RECENZIA: Michelle Hodkin - The Retribution of Mara Dyer (When it's over, it's over baby)

Názov: The Retribution of Mara Dyer (Mara Dyer #3)

Autor: Michelle Hodkin

Vydavateľstvo: Simon & Schuster, 2014

Hodnotenie na Goodreads: 4.51 

Srandafaktor: 3/5 

Nudafaktor: 1/5 

Lovefaktor: 3/5 

Plačfaktor: 3/5 

Drámafaktor: 4.5/5 

Na posledný diel Mary Dyerovej, knihy zo série, ktorá sa veľmi ťažko klasifikuje do nejakej kategórie (je to paranormálka? contemporary? horor? magický realizmus? bleh, magický realizmus asi ťažko...), sme čakali až krute dlho a mnohých to prestalo baviť. Mňa to ani tak neprestalo baviť, ako som jednoducho časom úplne zabudla. Tiež by som teraz mohla úplne zrušiť písanie recenzie a namiesto toho vytvoriť ódu na to, ako si autori obrovskými fugami medzi jednotlivými dielmi ich sérií kopú vlastný hrob, ale neurobím to, lebo určite všetci chcete vedieť, či dlhokánske čakanie tentokrát aspoň stálo za to. Nuž, takže späť k Mare.

Čítaním ďalej súhlasíte s tým, že máte za sebou prvé dva diely tejto série alebo vám nevadia prípadné spoilery. Ten hlavný veľký som ale zo solidarity zatrela a môžete si ho "vysvietiť" obtiahnutím kurzorom myšky. Čo sa týka spoilerov ohľadom tejto knihy, keď chcete ísť do čítania panensky nepoškvrnení, tak vám úprimne neradím čítať ŽIADNU recenziu na Maru 3. Ovšem na žiadne zákerné prezradzovačky deja tu nenarazíte.

Takže Mara sa po svojich demolačných prácach na budove psychiatrie, pri ktorých sa jej podarilo, ups, zabiť Noaha, prebúdza v niečom, čo pripomína ďalšiu psychiatriu, ktorá je tentokrát ešte psychotickejšia a strašidelnejšia. Čo si budeme čo hovoriť, Hodkinová má určite nejaký fetiš na cvokárne.

Na Mare prebiehajú ďalšie experimenty, až kým si doktorka Kellsová (ktorej sa asi každý bojí povedať, že to tiež pravdepodobne nebude mať v hlave úplne v poriadku) neuvedomí, že žiadne chemikálie zabijaka v jej obľúbenej pacientke nezastavia. Takže čo urobí? No predsa sa rozhodne ju zabiť! O 3 mŕtvoly neskôr sú Mara a jej kamoši Jamie a Stella na úteku a ďalej už neviem, lebo od tohto bodu som to prestala chápať.

Takže s opisom deja som skončila, poďme na celkové pocity, motýliky v brušku, husacinka na ručičkách a pod.

V knihe je na môj vkus strašne málo Noaha. Keďže je mŕtvy a tak. Čiže ostatné tri postavy (Mara, Jamie, Stella), okolo ktorých sa všetko točí, museli doslova makať, aby ma zabávali a aj tak to nebolo úplne to pravé orechové. Atmosféra v treťom dieli je strašne odlišná od jednotky, kde si užívame hlavne Marine a Noahove vzájomné naťahovačky a jeden trefný a vtipný výrok za druhým. Táto kniha je ako Harry Potter 7 - temná a depresívna. A veľa mŕtvych tiel.

Jamie grabbed my face in his hands. hard, and smushed my cheeks. 

"If it's Ebola, you're fucked. But if not, just - try not to breathe for as long as you can, okay?"

Počas čítania som sa častokrát vracala k myšlienke, že Hodkinová akoby ani nemala dej dopredu premyslený a tak nejako išla s tým, čo ju v danú chvíľu napadne. Šokujúcich odhalení bolo až až, ale chýbala mi v nich logika a aspoň nejaký náznak, že to takto mala od začiatku naplánované. Možno som už načisto osprostela z čítania romantických self-publišiek, ale ja som proste nechápala, čo sa tam deje, z akého dôvodu, na akom princípe fungujú Marine schopnosti, čo zač bola jej stará mama. Je to mierne trápne, lebo Hodkinová sa konečne rozhodne niečo vysvetliť a vy to vôbec nepoberiete, ale čo už.

Dobrá (a zároveň katastrofálna) vec na sérii je, že neviete, čo od nej môžete čakať. Keby ste vedeli, že čítate nejakú YA paranormálku, tak čakáte, že sa Noah každú chvíľu objaví a vybozkávajú sa s Marou a budú žiť šťastne až kým nepomrú (pri troche šťastia to je paranormálka o nesmrteľných a nepomrú vôbec nikdy EVER), ale v tomto prípade je tu ešte možnosť, že sa jedná o horor a najväčší horor v nižných hororoch spočíva v tom, že sa môže stať úplne čokoľvek. Čiže v podstate čítate a neviete, či vôbec prežije Mara, nie to aby ste ešte drzo očakávali Noahov návrat z mŕtvych. Toľko odo mňa na tému "Is Noah REALLY dead?"

Málo autorov dokáže tak šikovne skladať slová do viet a tvoriť výnimočnú prózu, ako Michelle Hodkinová. Podľa mňa má naozaj úžasný talent, ktorý bol v tomto dieli bohužiaľ trochu utlmený pod ťarchou takmer ustavičnej akcie a snahy vysvetliť naraz milión vecí, ktoré sa nám neobťažovala vysvetľovať priebežne. A samozrejme nezabúdajme, že ešte chcela svojich čitateľov naposledy niekoľkokrát zošokovať do submisívnosti, čo sa jej určite aj podarilo. Stará dobrá Hodkinová sa vrátila až tesne na záver, čo u mňa vlastne spôsobilo určitú nostalgiu a nakoniec som bola aj celkom smutná, že je už po všetkom. Súdiac podľa autorkinho "entuziazmu" písať, sa pravdepodobne tak skoro ďalšej knihy nedočkáme, ak vôbec.

Čiže čo k záverečnému hodnoteniu? Nedá sa povedať, že by som bola s rozuzlením úplne nespokojná, ale na druhej strane sa nedá povedať, že by som v návale emócií skákala po plafón. Dejovo taký lepší priemer, ktorému ešte čosi prirátam za nadpriemerný štýl písania a za môj rokmi vypestovaný citový vzťah k tejto sérii. Ak máte prečítané prvé dve knihy a viete po anglicky (pretože preklad trojky sa ani v slovenčine ani v češtine neplánuje), určite odporúčam nejako to dokopať a prečítať si aj trojku.

UNBOXING: Čo bolo v OBROVSKOM slovartovskom balíku???

Môj najväčší problém s Unboxingom je, že neviem robiť Unboxing. Proste tak úplne nechápem, ako sa dokážete po balíku nehodiť ako posadnutí v okamihu, keď sa vám dostane do rúk a zubami neroztrhať kartón, ale normálne máte čas si nafotiť ako ho elegantne rozbaľujete. To u nás v domácnosti nefunguje. 

Erik Ef mi ale dnes urobil hrozný bordel v mojej tradícii psychotického rozbaľovania balíkov, lebo ma najprv donútil sľúbiť, že otváranie zdokumentujem a potom keď sa mi VYBILI BATERKY NA FOŤÁKU (!!!) tak sa nado mnou vôbec nezľutoval a musela som ísť v tom odpornom daždi do Kauflandu a zmokla som aj keď som mala dáždnik. Takže som si myslela, že úvodné foto dnešného článku budú moje zmoknuté ponožky ako sa sušia na radiátore, ale nakoniec som sa sama so sebou dohodla, že nebudem až taká nechutná. 

Takže toto je prvá fotka, ktorú som nazvala "V očiach radosť, v rukách bolesť", pretože sa na jednej strane teším šak kto by sa netešil ale na druhej strane je balík brutálne ťažký, takže ten žiarivý úsmev na ktorý sa pozeráte je v skutočnosti nemá prosba o pomoc. 

Druhá fotka je ešte stále plná napätia a neistoty a v podstate vznikla iba s jediným cieľom - zdržiavať a robiť vám nervy. V skutočnosti ale medzi fotkou č.1 a fotkou č.2 prešlo iba niekoľko sekúnd, detto medzi fotkou č.2 a č.3. Keď som musela namiesto rozbaľovania ísť do Kauflandu tak som si prešla osobným peklom, preto som sa po návrate domov snažila proces maximálne urýchliť. Z toho dôvodu neexistujú žiadne zábery na ktorých moje ruky nežne rozstrihávajú lepiacu pásku - takto to totiž neprebiehalo a nebol to v podstate ani pekný pohľad, takže ste o nič neprišli. 

A toto, vážení, je obsah balíka: TADÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!!!

ÁNO TOTO JE KOMPLET OUTLANDER SÉRIA V PAPERBACKU ZACHOVAJTE PANIKU!!!

Možno sa teraz sami seba pýtate - Nevravela náhodou, že má doma knihy v češtine? A veruže som vravela. V podstate na svoju obhajobu nemám čo povedať. Zbadala som a musela som mať aj toto. 

Btw Outlander sériu som si cez vydavateľstvo Slovart K.Ú.P.I.L.A. To len keby sa náhodou vynorili nejaké nejasnosti ohľadom protekcie a tak...

OK ALE TO NIE JE VŠETKO!!!

V krabici radosti a blahobytu sa nachádzali ešte 3 JESENNÉ SLOVARTOVSKÉ NOVINKY:

Všimnite si, ako sa Metalurg od Sandersona leskne ako keby sa mi tým snažil niečo naznačiť. A Sabriel je úplne krásna a neviem čo si teraz počnem, keď to chcem okamžite čítať ale potrebujem dopísať tento článok, navečerať sa a pozrieť anglický X Factor. 

A po Metalurgovi a Sabriel tu mám konečne niečo aj pre chlapcov v lahodných mužských tónoch svetloružovej a tmavoružovej: Jane Austenová bola moja najlepšia kamoška. Ale osobne si myslím, že by sa to páčilo aj babám....

A na záver ešte jedna fotka, po ktorej vás už asi nepresvedčím, že nemám na zadku vytetovanú podobizeň Sama Heughana.

(Dúfam, že túto fotku jedného dňa neobjavím na Buzzfeede v článku s názvom 10 psychotic Diana Gabaldon fans)

To je všetko z môjho prvého unboxingu EVER. Dúfam, že som vás ako vždy literárne obohatila a že fotky ulahodili vašim zmyslom a pohladili vás na duši. 

Čo sa týka mňa, ja som si práve spomenula, ako strašne rada blogujem. Prečo to nerobím častejšie? 

RECENZIA: J.A. Redmerská - Radšej vždy (Radšej nikdy #2)

Názov: Radšej vždy (Radšej nikdy #2)
Pôvodný názov: The Edge of Always (The Edge of Never #2)
Autor: J.A. Redmerská
Vydavateľstvo: Ikar, 2014
Hodnotenie na Goodreads: 4.00


Srandafaktor: 3/5
Nudafaktor: 2.5/5
Lovefaktor: 4.5/5
Plačfaktor: 3/5
Drámafaktor: 4/5

Radšej vždy je pokračovanie knihy Radšej nikdy, ktorú som čítala v angličtine ešte dávno, za časov dávnych bohov, hrdinských náčelníkov a kráľov, presnejšie teda pred dvoma rokmi. Nieže by som si z toho čítania nedajbože pamätala nejaké detaily, ale čo si pamätám, bol ten úžasný pocit, keď som sa do knihy prvýkrát začítala a zistila som, že Redmerská vie sakra dobre písať. Milujem tieto pocity. Lebo ich nemávam až tak často, ako by som chcela...

Každopádne, nikdy nezabudnem na to, ako som tŕpla, či to nebude opäť iba jedna z tých kníh s krásnou obálkou a naprd dejom. Musíte uznať, že tie obálky sú krásne (tá prvá preto, lebo každá z nás by chcela mať také vlasy a tá druhá z očividných dôvodov). Aby som to skrátila, z Radšej nikdy som bola unesená až do chvíle, kedy som tak trochu prestala byť unesená, teda do chvíle, keď to začalo byť sčasti repetitívne a sčasti prehnané. Prišlo mi, že Redmerská kdesi na polceste stratila smer a znovu ho našla až tesne pred koncom.

Nakoľko sa Radšej nikdy uzatvára za sprievodu milého a sladkého epilógu, človek by nečakal, že sa autorka o pár mesiacov rozhodne vydať ďalšiu knihu o Camryn a Andrewovi. Najprv som si myslela, že sa jedná o ďalšie z množstva prerozprávaní úspešných romantických príbehov z pohľadu hl. mužského hrdinu, môžem vás však ubezpečiť, že v podobe knihy Radšej vždy dostaneme celkom nový príbeh, ktorý plynule nadväzuje na na Radšej nikdy a kvalitou ho prečúrava. Každá nová kniha J.A. Redmerskej je vždy lepšia a jej slovný prejav prepracovanejší (verte mi, už som na jej ďalšej sérii o nájomných vrahoch a jej talent ma úplne fascinuje), takže aj v prípade Radšej vždy musíte cítiť, ako autorsky dospieva a ako si stále viac trúfa na zaujímavejšie jazykové prostriedky. 

Dej je už tak trochu iná reč. Tu sa názory mnohých čitateľov rozchádzajú. Niekto vám môže povedať, že bol druhý diel úplne zbytočný, niekto zas natešene rozprávať o tom, aké bolo úžasné vychutnať si Camryn a Andrewa ako zamilovaný pár po dramatických udalostiach z posledných strán Radšej nikdy. A niekto by povedal, že kniha bola nuda až do osudného okamihu, keď sa v tieni tragickej udalosti všetko láme a príbeh naberá odrazu totálne iný smer. 

Mne sa popravde páčili obidve fázy knihy, pred aj po onej spomínanej tragédii, s výnimkou samotnej tragédie. Hej, no...povedzme, že keď sa stalo čo sa stalo, mala som chuť preraziť stenu až k susedom. Rešpektujem však, čo Redmerská urobila, vrámci vytvorenia akéhosi impulzu pre novú zápletku. 

Tento zlom v knihe ovplyvní obidve hlavné postavy, je to však Camryn, z ktorej sa odrazu stáva osoba, ktorú nikto z nás nespoznáva. Uzatvára sa do seba, s nikým nekomunikuje, jej vzťah s Andrewom ide dolu vodou a ja v tomto bode ako správna pijavica žijúca z angstu vyciciavam všetko, čo mi je kniha ochotná poskytnúť. Nie je to taká pravá dráma s rozbíjaním tanierov, hádkami a rozchodmi, ale vytvorí sa tu určité napätie, ktoré ja jednoducho vždy potrebujem mať. 

Strašne ma zvyknú odrádzať "road tripové" knihy, dodnes sa mi nepodarilo vypátrať presnú príčinu prečo. Redmerská je druhá autorka (po Alexandre Bracken), ktorá svoje postavy posiela na cesty a neirituje ma pri tom do takej miery, že si idem vytrhať vlasy. Lenže všetkého veľa škodí a keď som sa dozvedela, že v druhom dieli vezme Andrew zo zúfalstva Camryn na ĎALŠÍ "uzdravovací" road trip (zaujímavé, u mňa tieto výlety zvyknú zúfalstvo naopak vyvolať), vôbec ale vôbec som neverila, že to Redmerská dá aj druhýkrát. Pravda je, že to dala. Nechápem ako, ale podarilo sa. To ma iba opäť presvedčilo, že táto ženská si pri mne môže dovoliť takmer čokoľvek a aj tak jej to zožeriem aj s navijákom (okrem ľúbostného trojuholníka, ten nie). 

Radšej vždy je síce neesenciálne, ale zato veľmi vďačné pokračovanie jedného krásneho ľúbostného príbehu. Tento typ kníh teraz v USA zažíva obrovský boom, dôkazom je aj to, že nesie svoje vlastné a už pomerne zaužívané označenie: New Adult. Postavy, ktoré ešte len vstúpili do dospelosti, vysoká škola alebo prvý job a podstatne horúcejšie a sexy scény - Vždy som si vravela, že je škoda, že u nás vychádza len zlomok toho, čo vychádza v zahraničí, avšak musím uznať, že vo všeobecnosti  na Slovensku vychádza naozaj to najlepšie z najlepšieho a Radšej nikdy/Radšej vždy je toho demonštráciou. Ak sa vám k tomu všetkému ešte páčia knihy Colleen Hooverovej, toto by malo byť na vašom nákupnom zozname.

Knihy si môžete kúpiť v internetovom kníhkupectve bux.sk:

Radšej nikdy
Radšej vždy

RECENZIA: Fredrik T. Olsson - Reťazec skazy

Názov: Reťazec skazy
Pôvodný názov: Slutet på kedjan
Autor: Fredrik T. Olsson
Vydavateľstvo: Ikar, 2014
Hodnotenie na Goodreads: 3.45


Srandafaktor: 1/5
Nudafaktor: 2/5
Lovefaktor: 1,5/5
Plačfaktor: 2/5
Drámafaktor: 5/5

Christine Sandbergovej chvíľu trvalo, kým presvedčila mužov zákona, že s jej bývalým manželom nie je niečo v poriadku. Už len fakt, že museli vylomiť dvere, aby sa k nemu domov dostali, bol prinajmenšom alarmujúci. Čo ak prišli neskoro?

William Sandberg, päťdesiatpäťročný kryptológ, sa vážne chcel zabiť. Nebol to iba zúfalý výkrik do tmy. Namiesto toho však leží v nemocnici, plne pri vedomí, možno trochu slabý, avšak neschopný zabrániť neznámym mužom, aby ho uniesli priamo z jeho lôžka. William sa o svoj život nebojí, to je asi každému jasné. Už onedlho však zistí, že životov je v tomto prípade v stávke oveľa, oveľa viac.   

Frederik T. Olsson nie je ani tak spisovateľ, ako pomerne známy scenárista, takže asi nikoho neprekvapí, že boli na knihu zakúpené filmové práva ešte pred tým, než vôbec vyšla. Aj keď to s tým nemusí zvlášť súvisieť, dáva mi to proste logiku. Pri čítaní však určite viacerí uznáte, že by sa tá dychberúca akcia a šokujúce odhalenia na plátne v knihe naozaj krásne vynímali.  

Reťazec skazy snáď ani nemá úvod. Rovno vás to vhodí do deja presne tam, kde by si prial pristáť každý človek, ktorý nemá veľa trpezlivosti s dlhokánskymi introdukciami a uprednostňuje, keď sa takmer hneď začne niečo diať. Práve tento výskok na rozbehnutý vlak však u čitateľa zároveň spôsobí menší zmätok – nevieme, čo sa deje, kto sú všetky tie postavy, ktorá z nich je dôležitá a ktorá až tak nie. Hneď na začiatok sme zavalení obrovským množstvom dôležito sa tváriacich informácií a všetky sa ich naraz snažíme spracovávať v hlave. Lebo...čo ak nám niečo ujde? To u mňa po niekoľkých stranách vyvolalo frustráciu, chvíľu som sa jednoducho nedokázala s dejom zladiť a všetko išlo akosi pomimo mňa.  

Akonáhle sa trochu zorientujeme a akonáhle sa pán Olsson rozhodne poskytnúť nám aspoň nejaké vysvetlenia, môžeme sa pripraviť byť úplne pohltení. Tento rodený Švéd dostal vynikajúci nápad, keď sa rozhodol napísať knihu plnú kódov a šifier a prepojiť ju s jedným z najznámejších a najkomplikovanejších kódov na zemi – s kódom DNA. Pridajme k tomu smrteľný vírus a zaujímavé ľudské osudy a dostaneme príbeh, ktorý je skutočne ťažké pokaziť.  

To, či sa vám Reťazec skazy bude páčiť alebo nie, nezáleží ani tak na vašich žánrových preferenciách, než na vašej aktuálnej nálade čítať niečo napínavé a silne dejovo orientované, v porovnaní s inými knihami, ktoré sú možno trochu viac zamerané na vzťahy a psychológiu postáv. 

Olssonov štýl písania má veľmi ďaleko od jednotvárnosti a repetitívnosti , avšak niekedy máte pocit, že sa možno snaží až príliš. Výhodou (alebo možno aj nevýhodou) tejto knihy je, že samotný dej, jeho spád a dynamika, sú hlavným ťažným koňom a prostriedkami, ktoré primárne držia čitateľovu pozornosť. Viac tu už skutočne netreba špekulovať, rôzne „štylistické parádičky“ sú viac-menej prehnané. To je vlastne mojou asi jedinou výčitkou – príbeh vás natoľko pohltí, že všetky pokusy dodať mu šťavu pôsobia skôr rušivo a odvádzajú našu pozornosť od toho podstatného: od lúštenia kódov, od zachraňovania ľudstva, od užívania si nespočetných zvratov a prekvapivých odhalení. To je to, prečo je táto kniha taká výborná a prečo, ako to raz dotiahne na filmové plátna, určite zožne obrovský úspech.

Nenechajte sa odradiť hrúbkou knihy ani tým, že sa jedná o autorovu knižnú prvotinu. To prvé vám prestane vadiť po hodine čítania, to druhé ani nepostrehnete. Reťazec skazy je rozhodne niečo, čo si budete chcieť pridať na zoznam vašich prečítaných kníh.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Reťazec skazy si môžete zakúpiť tu: http://goo.gl/LmLB4H

VEĽKÁ SEPTEMBROVÁ SÚŤAŽ: VÝHERCOVIA!!!

Keďže už tak či tak meškám jeden deň s vyhlásením výsledkov, nebudem to tu dlho naťahovať a ideme k veci, ok?

Predvčerom si výherkyňa tvorivej časti súťaže, Mária Marry Mikušková, vybrala 1. balík, takže ostali balíky 2-9. Tie som sa snažila rozdeliť na základe preferencií výhercov ale taktiež na základe poradia v akom som ich vylosovala. Takže snáď sa mi podarilo drvivej väčšine vyhovieť :) Ešte raz vďaka za hojnú účasť a za vaše tvorivé príspevky, ktoré ma celý mesiac zabávali.

A tu sú všetci výhercovia:

Balík č. 1: Mária Marry Mikušková

Balík č. 2: Džony V. 

Balík č. 3: Sisa (mail začína na sisa.bu...)

Balík č.4: Martina F. (mail začína na tina8...)

Balík č.5: Romí 

Balík č.6: Aly (mail začína na aly.v...)

Balík č.7: Kikuška Kika H.

Balík č.8: Stanka B. (mail začína na stanuš...)

Balík č.9: Sima P. (mail začína na siis...)

Balík č.10: Vivienne C.

Aby som to urýchlila, obsah jednotlivých balíčkov si pozrite na TOMTO odkaze.

Výhercovia ma môžu počas víkendu sami kontaktovať (a zaslať mi poštovú adresu) na mailovú adrese myalternativeworld@gmail.com, kto sa mi neozve, budem mu budúci týždeň písať na mailovú adresu, ktorú uviedol vo formulári. 

Opäť mám v zozname výhercov veľa azeťáckych mailov, ktoré už mnohí z vás možno ani dávno nepoužívajú, len sa nimi prihlasujú na FB, takže ak si nie ste istí, odporúčam, aby ste napísali vy mne a nedošlo k nejakému nedorozumeniu :) Výhry začnem rozosielať budúci týždeň, ale prosím vás o trpezlivosť, keďže ich je veľa, ok?

Všetkým výhercom GRATULUJEM a dúfam, že sa spolu stretneme pri ďalšej súťaži :)

RECENZIA: Miroslava Varáčková - Láska z ulice

Názov: Láska z ulice

Autor: Miroslava Varáčková

Vydavateľstvo: Evitapress, 2014

Srandafaktor: 2/5

Nudafaktor: 2/5

Lovefaktor: 4/5

Plačfaktor: 4/5

Drámafaktor: 2/5

Takže Mirke Varáčkovej vyšla začiatkom leta už asi tisíca kniha a ja som príšerne pozadu, lebo som zatiaľ čítala len dve. Vrátane tejto. Zatiaľ čo som knihu Prežila som svet otvorila hlavne zo zvedavosti (a preto, lebo som dostala podpísaný výtlačok :D), Lásku z ulice som chcela strašne čítať, pretože ma hrozne oslovil námet. A mala som chuť čítať nejakú dobrú tínedžerinu. (A tiež som dostala výtlačok s venovaním :D) Tak to vidíte. Teraz máte plné právo nečítať túto recenziu, pretože sa Varáčkovej určite na 100% budem od začiatku do konca zavďačovať. 

Alebo! Alebo mi môžete dôverovať, že som nezaujatá. Čestné pionierske. 

Čo ma na Láske z ulice chytilo ako prvé? Ako dlhodobo liečený závislák na Upírskej akadémii doslova fanaticky vyhľadávam všetky zakázané romance medzi učiteľom a žiačkou (podotýkam mladým, sexy, svalnatým učiteľom, nie 40-ročným úchylným matematikárom). Vravím si, že raz z toho možno vyrastiem a začne ma baviť niečo hlbšie a reflektívnejšie, ale čím mám viac rokov, tým viac o tom začínam pochybovať.

Máme tu teda hlavnú zápletku: Stredoškoláčka Tamara sa zamiluje do svojho suplujúceho telocvikára Nora s pevným zadkom sťaby vykresaným z mramoru (to hodnotím veľmi pozitívne, aby bolo jasné), ktorý skrýva veľké tajomstvo. Tamarin život sa postupne rúca deň po dni, ako jej malá sestra umiera na rakovinu. Otec sa z rodiny úplne odregistroval a svoj smútok utápa v alkohole, mama sa snaží rodinu držať pohromade, ale aj jej už dochádzajú sily. No a Tamara sa ocitá v strede toho všetkého, nešťastná a bezmocná, ibaže čo sú jej hlúpe pocity v porovnaním s tým, že jej sestra sa možno nedožije Vianoc? Noro sa pre Tamaru stáva akýmsi únikom z krutej reality...až kým Tamara nezačne mať podozrenie, že realita, v ktorej sa nachádza Noro, môže byť ešte krutejšia.

Priložím si ruku na srdce a poviem vám, že by som sa dokázala zaobísť bez ďalšej rakovinovej tematiky. Ale to ste si už asi domysleli, ak ma trochu poznáte. Častokrát mávam pocit, že emócie, ktoré vo mne takéto knihy vyvolávajú, nie sú ozajstné - akoby sa k vám autor nakláňal a šepkal vám do ucha: "Už plačeš? Už plačeš? Ešte nie? Tak plač! PLAČ! Koho mám ešte zabiť, aby si sa rozrevala?" Počas čítania Lásky z ulice som takýto pocit nemala. Je smutná, dosť smutná, ale smútok nie je základným kameňom príbehu. Nie je to kniha o umieraní. Je to kniha o Tamare, ktorej zomiera sestra a o tom, ako sa s tým Tamara vyrovnáva, ako ju to ovplyvňuje, ako to prežíva.

Na druhej strane je ale kniha rozhodne o láske. Norove nenápadné pohľady počas telesnej výchovy, Tamarine drzé poznámky, ktoré mali maskovať, aká je z Nora hotová, ich tajné zakrádanie sa - po tejto stránke ich vzťah naplnil všetky moje očakávania. Presne toto som v knihe chcela a presne toto som dostala. Perfektné bolo tiež zobrazenie toho, ako Tamara prežívala svoje prvé zaľúbenie sa. Niekto možno bude tvrdiť, že v Láske z ulice je jedno obrovské insta-love, že sa ani nenazdáme a Tamara už je zamilovaná, ja však tvrdím, že v knihe je úžasne popísané také to pravé nefalšované tínedžerské "zabuchnutie sa" do sexy chalana. Lebo čo iné sa dá robiť so sexy chalanom, než sa do neho nezabuchnúť, nevyhľadávať ho cez prestávky na chodbe, nesledovať každý jeho krok, nebyť namäkko akonáhle sa objaví v školskej jedálni? Na to určite nepotrebujete mesiace, ani týždne. Akurát som tak celkom neuverila Norovej láske k Tamare. Prečo sa do nej zamiloval? Tamara celý čas rozmýšľa, čo na nej Noro vidí, a ja s ňou. Netvrdím, že mi nebola sympatická, ale jednoducho ma nepresvedčili dôvody, prečo si Noro zo všetkých báb, ktoré sa okolo neho točili, vybral práve Tamaru.

V texte chválim výborne zvládnutý slovník mladých - je dosť aktuálny, ale zároveň nie je prehnaný, preslangovaný. Slová neznejú hlúpo či smiešne. Teda aspoň väčšina. Čo ma ale trochu rušilo, boli náhodne vložené filozofické vety do textu. V jednu chvíľu je všetko v pohode, Tamara kecá so svojim najlepším kamošom Robom a naozaj máte pocit, že odpočúvate autentickú konverzáciu dvoch mladých ľudí a zrazu bum, do Tamary sa prevtelí duch Aristotela a z úst vypustí nejakú kvetnatú úvahu o zmysle života hodnú vytesania do kameňa. Ako vnútorné monológy to neznelo až tak zle, ale akonáhle sa stali súčasťou skutočných rozhovorov, už to vyznievalo veľmi neprirodzene. 

Síce som od Mirky Varáčkovej čítala zatiaľ len dve knihy, z rozprávania a čítania recenzií na jej iné diela som nadobudla pocit, že jej silná stránka tkvie najmä v jej rozprávačskom talente. Dokáže si vybrať veľmi silné a pre čitateľa atraktívne témy a tie následne výborne spracuje a ponúkne nám kvalitný príbeh. Obrovským plusom je, že tento príbeh vie elegantne zapracovať do slovenského prostredia. Like. A. Boss. 

Sranda je, že kniha sa číta tak dobre a tak rýchlo, že si človek ani neuvedomí, že dej plynie takmer úplne bez zvratov alebo nejakej výraznej drámy. Rešpektujem, že každý má svoj štýl písania kníh a každý sa snaží naplno vyťažiť zo svojich predností, len si myslím, že by príbeh naozaj mohol profitovať z nejakého vyhroteného konfliktu alebo neočakávaného zvratu. Tých tam bolo biedne a ja ich mám rada :D

Lásku z ulice si treba prečítať. Pokiaľ ste v tejto recenzii narazili aspoň na niečo, čo by ste si potenciálne vedeli vychutnať, určite knihe dajte šancu. Čo sa týka mojich očakávaní, tie boli naplnené a dokonca aj mierne prekonané, takže môžem bez výčitiek svedomia a s poriadnou dávkou netrpezlivosti vyčkávať vydanie ďalšej autorkinej knihy, ktorá sa už, mimochodom, píše! :)

Knihu si môžete zakúpiť za dosť dobrú cenu napr. TU

RECENZIA: Kass Morgan - Prvých 100

Názov: Prvých 100

Pôvodný názov: The 100

Autor: Kass Morgan

Vydavateľstvo: Albatros Media (CooBoo), 2014

Hodnotenie na Goodreads: 3.46

Srandafaktor: 3/5

Nudafaktor: 2/5

Lovefaktor: 4.5/5

Plačfaktor: 2.5/5

Drámafaktor: 5/5

Neviem, ale podľa mňa Prvých 100 vôbec nemalo byť až také dobré, aké nakoniec bolo. Síce už nečítam toľko YA kníh ako kedysi, a už vôbec nie dystópií, ale s takým nejakým námetom si predstavujem každú druhú knihu tohto žánru: Ľudia žijú vo vesmíre, lebo niečo fakt strašne doorali a museli v dôsledku toho opustiť Zem a o niekoľko rokov/storočí sa snažia nenápadne dostať naspäť. Hlavne teda aby si to tí mimozemšťania/zombíci/dinosaury a pod., ktorí teraz Zem obývajú namiesto nás, nevšimli. 

Takže hej. Do čítania som išla v štýle: "pffffff prosím vás...", no čuduj sa svete, knihu so zatvárala s napoly prekvapeným, napoly naradosteným výrazom tváre. Bolo. To. Dobré. 

Nie omgomgnemôžemdýchaťtakédobrétobolo, ale dosť dobré na to, aby som sa začala obzerať po pokračovaní.

Takže čo vlastne symbolizuje prvá stovka a prečo si to máte prečítať?

Kde bolo tam bolo, kedysi dávno museli všetci ľudia opustiť zem a odpratať sa na vesmírnu stanicu na obežnej dráhe, kde žili niekoľko storočí a čakali na vhodnú príležitosť na návrat. Medzičasom si vytvorili vlastnú spoločnosť, rozdelili sa, ako to už býva zvykom, na tých nadradených a podradených a nažívali si spolu bok po boku v extrémne napätej atmosfére. Po čase im však v ich novom domove začalo byť poriadne tesno a tak sa prijali všelijaké opatrenia, od tých logických až po psychopatické. Tehotenstvá sa prísne regulovali a väčšina rozsudkov už v prípade malých priestupkov končila trestom smrti. Proste dnešný priemerný Američan by z toľkého porušovania ľudských práv dostal aneuryzmu. Keď sa však k extrémnej tlačenici ako k hlavnému existenčnému problému pridal aj stále sa zväčšujúci úbytok kyslíku, rozhodlo sa, že aktuálna stovka mladých delikventov dostane tentokrát trochu iný trest smrti: budú ako prví vyslaní na expedíciu na Zem, aby sa tam poobzerali, že čo a ako s tou obrovskou radiáciou a tak. Milé. 

Prvých 100 je písané zaujímavo ale mierne chaoticky, s využívaním hneď niekoľkých rozprávačov a dvoch hlavných dejových zasadení - časť knihy sa odohráva na Zemi a časť na vesmírnej stanici. Niekto berie prítomnosť veľkého množstva hlavných postáv ako obrovské mínus, ja to zvyknem hodnotiť celkom pozitívne z jedného dôvodu - čím viac postáv, tým väčšia šanca, že aspoň nejakú budem mať rada. Keďže to vyzerá tak, že celá séria bude stáť a padať na postavách a na komplikovaných až telenovelovských vzájomných vzťahoch, pokladám za dôležité, aby som sa zaujímala o osudy aspoň tretiny z nich. 

Ďalšia vec, ktorá mi vyhovovala a z ktorej mnohí chytajú hysáky, je také to rúško tajomstva nad tým, čo sa vlastne na Zemi stalo, že to vyštvalo ľudí do Vesmíru. To by ešte nemuselo byť také hrozné, keby sa kniha tvárila tajomne, ale ona sa skôr tvári, že je to totálne nepodstatné a nebudeme sa o tom radšej ani baviť, lebo to nestojí za to. To si myslím, štvalo mnohých čitateľov. Takmer celý prvý diel sa venuje iba postavám, ich minulosti, ich osudom a hlavne komplikovaným starým aj novovznikajúcim vzťahom, zatiaľ čo nám nikto nepovie viac o spoločnosti, v ktorej teraz ľudia žijú, nepriblíži nám súčasný svet. 

Úprimne? Vôbec mi to nechýbalo. A teda silne pochybujem, že sa to skôr či neskôr nedozvieme. Že to proste nie je zámerne takto napísané, aby nám boli poskytnuté len naozaj nutné informácie, ale aby sme zároveň dostali obrovský priestor úplne sa zažrať do života postáv a prežívať s nimi celú tú drámu, boj o život, pred tým, než nám niekto konečne vysvetlí, o čo tu ide. Mne sa to páčilo. Nie je to tradičný postup písania kníh, väčšinou nás autori dystópie unudia k smrti opismi toho, čo sa za posledné roky udialo a vysvetľovaním nových systémov a pravidiel, zatiaľ čo sa v knihe absolútne nič nedeje. Toto je pravý opak. Tu sa toho deje strašne veľa, ale zatiaľ nepoznáme ten širší záber. Neviem, čo je pre vás lepšie, ale odporúčam presvedčiť sa na vlastnej koži, ako vyzerá taká telenovela na dystopickom pozadí :) Viete, rozširovanie obzorov, a tak...

Rozhodla som sa nepísať veľa o konkrétnych postavách, lebo keby som raz začala, neviem, ako by som prestala. Je ich veľa, vzťahy sú zamotané, nevyhnete sa ani ľúbostným trojuholníkom, aj keď vzhľadom na charakter knihy by ich len málokto nečakal. Niektoré postavy si obľúbite viac, niektoré menej, ale myslím si, že ak dáte knihe férovú šancu a hlavných aktérov prijmete so všetkými ich početnými chybami, tak si aj vy nájdete minimálne zopár pasáži, ktoré budete hltať jedným dychom.

Keď vás odrádza nízke hodnotenie knihy, vedzte, že tentokrát to nie je v dôsledku toho, že Morganová je totálne neschopná a nevie písať. Väčšina negatívnych hodnotení vyplýva z toho, ako to autorka pojala, že sa rozhodla riešiť úplne iné veci, než ste v dystópiach zvyknutí. A ešte si dovolila dať svojim postavám nie príliš lichotivé charakteristiky, hádajú sa, klamú, podvádzajú, snažia si zachrániť kožu bez ohľadu na to, akú spúšť po sebe nechajú, čo je už sám o sebe klinec do hrobu pri súčasnom trende "I didn't like the characters, I'm giving the book 1 star".

Myslím si, že šanca, že sa vám Prvých 100 bude celkom páčiť je približne rovnaká ako šanca, že to budete neznášať. Ale takto to už býva u väčšiny kníh (s výnimkou Medeného jazdca, kde je úspešnosť 95% :D). Prečítali ste si môj názor, môžete si ešte prečítať mnoho ďalších, rozhodnite sa však sami. Ja knihu odporúčam.

PS: Ak váhate nad knihou, môžete si vyskúšať pozrieť seriál The 100, ktorý vznikol na jej námete a ktorého prvá séria bola v USA dosť úspešná na to, aby odklepli aj druhú sériu (vysielať sa začne už teraz na jeseň). Len upozorňujem, že v seriáli pravdepodobne chýba môj najobľúbenejší pár z knihy, Bliss a Luke a tých by bola škoda úplne minúť :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Ak vás Prvých 100 zaujalo, môžete si ho zakúpiť TU.