RECENZIA: Sarah J. Maas - A Court of Thorns and Roses

Názov: A Court od Thorns and Roses

Autor: Sarah J. Maas

Vydavateľstvo: Bloomsbury, 2015

Hodnotenie na Goodreads: 4.44

Kniha je prerozprávaním slávnej a na celom svete obľúbenej
rozprávky Kráska a zviera. Kráskou je v našom prípade chudobná Feyre, ktorá žije po boku svojho otca a dvoch sestier v starej chatrči a počas dňa odchádza hlboko do lesa loviť zvieratá, aby mala jej rodina čo do úst. Tamlin je Fér, jeden zo siedmich Lordov siedmich férskych krajín, ktorý bol spolu s celým jeho kráľovstvom zakliaty, aby na tvári nosil vždy masku, pričom mu zároveň bola odobraná mágia. Nad hlavou mu k tomu všetkému visí Damoklov meč – pokiaľ sa kliatba neprelomí, čaká ho večnosť v úlohe otroka pri nohách tej, ktorá mu kliatbu spôsobila.

Feyre je Tamlinom doslova dovlečená na jeho panstvo ako trest za to, že počas lovu zabila jedného z jeho priateľov premeneného na vlka. Času na to, aby sa do večne sfučaného a jednoslabičného Tamlina zamilovala a prelomila kliatbu je málo a k tomu je tu ešte jeden obrovský problém: Feyre nemá poňatia, o čo vlastne ide.

...A čitateľ s ňou.

Keďže je kniha písaná v prvej osobe z pohľadu Feyre, nevieme, čo sa vlastne deje, prečo Feyre za vraždu nepostihol oveľa krutejší trest, prečo sa okolo nej Tamlin neustále obšmieta, aj keď ju na prvý pohľad neznáša, prečo jej nikto nič nepovie, aj keď podľa neustáleho šuškania a tajných rozhovorov medzi obyvateľmi panstva môžeme usúdiť, že steny ( a pán domu) skrývajú nejedno tajomstvo.

Skutočne ale nič nevieme? Kráska a zviera je chronicky známa rozprávka a hoci je v tejto knihe množstvo zvratov a kozmetických či priam plastických úprav, podstata ostáva rovnaká, a tak si už hneď na začiatku môžeme domyslieť, čo robí Feyre za hranicami ľudskej krajiny. To, že čitateľ dopredu tuší, čo sa stane, je vždy hlavné riziko „retellingov“, podstatné však je, či sa autorovi podarí okoreniť svoju knihu dostatočne chutne na to, aby zaujala nielen fanúšikov ľúbostného príbehu Belly a jej Zvieraťa, ale taktiež tých, ktorých táto prostá až naivná rozprávka nikdy neoslovila. 

Maasovej sa to viac-menej celkom podarilo. Podstatné obmeny tkvejú už v samotnom posune príbehu do viac dospeláckej roviny (Feyre má 19 rokov, Tamlin je nesmrteľný, ale výzorom pár rokov pred tridsiatkou, nehovoriac o dooosť grafických a pomerne početných sex-scénach) a v oveľa temnejšom spracovaní námetu s niekoľkými vyslovene drsnými úmrtiami a opismi smrti. Už len fakt, že hlavná záporáčka je psychicky narušená sadistka s obrovskou nenávisťou k ľuďom naznačuje, že toto prerozprávanie NEBUDE zacielené na detských čitateľov. Čo mne osobne veľmi imponovalo ;)

Čo zasa môže osloviť iných čitateľov, je idea hrdinky, ktorá nám tak trochu pripomína Katniss. Feyre sa sama stará o rodinu, aj keď má rodiča, ktorý by to mal robiť za ňu, loví, taktizuje, chodia jej po rozume aj iné veci, než iba príťažliví chlapi v jej okolí. Na druhej strane však nie je až neprirodzene schopná, nezachraňuje (alebo aspoň neplánuje zachraňovať) svet, častokrát sa musí spoľahnúť na iných, aby vôbec prežila deň. Akonáhle je však vystavená šialenej skúške, v ktorej musia ísť emócie úplne nabok, urobí rozhodnutie, ktoré by podľa mňa nedokázala urobiť ani veľká Katniss. Klobúk dole, Feyre.

Napriek niekoľkým problémom, ktoré som mala s vývojom deja a s menším počtom logických chýb, hodnotím A Court of Thorns and Roses ako veľmi dobrú a kvalitnú knihu. Aj keby bol niekto počas čítania chvíľami nespokojný, či už s konaním postáv alebo so samotným príbehom (ja som miestami bola), napínavý a emotívny záver takmer garantuje veľkú spokojnosť po jej dočítaní. Zatiaľ čo je prvá časť knihy poväčšine romantická, vzťahovo orientovaná a sem-tam doplnená o zaujímavé dramatické situácie, druhá časť je temná, akčná a plná vyhrotených momentov, kedy skoro nedýchate. To je podľa mňa výborná kombinácia.

Táto recenzia je písaná z pohľadu niekoho, kto zatiaľ nečítal Maasovej populárnu sériu Throne of Glass. Musím ale uznať, že po tejto knihe sa šance na to, že si ju raz prečítam, zvýšili :) O tom, že tá ženská vie písať, asi nikto nepochybuje, ja by som snáď ešte dodala, že jej silná stránka tkvie v tom, že so svojimi postavami nejedná v rukavičkách a nemá problém uštedriť im poriadne rany. Prípadne ich zabiť :D

Ak máte radi re-tellingy známych rozprávok, nemáte dôvodu túto knihu vynechať. Je jeden z najlepších, aké som čítala, aj keď sa ešte nedoťahuje na sériu Lunar Chronicles od Marissy Meyer a v rámci klasických YA/NA fantasy kníh to tiež nie je úplný skvost...Dobre, teraz po sebe čítam a je to trochu divná kritika na konci chválospevu :D Ale bohužiaľ neviem, ako lepšie vyjadriť fakt, že to bola výborná kniha, ale nie až taká perfektná, že by som sa z nej zložila. Už dávno som sa zo žiadnej fantasy nezložila, chcelo by to niečo naozaj výnimočné ;)