Vydavateľstvo Slovart siahlo po ďalšom knižnom tromfe! Čo sa chystá vydať tentokrát?

Každý aspoň raz vo svojom živote objaví knihu, ktorá k nemu prehovorí ako žiadna iná, ktorá na neho zapôsobí takou intenzitou, že o nej rozmýšľa ešte dlho po prečítaní poslednej vety, ktorá sa pre neho stane na niekoľko dní stredom vesmíru a nikdy, nikdy na ňu nezabudne. Predstavujem vám môj kúsok knižného raja: I'll Give You the Sun.

A brilliant, luminous story of first love, family, loss, and betrayal for fans of John Green, David Levithan, and Rainbow Rowell.

Jude and her brother, Noah, are incredibly close twins. At thirteen, isolated Noah draws constantly and is falling in love with the charismatic boy next door, while daredevil Jude surfs and cliff-dives and wears red-red lipstick and does the talking for both of them. But three years later, Jude and Noah are barely speaking. Something has happened to wreck the twins in different and divisive ways . . . until Jude meets a cocky, broken, beautiful boy, as well as an unpredictable new mentor. The early years are Noah's story to tell. The later years are Jude's. What the twins don't realize is that they each have only half the story, and if they could just find their way back to one another, they’d have a chance to remake their world. 

This radiant, fully alive, sometimes very funny novel from the critically acclaimed author of The Sky Is Everywhere will leave you breathless and teary and laughing—often all at once.

O tomto trpko-sladkom až tragikomickom príbehu jednej zlomenej umeleckej rodiny vám píše niekto, kto pri čítaní YA kníh nemá veľa strpenia s prehnanou rodinnou drámou a priam neznáša srdcervúce dojáky. I’ll Give You the Sun malo byť niečo, s čím sa rozlúčim po 3 kapitolách a nikdy sa neobzriem spať. Namiesto toho som však našla niečo, čo by som neváhala ponúknuť mojej mame, mojej 16-ročnej sesternici a môjmu 19-ročnému bratrancovi, mojej kamarátke závislej na Johnovi Greenovi ako aj kamarátke, ktorá celý život neprečítala nič iné okrem Harryho Pottera (a ešte nad ním aj ohrnula nos).

I’ll Give You the Sun je kniha o umení a ja neviem nič o umení. Je to kniha o neuveriteľne silnom pute dvoch súrodencov – dvojčiat a ja som jedináčik a neviem nič o súrodeneckých vzťahoch. Napriek tomu však môžem povedať, že za celý svoj život a po približne piatich stovkách prečítaných kníh som nikdy nečítala niečo, čo by sa mi tak páčilo a čo by na mňa urobilo taký hlboký dojem ako toto dielo.

Hoci sa kniha určite dá (a rozhodne musí) označiť za romantickú, je to len necelá polovica príbehu. Tá druhá, o nič menej dôležitá a o nič menej nádherná, je príbehom jednej zlomenej rodiny, ktorú rozdelila obrovská tragédia, ale ešte pred tým ju nalomili neodpustiteľné činy a tajomstvá.

Našimi hlavnými postavami sú dvojičky Noah a Jude. Keď mali trinásť, Jude prišla na to, že je krásna, Noah na to, že je gay. Toto životné obdobie prežívame očami Noaha, ktorý okrem svojej sestry nadovšetko miluje kreslenie. Umelecký talent zdedili obidvaja súrodenci po svojej mame a celý život medzi sebou tak nejako súperia o jej uznanie. Noah sa túži dostať na prestížnu umeleckú školu, Jude viac zamestnávajú chlapci. O 3 roky je všetko inak. Namiesto Noaha sa na školu snov dostala Jude. Z Noaha sa stal party boy, ktorý úspešne skrýva svoju sexualitu, z Jude sa stala utiahnutá šedá myška, ktorá sa skrýva v nelichotivom oblečení. Ich mama je mŕtva.

Už na základe týchto zopár viet by ste si mohli povedať, že poznáte hneď niekoľko dôvodov, prečo sa to všetko medzi Jude a Noahom tak strašne pokazilo. Prečo sú z dvoch polovíc jednej duše odrazu dvaja cudzinci, ktorí spolu nedokážu prehodiť jednu vetu. Verte mi, ešte stále nemáte ani tušenie...

Priznám sa, že mávam menšie predsudky voči knihám s homosexuálnou tematikou. ALE! Rozhodne nie kvôli samotnej téme, to vôbec, ale zo skúsenosti mi príde, že takéto knihy sa príliš snažia „rebelčiť“. Akoby ich autori už dopredu rátali s tým, že niektorí ľudia sa k ich dielu budú stavať s odporom, a preto ho už tak akosi vopred píšu z časti útočne, z časti I don’t care štýlom a hlavne tomu homosexuálnemu aspektu knihy prikladajú prílišný dôraz a strašne to kričí. Kniha potom pôsobí veľmi alternatívne, ako by bola určená iba pre určité skupiny ľudí s otvorenou mysľou.

I’ll Give You the Sun sa vôbec netvári, ako by bolo na jej príbehu niečo netradičné, niečo, čo by niektorí ľudia nedokázali stráviť. Je tu krásna romanca medzi artistickou Jude a utrápeným modelom Oscarom, tragické love story osudovej lásky dvoch ľudí, ktorí sa do seba nikdy nemali zamilovať (ale inak to ani nešlo) a „zakázaná“ láska dvoch mladých chlapcov. Žiadnej z týchto troch romancí nie je prikladaný väčší či menší význam, všetky sú si rovnocenné a to sa mi strašne rátalo. Kniha je podstatne vyspelejšia a rozhodne viac sexuálna, ako by ste u vekovej kategórie 13 a 16 rokov predpokladali, keď ju však čítate, príde vám to ako tá najprirodzenejšia vec, aká len môže byť. Už samotná esencia tejto knihy vás pripraví na netradičný zážitok, vopred viete, že môžete očakávať čokoľvek a keď to príde, poviete si ‘HELL YES!’.

Niekedy môže byť dej knihy pútavý a nesmierne napínavý, ale takmer v každom prípade dôjde časom  k akémusi útlmu. Príbeh málokedy dokáže plynúť po celý čas na 100% a podľa mňa by ani nemal. Dobrý autor by mal v určitom okamihu vždy veci upokojiť a nechať čitateľa vydýchnuť, pričom v tej chvíli prichádza do popredia niečo nemenej dôležité: jeho osobitý štýl. V čase, keď autor poľavuje s dejom, musí zabrať niekde inde. Nelsonová v tomto zmaturovala na jednotku s hviezdičkou. Jej próza sama o sebe je taký neuveriteľný zážitok, že si pri čítaní ani neuvedomíte, že vlastne v určitej chvíli dej skoro ani neplynie a vy žijete len z jej majstrovskej slovotvorby, úžasného zmyslu pre humor, spontánnych vnútorných monológov a vtipných komentárov. A že by vám vôbec nevadilo takto žiť ešte aspoň rok...Keby som mohla, najradšej by som stála pri každom jednom z vás keď budete čítať pasáž, v ktorej Jude prvýkrát sleduje svojho mentora Guillerma ako vytesáva sochu. Táto časť sama o sebe je majstrovské dielo, z ktorého vám nabehne husia koža.

Rozprávanie je doplnené o šibnuté rady od Noahovej a Judeinej mŕtvej babičky a čerešničku na už tak chuťovo dokonalej torte tvorí malá a nepatrná dávka mysteriózna, ktorá nádherne dopĺňa celú atmosféru a posúva ju ešte o jeden level vyššie (aj keď tu už sme tak vysoko, že za chvíľu budeme potrebovať kyslíkové masky). Proste čítate, čítate a vravíte si, že už to lepšie byť ani nemôže a do toho narazíte na tento magický realizmus ktorý narobí s knihou to, čo narobí chilli s horkou čokoládou a jahody so šampanským. Proste dokonalosť. 

Čítať knihu I’ll Give You the Sun bolo ako sledovať majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní, keď po sérii priemerných, dobrých aj zlých vystúpení na ľad nastúpi 3-násobný olympijský víťaz a vy si už po prvých dvoch ťažkých skokoch môžete vydýchnuť, vyložiť nohy na stôl a sledovať jeho vystúpenie bez toho, aby ste sa báli, že niečo pokazí. Tá istota, technická dokonalosť a neuveriteľný cit, s ktorým podáva výkon, vám stačí ako záruka, že ho dnes už nikto a nič neprekoná. Toto bolo pre mňa I’ll Give You the Sun: Kniha, zvládnutá na 100% v každom jednom aspekte a s obrovskou dávkou sebavedomia. Nelsonová teraz namojveru vyzerá, ako keby mala za sebou 20 kníh a nie jednu osamelú knižôčku napísanú pred 4 rokmi. A ja proste nechápem, ako môže niekto s jej talentom tak dlho existovať na knižnom trhu bez toho, aby ho poznal celý svet. Pevne verím, že keď táto kniha v septembri uzrie svetlo sveta, dostane sa jej standing ovation a uznania a lá Na vine sú hviezdy, pretože si nič menej nezaslúži.

Zatiaľ tomu všetko naznačuje. I'll Give You the Sun má na Goodreads pri 272 hodnoteniach priemerný rating 4,43 hviezdičky a tu sú prvotné dojmy od ďalších šťastlivcov, ktorí dostali šancu si knihu prečítať:

"Jandy Nelsonová je výnimočná, talentovaná neriadená strela a jedna z najlepších spisovateliek dnešnej doby. Jej próza je úchvatná, plná života, nasiaknutá vášňou a jej príbehy mi pripomínajú, že slová majú moc zmeniť svet." -- Tahereh Mafi, autorka série Som roztrieštená

"I'll Give You the Sun je kniha, ktorá vám sľúbi príbeh aký ste ešte nikdy nečítali a tento sľub dodrží." -- Garret Freyman - Weyr, autor knihy My Heartbeat

"Prvá myšlienka po dočítaní? Chcem to čítať znovu!" --Judy Hobbs z Third Place Books

"Táto kniha je majstrovské dielo. Nelsonová na nej pracovala 3 roky, nakoľko vlastne písala 3 knihy: Noahov príbeh, Judein príbeh a nakoniec príbeh, ktorý splietol prvé dva dohromady."

Z listu vydavateľa:

"V tejto obálke na vás čaká kniha, akej sa nič na svete nevyrovná. Ide pravdepodobne o najlepšiu knihu, akú kedy vydavateľstvo Dial publikovalo a to je už čo povedať, keďže sme vydali aj Jandin výnimočný a po celom svete uznávaný debut The Sky is Everywhere."

A viete čo? I'll Give You the Sun už predalo svoje práva na sfilmovanie! Zálusk na neho majú Warnerovic bratia! Viac si o tom prečítate v TOMTO ČLÁNKU

Dobre no a na záver to najlepšie, čo po dočítaní celého článku pravdepodobne všetci túžite oficiálne počuť: Po tom, čo som sa z I'll Give You the Sun verejne skoro zložila, vydavateľstvo Slovart nestrácalo zbytočne veľa času, posadili ma na horúce kreslo, zasvietili mi lampou do očí, vytiahli zo mňa potrebné informácie a VYDANIE KNIHY I'LL GIVE YOU THE SUN ODKLEPLI! A keďže to nie sú žiadni sráči, tak sa s tým nebabrali a rozhodli sa rovno vydať aj Jandinu druhú knihu a zároveň jej hneď niekoľkokrát ocenený debut spred štyroch rokov, THE SKY IS EVERYWHERE!

Prečítajte si o tomto silnom príbehu dievčaťa, ktorému sa po náhlej smrti svojej sestry obrátil celý život na ruby TU.

Predpokladané termíny vydania v SK:

The Sky is Everywhere: jar 2015

I'll Give You the Sun: jeseň 2015

Všetky ostatné informácie ohľadom vydania týchto krásnych contemporary kníh sa dozviete priamo od vydavateľstva Slovart, stačí sledovať ich FB stránku SlovartBooklab. Ak máte záujem o ďalšie informácie ohľadom samotnej knihy/kníh, tak píšte do komentárov :)

RECENZIA: Jamie McGuireová - Prozreteľnosť

Názov: Prozreteľnosť (Prozreteľnosť #1)

Pôvodný názov: Providence (Providence #1)

Autor: Jamie McGuireová

Vydavateľstvo: Ikar, 2014

Hodnotenie na Goodreads: 4.06

Srandafaktor: 2/5 
Nudafaktor: 2/5 
Lovefaktor: 5/5 
Plačfaktor: 2/5 
Drámafaktor: 4/5 



Poznáte to: Stretnú sa, bezhlavo sa zamilujú, nevedia bez seba existovať a obetovali by pre toho druhého aj vlastný život. Všetko hneď v prvej kapitole. Svet už dávno vytriezvel z twilightového opojenia a prísť s niečím takým v roku 2014 je hotová profesionálna samovražda. S tým rozdielom, že Jamie McGuireová túto knihu nenapísala v roku 2014. Ani v roku 2013 a keď už sme pri tom, ani v roku 2012 či 2011. Prozreteľnosť, kniha o obyčajnej Nine ktorú ochraňuje neobyčajný strážny anjel, vyšla v USA len dva roky po veľkom finále ešte väčšieho upírskeho fenoménu. A tak to aj vyzerá. 

Po smrti otca Nine vstúpi do života záhadný Jared. Zdá sa, že po ich prvom osudovom stretnutí v deň pohrebu už neexistuje miesto, kde by na Jareda skôr či neskôr nenarazila. Po Nine bezhlavo zatúži jej spolužiak Ryan (prečo by aj nie, po Nine túži každý a v druhom dieli sa možno dozvieme aj dôvod...a možno nie), ale Nina má čím ďalej tým viac oči iba pre Jareda. Ach, keby len ten Jared nebol taký tajnostkár! No nič, preskočíme pár veľmi nudných kapitol, kedy človek úprimne netuší vo co go a prenesieme sa do chvíle, kedy sa všetky karty vyložia na stôl. Teda takmer všetky. Nina sa dozvedá, čo je Jared zač, berie to asi tak flegmaticky, ako si pamätáte u Belly z Twilightu a Jared sa vyzná zo svojich citov, ktoré sa u neho budovali roky, keďže celý svoj život nerobil nič iné, iba v tichosti a nepozorovane zachraňoval Nine život. A príležitosti na akciu bolo rozhodne dosť, nakoľko Ninin otec nebol ani zďaleka taký čestný podnikateľ, ako si celý život myslela. 

Dobre, Jaredové city boli ešte ako tak uveriteľné. Panebože, veď ten úbožiak nerobil celý život nič iné, než cupital za Ninou, ktorá ani nevedela, že existuje. Myslím, že aj keby Nina vyzerala ako hrochokrokodýl, tak by si to ten chalan nevšimol, lebo by to nemal s kým porovnávať. Dá sa povedať, že sa vám uľaví spolu s Jaredom hneď v momente, keď mu z úst vyjde prvé "Ľúbim ťa". 

Ninina posadnutosť Jaredom...to je už trochu iné kafé, aj keď povedzme si úprimne, nejedná sa ani o prvú ani o poslednú knihu, kedy dôjde k nepochopiteľnej insta-love. Nie je to nič príjemné, tá kniha skutočne zúfalo potrebovala nejaký storybuilding, ale opäť obhájim moju obľúbenú autorku, ktorá jednoducho písala o tom, čo v tú dobu fakt letelo. 

Prozreteľnosť je veľmi ojedinelý prípad dobre napísanej knihy s príšerným dejom. McGuireová si dokonca do textu občas sama prihadzovala poznámky o tom, akú blbosť práve napísala. Nina niečo vypustila z úst a potom sa sama označila za sprostú kravu. To ma asi na tom celom bavilo najviac :D Musím ale uznať, že už v Jaredovi vidieť náznaky toho, že autorka dokáže vytvoriť ultimátneho knižného bad boya (a dať mu meno Travis Maddox). Verím tomu, že keby napríklad netrvala na tom, aby si Jared písal denníček a potom ho čítal Nine pred spaním, tak by z neho mohol byť aj celkom mačo. 

Čo sa týka paranormálnej stránky knihy, nebola to úplná katastrofa. V príbehu je veľa vymýšľancov a divne znejúcich názvov, ale ten nápad so strážnymi anjelmi ako taký nie je príliš prešpekulovaný a tvorí v knihe príjemnú kulisu. Lebo čo si budeme čo nahovárať, dobre vieme, čo je pointou celej Prozreteľnosti a politika a hierarchia anjelskej rasy to určite nie je. 

Keď už sme pri tom sexe, Nina má v Jaredovej prítomnosti apetít ako Bella Swanová a plní úlohu hlavnej zvodkyne, zatiaľ čo Jared sa zhostí vzácnej a originálnej úlohy knižného panica priam excelentne. Samotné narážky na sex sú však z autorkinej strany také nenápadné, že v podstate ani neviete, či sa spolu Jared a Nina vyspali alebo nie. Hlavne že je to to jediné, čo chodí tým dvom nadržancom po rozume. 

Celkovo som sa pri čítaní knihy nevedela zbaviť pocitu, že sa McGuireovej prirodzene žiadalo napísať celkom dobrú a kvalitnú knihu, ale ani za nič si z hlavy nevedela vytrepať Twilight. Čítala som už xyz horšie napísaných kníh, ale tu bolo pre mňa šokom hlavne to, že ju písala autorka úžasnej Krásnej katastrofy. Napriek tomu, aký je príbeh naivný a prvoplánový, myslím si, že na Slovensku si ešte aj 4 roky po vydaní v USA dokáže nájsť celkom slušnú fanúšikovskú základňu. Svedčia o tom aj nadšené recenzie na Martinuse a dobré ohlasy od slovenských a českých čitateľov na Goodreads. Prieči sa mi označiť Prozreteľnosť za vyslovene zlú knihu, ale pre mňa to bohužiaľ nebolo to pravé orechové a s neskrývanou radosťou priznávam, že som už z týchto prvoplánových a naivných príbehov vyrástla. Ak však máte chuť nostalgicky si zaspomínať na časy, kedy boli hlavní hrdinovia od seba neodlúčiteľní, láska tak intenzívna, až to chvíľami nedávalo zmysel a dej sa točil len a len okolo nich, určite si Prozreteľnosť užijete. Niekedy treba aj také knihy a ja som na nich tiež kedysi fičala. Teraz však už dám rada prednosť niečomu inému...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete zakúpiť v internetovom kníhkupectve bux.sk. 

RECENZIA: Brandon Sanderson - Ritmatik (Ritmatik #1)

Názov: Ritmatik (Ritmatik #1)

Pôvodný názov: Rithmatist (Rithmatist #1)

Autor: Brandon Sanderson

Vydavateľstvo: Slovart, 2014

Hodnotenie na Goodreads: 4.25

Srandafaktor: 3/5

Nudafaktor: 3/5

Lovefaktor: 2/5

Plačfaktor: 2/5

Drámafaktor: 4/5

Sanderson vám ukáže, ako sa zrýchľuje z 0 na 100. Stačí mu na to zopár kapitol. 

Niekedy mám pocit, že dať mi do ruky kvalitnú fantasy knihu je ako hádzať perly sviniam. Hej, znie to hrozne, ale väčšinou som sama na seba naštvaná, že nedokážem oceniť dobrú knihu tak, ako ju dokáže oceniť každý naokolo. Ale ešte aj ja, taký nehorázny nevzdelanec vo svete "high fantasy", som nakoniec musela uznať, že Ritmaik je jedna premakaná kniha, hodná každého jedného z jej tisícok čitateľov. 

Zatiaľ čo bežné YA knihy začínajú vo veľkom štýle a naše nadšenie tak akosi postupne opadá (priamo úmerne tomu, ako hlavná hrdinka osprostieva), Ritmatik vstupuje na literárnu scénu vcelku poskromne, nenaznačuje, že by mal veľké ambície, aj keď kdesi v zadu v kútiku vášho mozgu vám bliká svetielko a kričí "TOTO JE PREDSA SANDERSON!" Bože, ešte aj ja viem, kto je Sanderson, takže tie veľké očakávania tam boli, ale na začiatok som namiesto toho dostala iba akýsi priemerný príbeh s výborným nápadom a jemným harrypotterovským feelingom. To bola asi taká prvá štvrtina knihy, kedy sa vám akosi nedarí dostať do Sandersonovho kriedového sveta, ale aj napriek tomu si užívate nádherné ilustrácie a priam sa vyžívate už len v tom nápade s mágiou založenou na kreslení čiar a kriedových postavičiek - Krieduchov.

Odrazu nám okolo veľkej nudy začne obsmŕdať akási akcia, ani neviete ako a stane sa vražda, ktorá to celé spustí a nie, už sa viac nenudíte. Nenudíte sa, lebo traja nepravdepodobní spojenci - Joel, ktorého si nespravodlivosť podala už pri narodení, keď mu do vienka dala lásku k ritmatike ale zabudla mu k tomu dať schopnosť byť ritmatikom, učiteľ Fitch, ktorý sa z ničoho nič ocitol medzi triedeným odpadom pod menovkou "Staré železo" a ritmatička a hotová antihermiona Melody - spoja svoje sily, aby vypátrali vraha študentov Armediovej akadémie. 

Najväčšia sranda na Ritmatikovi je, že by vás nikdy ani len nenapadlo, aký krvák sa dá urobiť z kreslenia kriedou na zem. Mne samej to znie absurdne a hoci som pred čítaním vedela, o aký druh mágie pôjde a prišlo mi to ako perfektný nápad, nevedela som si úplne predstaviť, ako chce Sanderson na niečom takom založiť nejakú schopnú akciu. Asi ťažko tam totiž postavy zvládnu robiť niečo takéto, všakže. Nuž poviem vám k tomu iba toľko: Prečítajte, uvidíte, budete mrte prekvapení. 

Postavy boli fajn, osobne som ale videla plus tejto knihy niekde inde, než v nejakej pôsobivej charakterizácii postáv. Joel má síce 16 rokov a kniha sa oficiálne radí medzi Young Adult, ale viac než miestami som mala pocit, že čítam Middle Grade. 

Sila celého príbehu pramení hlavne z naozaj premyslenej mágie, aj keď som niekedy mala pocit, že sa Sanderson na tento aspekt sústredil až príliš a zabudol si zamakať aj na iných veciach, menovite postavách, vzťahoch, detektívnej zápletke a pod. Ale na druhej strane ho chápem, mňa tiež keď niečo nebaví, tak to nerobím. 

Až v závere knihy nadišla tá chvíľa, kedy som prehodnotila svoje zamýšľané hodnotenie a išla som s hviezdičkou hore. KONEČNE sme sa aj niečo dozvedeli, došlo k mnohým odhaleniam a hneď niekoľkým šokujúcim zvratom. Zasa aby sme sa príliš nerozjašili, tak Sanderson pre istotu naznačil ďalšie tajomstvá a potenciálne zapletance do budúcnosti  a tak sa vlastne môžeme tešiť na pokračovanie (tí umiernenejší čitatelia) alebo ísť Sandersonovi nahádzať vajcia na dvere jeho domu (ten zbytok, ktorý nemá rád nedopovedané myšlienky a nezodpovedané otázniky). Celkovo si myslím, že Sanderson v Ritmatikovi položil základný kameň výnimočnej sérii a priniesol tak do žánru Young Adult fantasy kvalitu, v súčasnosti potrebnú ako soľ. Hoci ma prvý diel neoslovil až do takej miery, že by som ešte tri dni večer od samého vzrušenia nedokázala zaspať, ale tá séria, čo sa nám tu črtá, vyzerá viac než lákavo a verte mi budete si ju chcieť prečítať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Ritmatika si zakúpte hocikde, alebo aj TU :)

R.S. Grey - Scoring Wilder (RECENZIA)

Názov: Scoring Wilder (kniha v ENG)
Autor: R.S.Grey
Vydavateľstvo: self-pub
Hodnotenie na Goodreads: 4.28 

Srandafaktor: 5/5 
Nudafaktor: 2/5 
Lovefaktor: 4.5/5 
Plačfaktor: 1/5 
Drámafaktor: 3/5

Futbalista, celebrita, bad boy....OH MY.

Čo ma na tejto na prvý pohľad ničím výnimočnej indie New Adultke s názvom podozrivo sa podobajúcim na názov domáceho porna nejakých béčkových celebrít zaujalo, bola anotka. Teda nie doslova anotácia, už som si zvykla, že tie sú málokedy niečím výnimočné a majú skôr moc odradiť než nalákať, ale dostal ma fakt, že sa v nej naznačovalo, že kniha bude z prostredia športu, že minimálne jedna z postáv bude pomerne dosť slávna a že ústrednou témou bude zakázaná láska. Čo ešte anotácia jemne naznačuje, je autorkin zmysel pre humor, ale to môže byť niekedy zavádzajúce - nie všetky vtipné knihy sú totiž automaticky dobré a už sa stala aj taká vec, že to dotyčný so svojou vtipnosťou prepískol a z dobrej romance bol zrazu akýsi voľný prepis najnovšej Late Night with Jimmy Fallon. Ha. Ha. Ha. 

Hlavnou hrdinkou knihy je 19-ročná Kinsley, mladý futbalový zázrak s olympijskými ambíciami. Hoci jej prvý ročník na losangelskej univerzite začína až o pár mesiacov, Kinsley musí celé leto trénovať v jej novom univerzitnom tíme. Asi by ste to na Ameriku ani nepovedali, ale klasický európsky futbal je v LA očividne veľká vec a profesionálny hráči na čele s divokým a sexy Liamom Wilderom hotové americké celebrity. Keď Kinsley na jednej párty narazí na Wildera a iskry začnú lietať na všetky strany, ešte v tú dobu netuší, že je to jeden z jej nových trénerov. A tí sú po romantickej stránke samozrejme totálne zakázaní. Liamovi hrozí poškodenie už aj tak naštrbenej reputácie a Kinsley riskuje nielen miesto v prestížnom tíme, ale aj celú svoju budúcnosť. No ale, ako sa hovorí: Keď musíš, tak musíš...

Na úvod musím pochváliť, že kniha dodržala to, čo sľubovala. "Športová romanca" je jedna z tých lepších, ktoré som čítala. Tým chcem naznačiť, že sa tam rieši, predstavte si, aj ten šport. Tréningy, zápasy, kariéra - všetko to dodáva knihe tú správnu atmosféru, aj keď je vám určite jasné, že to nestojí úplne v centre diania. 

V centre diania naopak rozhodne stojí Liamova nahá vyšportovaná hruď, dokonca si ju trúfam označiť za tretiu hlavnú postavu v knihe. Liam asi nemá veľmi rád, keď sa jeho pokožky dotýka niečo iné ako letný vánok a rozhodne v knihe nenájdete nikoho, kto by mal proti tomu námietky. 

Ďalší bod pre Chrabromil dostáva pani autorka za humor, ktorý nebol prehnaný ale zato slúžil na vylepšenie charakteristiky hlavných postáv. Človek si ani neuvedomí, aký rozdiel dokáže narobiť, keď majú postavy zmysel pre humor. Dialógy boli vďaka tomu zábavné a duchaplné, Kinsley mala taký správny šmrnc a Liam sa nepotreboval v kuse dementne usmievať od ucha k uchu a úchylne žmurkať a neviem čo ešte, stačilo mu pustiť do éteru tu a tam nejakú trefnú a vtipnú poznámku a poslať zopár sarkastických esemesiek a zbytok knihy sa pokojne mohol tváriť zádumčivo až zastrašujúco bez toho, aby ho niekto považoval za príliš chmuravého.

"The moment Becca spoke, Liam's hand retracted from my back as if he was awakening to the fact that he was touching me almost inappropriately. No, it was inappropriate. His hand had been resting just two inches above my shorts. Which is about five inches above my vagina. So...yeah, he was basically touching my vagina."

Kinsley je jedna z tých ojedinelých hlavných ženských postáv, ktorým netúžime už v prvej polovici knihy zakrútiť krkom alebo ju aspoň poriadne prefackať. Aj ona síce robí hlúposti (tá najväčšia hlúposť - aférka s trénerom - tvorí koniec-koncov hlavnú zápletku), ale páčilo sa mi napríklad, že nevytvárala zbytočnú drámu robením tajností, vždy si s každým všetko čo najskôr vyjasnila, ak cítila potrebu Liama konfrontovať tak to aj urobila a ušetrila nás tak hlúpych dlhotrvajúcich vnútorných monológov typu "čo ak..." To však zároveň knihe tak nejako prirodzene uberá na dramatickosti, takže ak máte chuť na telenovelovskú húsenkovú dráhu s množstvom nedorozumení a hádok, táto kniha by nemala byť vaša prvá voľba. 

Hlavnú drámu tu samozrejme vytvára už spomínaná zakázaná láska, avšak trochu ma zamrzelo, keď sa niektoré veci už v polovici vyriešili a kniha má vlastne vo svojej druhej časti tak trochu iný feeling, z Liama sa postupne vytráca taká ta intenzita a badboystvo a pred očami sa nám mení na zamilovaného slaďouša. Tá premena však nie je až taká drastická a negatívna, Liam stále ostáva vo svojej podstate Liamom, akurát sa na neho pozeráme z inej stránky a sem-tam si trochu nostalgicky zaspomíname na tú prvú...

Zatiaľ som sa stretla s troma hlavnými typmi New Adult kníh. Odpad, ktorý ani ďalej nekategorizujem, intenzívne, dramatické New Adultky plné angstu a odľahčené milé romantické príbehy, ktoré majú niečo do seba. Scoring Wilder patrí do tretej skupiny a ak sa obzeráte po dobre napísanej jednohubke, ktorou by ste nakŕmili svoju čítačku, určite neváhajte.

RECENZIA: Jodi Ellen Malpasová - Tento muž (Tento muž #1)

Názov: Tento muž (Tento muž #1)

Pôvodný názov: This Man (This Man #1)

Autor: Jodi Ellen Malpasová

Vydavateľstvo: Ikar, 2014

Hodnotenie na Goodreads: 4.16

Srandafaktor: 3/5

Nudafaktor: 3/5

Lovefaktor: 4/5

Plačfaktor: 1/5

Drámafaktor: 4/5

Mali sme tu Christiana Greya, po ňom prišiel Gideon Cross a teraz prichádza na rad Tento muž. 

I keď...ak by Tento muž vedel, že sa dostal na rad až tretí v poradí, určite by urobil poriadnu scénu a žiadal si okamžitú nápravu. Jesse Ward je egocentrický maniak, ktorý musí mať nad všetkým stopercentnú kontrolu - od neživých objektov až po živé ľudské bytosti. Keď do jeho života vstúpi mladá interiérová dizajnérka Ava (všimnite si tú slučku medzi Anou a Evou), jeho doterajší svet mu pred očami úplne vybuchne a odrazu sa musí vysporiadať s celkom cudzou a doteraz nepoznanou situáciou - na niekom mu prvýkrát v živote záleží viac, než na sebe. 

Vážení, stále nenachádzam dostatok slov, aby som dokázala presne opísať, čo toto bolo za knihu...Ak by som ju mala vystihnúť jednou vetou, asi by som povedala, že bola ako "Naspídované Fifty Shades bez BDSM". Všetky Jesseho vlastnosti sú akoby silnejším odvarom vlastností alfa mužov z podobných erotických romancí - majetnícky, arogantný, náladový, výbušný, a v neposlednom rade -sledujúci každý jeden váš krok. Teda nie váš, chvalabohu. Poviem vám, že Jesse dotiahol umenie stalkeringu do dokonalosti a ani by ma neprekvapilo, keby sme sa v druhom dieli dozvedeli, že Ava má od ich prvého stretnutia pod kožou za uchom navŕtané GPS. 

Toto nie je niečo, čo chce každá žena vo svojom živote reálne zažívať. Na druhej strane...neviem...v knihách mi to príde tak akosi akceptovateľné. Ja viem, že mnohí ľudia nikdy nepochopia, prečo tieto knihy čítame. Nemôžu to pochopiť, keďže to nechápem vlastne ani ja sama :D Niektorí majú mylnú predstavu, že ak sa nám taká kniha páči, vyjadrujeme tým, že sa nám páči takéto zaobchádzanie so ženami, takáto submisívnosť (nemyslím sexuálnu). Úprimne, to by som potom veľmi ľahko mohla tvrdiť, že ak sa vám páči kniha Na vine sú hviezdy, máte aj v reálnom živote radi veci spojené s rakovinou a umieraním. Obidve asociácie sú pritom úplne absurdné. 

Mám pocit, že Tento muž sa dá čítať dvoma spôsobmi. Buď túto knihu budete brať maximálne vážne, v tom prípade vás asi urve hneď prvýkrát, keď Jesse zdrbe Avu za to, že použila neslušné slovo, alebo si budete jej prehnanosť a extrémnosť užívať plnými dúškami, prekrútite očami tam, kde je to potrebné, sladko si povzdychnete tam, kde bude bipolárny Jesse podareným romantikom a celkovo budete príbeh brať ako veľmi nenáročnú oddychovku, ktorá spĺňa všetky kritéria lieku na post-fiftyshadesovskú depresiu :)

Poďme si ešte povedať, v ktorých situáciách toho bolo moc už aj na mňa. 

Celkovo by som sa uspokojila aj s oveľa menším počtom erotických scén. Chvalabohu ich autorka vie celkom slušne napísať, ale častokrát tieto scény stáli v ceste kvalitnejšiemu deju, viac rozvinutej zápletke alebo jednoducho rýchlejšiemu spádu. Ono, zo začiatku je to fajn. Tá chémia, aj keď so mnou možno mnohí nebudú súhlasiť, podľa mňa medzi postavami je. Akonáhle sa však autorka začne pokúšať o zdramatizovanie deja (a poviem vám, celkom sa jej to aj darí, na povrch odrazu preniknú tajomstvá, o ktorých sa vám ani nesnívalo a príbeh sa tak pekne zamotáva) už vám ten obrovský počet erotických scén začína prekážať a doslova ich vnímate ako reklamu počas filmu v telke. 

Keď som knihu Tento muž čítala, ani zďaleka som si nevravela vety typu "Wow, tak toto je super." "Ako som sa mohla k Jessemu Wardovi dostať až teraz?" "Jesse a Ava sú dokonalý pár!". V skutočnosti som po celý čas nevedela, čo si mám o celej tejto eroticko-romanticko-psychotickej záležitosti myslieť. Verdikt padol až po dočítaní: Ono je to vlastne celkom zaujímavé. Prehnané, ale pútavé. Vzhľadom na to, že mám za sebou množstvo kníh z tohto žánru erotických romancí, vás môžem ubezpečiť, že zo všetkých pokusov amatérskych autorov napísať ďalšie Fifty Shades alebo Crossfire, patrí Tento muž do skupiny tých najmenej trápnych. 

Okrem toho si myslím, že na Slovensko prichádza v správnom čase: Keď potrebujeme pri bazéne okrem opaľovania sa a čítania robiť ďalších tisíc vecí, ako napríklad sťahovať pupok, zariadiť, aby nám naše vlasy viali vo vánku na modelkovský spôsob, vyzerať sexy pri pití Mojita pomocou dvoch slamiek (a ubezpečiť sa, že to nebude vychádzať von nosom) a v neposlednom rade udržiavať si stály prehľad o tom, kde sa práve v tejto chvíli nachádza ten najkrajší chlap na celom kúpalisku (a natočiť sa k nemu tak, aby sme vyzdvihli všetky naše prednosti). To sa proste pri čítaní Dostojevského zvláda oveľa ťažšie... ;)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu je možné zakúpiť si aj priamo v ich internetovom kníhkupectve na TOMTO MIESTE.

Cassandra Clare - Mesto nebeského ohňa (City of Heavenly Fire): ČO OČAKÁVAŤ OD VEĽKÉHO FINÁLE?

Nech už bolo moje počiatočné nadšenie akékoľvek, až do úplného konca sa mi podarilo zotrvať len s hŕstkou YA sérií. Bol tu Harry Potter, Upírska akadémia, Hry o život...a potom tu bola Cassandra Clare so svojim svetom Tieňolovcov. Mesto kostí som prvýkrát čítala pred piatimi rokmi, samej sa mi to nechce veriť. Odvtedy CC stihla vydať veľké finále v podobe Mesta skla, ohlásiť ďalšie tri diely, pustiť do éteru vyhlásenia typu: "Ak Jace na konci série umrie, tentokrát mŕtvym aj ostane." alebo "V knihe City of Heavenly Fire umrie šesť hlavných postáv.", vydať celú jednu ďalšiu tieňoloveckú trilógiu, ohlásiť ďalšie štyri, pomôcť vyprevadiť na svetlo sveta film Mesto kostí a ktovie čo ešte, čo ma teraz len tak nestihlo napadnúť. CC si zároveň stihla vyslúžiť poriadnu kritiku za svoju neochotu opustiť svet Tieňolovcov a Dolnosveťanov a začať písať niečo celkom iné a musela sa prizerať nie úplne (ne)zaslúženému neúspechu filmového spracovania prvého dielu TMI série. Sama som si nebola istá, ako sa mi do knihy CoHF bude chcieť, či mám chuť úplne sa zosypať keď mi umrie moja obľúbená postava, či mi nebude lepšie nič nevedieť a žiť zvyšok života v predstave, že to všetci prežili :D A či mi ten film predsa len trošilililinku nepokazil postavy v mojej hlave...

No ale viete čo? Prišiel deň vydania CoHF, ja som si zaliala poriadne silnú kávu, nastavila si môj tradičný TMI playlist, rozvalila sa na posteľ a rozhodla som sa raz a navždy zistiť, či mi tie tri ďalšie diely stáli za to alebo budem do smrti nadávať, že to všetko neskončilo vtedy na námestí v Alicante.

Táto recenzia síce neobsahuje spoilery, ale niekedy emócie povedia viac ako slová, takže ak chcete ísť do čítania CoHF s úplne čistou hlavou, tak neodporúčam pokračovať. Ak neviete vydržať a chcete aspoň nejaké omrvinky na ukľudnenie, tak smelo do čítania :)

Ak by som mala úplne úprimne a objektívne zhodnotiť, či nám tie tri "nadstavené" diely Nástrojov smrteľníkov na niečo boli, tak by som ešte do včerajška pravdepodobne odpovedala NIE. Popravde si už na dej v Meste padlých anjelov ani nepamätám (ale zato si pamätám, ako som plakala od smiechu kedykoľvek sa na scéne objavila dvojka Jace/Simon), Mesto stratených duší bolo dejovo celkom fajn, ale tiež som mala pocit, akoby CC  pomaly dochádzali nápady. Mesto nebeského ohňa začalo lepšie, než som dúfala a hneď prvé kapitoly si udržiavali veľmi vysoký clareovský štandard až na niekoľko pasáží s Maiou, ktorá ma, ospravedlňujem sa, ale vôbec nebaví, nemám ju rada ako postavu, nudia ma jej pasáže a kedykoľvek som sa dostala k jednej z nich, tak som sa zasekla a musela som to ísť na chvíľu rozchodiť po byte :D 

Autor: Cassandra Jean

Čo sa mi VEĽMI páčilo boli pasáže s Emou a Julianom, ktorí budú hlavnými postavami v ďalšej tieňoloveckej sérii The Dark Artifices a ktorí majú v CoHF myslím nejakých 12 rokov (v TDA budú mať normálne 17 či koľko) a úžasnú chémiu. Sama som bola prekvapená, že hoci v podstate brzdili dynamiku deja, tak mi to nevadilo a rada som si prečítala akoby také background k nasledujúcej trilógii. Ešte takou menšou brzdou bola pre mňa vedľajšia mini dejová línia s Helen a Aline, ktoré sú popri Magnusovi a Alecovi ďalším homosexuálnym párom, akurát že oveľa nudnejším. No a potom sa nám už vlastne striedali iba pohľady hlavnej šestice (Jace, Clary, Simon, Isabelle, Alec a Magnus) a to bolo úplne geniálne.

Fakt musím povedať, že CC si dala záležať a dopriala nám veľa veľa krásnych okamihov s našimi obľúbenými postavami. Dopriala nám dokonca aj nádherné scény, ktoré mi trošku chýbali v predchádzajúcich dvoch dieloch: Jace/Alec momentky, Clary/Simon momentky, dokonca si netradične užijeme aj perfektnú scénu so Simonom a Alecom alebo dojímavé chvíľky s Isabelle a Clary. 

Cassandra akoby nám presne rozumela, vedela, že toto sú naše posledné chvíle s postavami s ktorými sme doslova vyrástli a preto nám darovala všetko to, čo nám odopierala predchádzajúcich 5 dielov a ešte aj čosi navyše. Áno, dokonca aj napriek tomu, že všade naokolo končil svet a každý bojoval o svoj holý život :)

Túto "idylku" kazilo snáď len to, že každé jedno obrátenie strany u mňa sprevádzalo obrovské napätie, či práve teraz je tá chvíľa, keď niekto koho zbožňujem umrie. Pochybujem, že každý je také psycho ako ja a nervuje sa kvôli týmto veciam, ale verím tomu, že v tomto nájdem viac spriaznených duší :D 

Takže viacerí asi chcete vedieť: Fakt CC zmasakrovala 6 hlavných postáv? 

Autor: Cassandra Jean

Poviem to takto: Ak by mali umrieť iba hlavné postavy podľa môjho ponímania slova "hlavné", tak by museli umrieť všetci: Jace, Clary, Simon, Isabelle, Alec aj Magnus. Tak som sa celkom aj ukľudňovala, že snáď sa do toho počítajú aj nejakí náhodní Tieňolovci, ktorí sa tam párkrát mihli :D Skutočnosť bola nakoniec niečo medzi. Žiadni náhodní Tieňolovci sa do "mŕtvej šestice" nezarátavajú ale nemusíte sa až tak báť, prežijú aj niektorí z vašich obľúbencov...ehm. Asi vás to veľmi neukľudnilo, čo? Dobre, skúsim to ešte napísať takto: Mohlo to byť podstatne ale PODSTATNE horšie, no v dvoch prípadoch som revala ako sprostá z toho raz som sa divila sama sebe. Takže toľko k tomu.

Autor: Cassandra Jean

Lenže keď už si myslíte, že ste za vodou (pretože ste práve na prstoch narátali šesť mŕtvol) tak CC nesklame a vytiahne tajnú zbraň. A tentokrát to bolo fakt o zdravý rozum. Poviem vám, že takej tej klasickej akcie v podobe bojov a pod. je v knihe habadej a nie len v závere, ale osobne som z toho nebola nejak zvlášť hotová. Mala som pocit, že každá akcia ako rýchlo prišla tak aj rýchlo odišla, veľakrát si to človek ani poriadne nestihol uvedomiť. A potom sa stala "tá vec", ale to teda revete non-stop do ošalenia niekoľko desiatok strán. A akože sa pri tom ani neumieralo ani nič...

To som vám samozrejme ešte nepovedala, že ak ste sa stále psychicky nepreniesli cez epilóg v Mechanickej princeznej, tak posledné strany v CoHF sa asi zložíte...

Takže áno, CoHF možno nie je ten najlepší diel, možno sa už žiadna kniha od CC nikdy nedotiahne na tie jej prvé (a možno áno, lebo Emma a Julian sú super!), ale napriek tomu malo toto druhé finále série Nástroje smrteľníkov grády, prinieslo nám množstvo krásnych, vtipných či dojímavých scén, o ktoré by sme boli inak ochudobnení a aby toho nebolo málo, pomohlo majstrovsky poprepájať hneď 4 série a objasniť množstvo vecí, ktoré ostali ešte aj na konci Pekelných strojoch pomerne otvorené.

A na záver tu mám pre vás ešte takú malú reprízu z mojej Goodreads mini recenzie na City of Lost Souls, tentokrát aplikované na CoHF:

Najvtipnejšia postava: divné, ale najviac som sa asi rehotala na Alecových hláškach

Najhoršia postava: Maia

Najdivnejšia postava: Robert Lightwood (Ten chlap ma začal ku koncu knihy strašne fascinovať, škoda, že sme sa toho o ňom nedozvedeli trochu viac. Príde mi, že to s ním a s Maryse bolo veľmi neuzavreté a...divné.)

Najlepšia romanca: Minule som dala Simon a Isabelle, ale tentokrát ma veľmi nebavili. Vraciam sa jednoznačne k Jaceovi a Clary, tí dvaja boli...wow.

Najlepšie kamarátstvo: Emma a Julian. Z tých sa ešte všetci pototo...Uvidíte, dôjde na moje slová.

Najväčší doják: uff...nemôžem povedať, lebo by ste hneď vedeli :D

Najväčší šoker: Simon (viac povedať nemôžem!)

Najväčšie sklamanie: asi Magnus ale joooj prečo nemôžem povedať že prečo? :D

Prosím vás akonáhle to niekto prečítate, kontaktuje ma, lebo sa potrebujem vyrozprávať :D

Autor: Cassandra Jean

RECENZIA: Helen Fieldingová: Bridget Jonesová - Zbláznená do chlapa

Názov: Bridget Jonesová - Zbláznená do chlapa

Pôvodný názov: Bridget Jones - Mad About the Boy

Autor: Helen Fieldingová

Vydavateľstvo: Ikar, 2014

Hodnotenie na Goodreads: 3.30 

Srandafaktor: 5/5

Nudafaktor: 0/5

Lovefaktor: 4/5

Plačfaktor: 3.5/5

Drámafaktor: 2/5

Helen, Helen, ako si nám to len mohla urobiť???

Ospravedlňujem sa, že na vás hneď na začiatku recenzie vybafnem s obrovským spoilerom, ale ako som rozmýšľala tak som rozmýšľala a nedá sa to nijako schopne obísť. Aj tak by ste si určite skôr či neskôr prečítali slovenskú anotáciu, v ktorej figurujú výrazy typu: "Dnes už má Bridget päťdesiatjeden rokov, sama vychováva dve deti..." a "...všemožne sa pokúša nájsť si partnera" a pod. Takžeeeeee. Trebalo by adresovať toho veľkého slona v miestnosti, čo?: KDE DOČERTA JE MARK DARCY?!?

Nuž, milí moji milovníci bacuľatej Bridget a jej vážneho ale láskavého a neskonale trpezlivého priateľa a neskôr manžela: Mark Darcy je mŕtvy. 

A ja sa vás teraz pokúsim presvedčiť, že aj napriek tejto podpásovke od pani Fieldingovej sa najnovšiu knihu v sérii fakt FAKT oplatí prečítať. Zároveň vás ale chcem upozorniť, že táto recenzia je písaná niekým, kto o Bridget doposiaľ videl iba filmy. Avšak ak boli predchádzajúce dva diely minimálne také dobré, ako tento, tak som urobila riadnu blbosť, že som si ich nikdy neprečítala...

Ak patríte do tej (pravdepodobne veľmi veľkej) skupiny ľudí, ktorá teraz vehementne krúti hlavou NIE a je rozhodnutá tváriť sa až do konca života že táto kniha neexistuje a Bridget s Markom žijú kdesi spolu a budú spolu žiť až do skonania sveta tak ako spolu do skonania sveta budú žiť aj Elizabeth a pán Darcy, tak verte tomu, že vás úplne a totálne chápem. A dúfam, že ma za moju úprimnosť v Ikare neprizabijú, ale poviem vám, že keby som túto knihu nedostala na recenziu, tak by som jednoducho nemala silu pustiť sa do nej. Vravela som si, že buď to bude strašne dojímavé, čo ja v knihách priam neznášam, alebo sa to naopak bude tváriť, akoby Mark ani nikdy neexistoval a každý tam bude veselý a ja budem jediná smutná, že je každý veselý...Doteraz neviem, ako sa to stalo, ale nebolo to ani ani. Táto kniha dosiahla perfektný balans medzi silnými emóciami a sviežim humorom bez toho, aby som mala pocit, že Mark vlastne ani nebol nikdy taký dôležitý a séria si môže pohodlne pokračovať aj bez neho. Práve naopak, jeho prítomnosť v tomto dieli je ohromujúca a nádherne napísaná, pritom sa však príbeh neuchyľuje k zbytočnému citovému vydieraniu. Bolo to proste niečo realistické, niečo zo života s čím doteraz nie som stopercentne stotožnená, ale čo po prečítaní knihy dokážem akceptovať. 

"Kriste, vyzeráme fakt ako skupina obstarožných transvestitov?" Opýtal sa Tom.

"Stalo sa, čoho som sa obávala odjakživa," povedala som. "Skončili sme ako starí tragédi, čo si nahovárajú, že ich farár miluje, lebo spomenul svoj orgán."

Zatiaľ čo z filmov o Bridget Jonesovej som nebola nikdy zvlášť hotová (kukala som to v podstate len kvôli Firthovi a Grantovi :D), táto kniha mi opäť dokázala, že raz čítané je stokrát lepšie ako viackrát videné :) Bridget je typ hrdinky na aké som zvyknutá z kníh Sophie Kinselly - ženy s určitými nie úplne dobrými vlastnosťami, ktoré sú ešte navyše vyhrotené do extrému. Zatiaľ čo Kinselline hrdinky sú väčšinou strašne klamárky, ktoré sa kvôli tomu dostávajú do úplne bizarných situácií, Bridget je egocentrická hysterka s úplne prevrátenými prioritami. Akonáhle človek pochopí, že táto žena tu nie je od toho, aby sme sa s ňou vo všetkom stotožňovali a že pravdepodobne nikdy nebude robiť veci tak, ako by sa robiť mali a nikdy sa nebude správať tak, ako by sa to od nej očakávalo, tak si bude môcť jej knihy naplno užívať a zabávať sa na tom, aký je to beznádejný prípad. 

Billy, celý bez seba od stresu, aký som sama dobre poznala, sa obrátil ku mne: "Je to tvoja vina! Zabijem ťa!"

Z ničoho nič som sa tiež prestala ovládať a vybuchla: "Ja ťa zabijem prvá!"

"Bridget!" Mama sa tvárila, akoby ju šlo poraziť.

"On začal!" obvinila som svojho syna.

Zbláznená do chlapa je šibnutá, vtipná, pravdovravná kniha, a teraz mi možno neuveríte, ale podľa mňa mala aj úžasnú romantickú zápletku. Najprv som sa priečila myšlienke, že by mal Marka nahradiť nejaký iný chlap, potom som ostala zhrozená, keď som zistila, že ten chlap má 29 rokov...Nakoniec to ale dopadlo nad moje očakávania, všetko sa to akosi vykryštalizovalo a myslím si, že som sa asi zabuchla do Bridgetinho nového muža. Čuduj sa svete, Fieldingovej sa podarilo vytvoriť chlapa, ktorý popri Markovi ani zďaleka nevyzeral ako spoďáre zo second handu. A to je už čo povedať. 

Nebola som si istá, ako sa mi bude čítať kniha, kde je hlavnou hrdinkou 51-ročná vdova s dvoma malými deťmi, ale musím povedať, že pokiaľ nezažijete Bridget Jonesovú ako napoly neschopnú matku v strednom veku a sukničkára Daniela ako krstného otca a príležitostnú pestúnku, tak ste akoby ani nežili. 

"Ako nenásilný človek a vaša matka vám vravím, že každý, kto bude mať na konci týždňa päť zlatých hviezdičiek, dostane malý darček podľa svojho výberu."

"Pekelníčkov?" vyhŕkla vzrušene Mabel. "Medvedíkov pičostných?"

"Áno, medvedíkov čistotných," prisvedčila som.

Už aj tak úžasne vtipné scény boli vďaka môjmu obľúbenému denníkovému formátu ešte zábavnejšie a zaujímavejšie, kniha sa čítala jedna radosť a podľa mňa sa fantasticky hodí na letné čítanie niekde na pláži alebo doma na záhradke. Nedokážem vám zaručiť, že budete takí nadšení, ako som bola ja. Ak však čo len trochu váhate, či do toho ísť alebo nie, tak vám radím, aby ste knihe predsa len dali šancu. Mám totiž ciťák, že budete milo prekvapení :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku a za dokopanie k čítaniu ďakujem vydavateľstvu Ikar :)

Kniha je už v predaji a môžete si ju zakúpiť napríklad aj TU.