, prinieslo nám množstvo krásnych, vtipných či dojímavých scén, o ktoré by sme boli inak ochudobnení a aby toho nebolo málo, pomohlo majstrovsky poprepájať hneď 4 série a objasniť množstvo vecí, ktoré ostali ešte aj na konci Pekelných strojoch pomerne otvorené.
A na záver tu mám pre vás ešte takú malú reprízu z mojej Goodreads mini recenzie na City of Lost Souls, tentokrát aplikované na CoHF:
Najvtipnejšia postava: divné, ale najviac som sa asi rehotala na Alecových hláškach
Najhoršia postava: Maia
Najdivnejšia postava: Robert Lightwood (Ten chlap ma začal ku koncu knihy strašne fascinovať, škoda, že sme sa toho o ňom nedozvedeli trochu viac. Príde mi, že to s ním a s Maryse bolo veľmi neuzavreté a...divné.)
Najlepšia romanca: Minule som dala Simon a Isabelle, ale tentokrát ma veľmi nebavili. Vraciam sa jednoznačne k Jaceovi a Clary, tí dvaja boli...wow.
Najlepšie kamarátstvo: Emma a Julian. Z tých sa ešte všetci pototo...Uvidíte, dôjde na moje slová.
Najväčší doják: uff...nemôžem povedať, lebo by ste hneď vedeli :D
Najväčší šoker: Simon (viac povedať nemôžem!)
Najväčšie sklamanie: asi Magnus ale joooj prečo nemôžem povedať že prečo? :D
Prosím vás akonáhle to niekto prečítate, kontaktuje ma, lebo sa potrebujem vyrozprávať :D
Autor: Cassandra Jean |