Kurz Upírskej akadémie: Čítanie s porozumením

Dnes vás v rámci nášho upírskeho rýchlokurzu čaká rovno dvojitá dávka lekcií! Namiesto faktov a informácií vás však tentokrát s Triss zahĺtime hneď niekoľkými exkluzívnymi odhaleniami. Ste pripravení? Dnešok totiž nebude náročný na rozmýšľanie ale na zachovanie kľudu a rozvahy. Pretože to, čo o chvíľu uvidíte, môže zapríčiniť trochu ťažšie ovládateľné výbuchy nadšenia. Ale pekne poporiadku.

Mne a môjmu blogu bola pridelená lekcia s názvom Čítanie s porozumením. A čo budete čítať? No predsa UKÁŽKU Z KNIHY UPÍRSKA AKADÉMIA, čo ste si mysleli? :)

Ach...až sem počujem tie výdychy plné úľavy. Na vašom mieste sa ale dopredu z voľnej hodiny rozhodne neradujem. Čítanie úryvku z jednej z najúžasnejších kníh na svete sa možno nezdá ako obrovská drina, ale verte mi, počas záverečného skúšania si budete vravieť čosi celkom iné. Nikdy totiž neviete, kde môžete nájsť odpoveď na jednu z testových otázok...

Ja viem, ja viem, takto vás strašiť. Robím si však len svoju prácu. Ale medzi štyrmi (stami) očí: Čítať hoci len jednu kapitolu z Upírskej akadémie v ÚŽASNOM slovenskom preklade je skôr obrovské privilégium, než veľká nuda. Takže na čo čakáte? Môžete sa pustiť do čítania...ehm...študovania :)

Upirska Akademia 1 Copy

Po skončení tejto lekcie sa prosím disciplinovane presuňte na blog Fragile Things of Triss, kde vás čaká zaujímavá Vizuálna prezentácia. A keď vravím zaujímavá, myslím tým absolútne očarujúca.

Rachel Hawkinsová - Čarodějnice z Hex Hall: Víta vás polepšovňa pre magické bytosti! (RECENZIA)

Názov: ČARODĚJNICE Z HEX HALL

Originálny názov: Hex Hall

Autor: Rachel Hawkinsová

Vydavateľstvo: Knižní klub, 2011

Hodnotenie na Goodreads: 4.02

Nudafaktor: 1/5

Srandafaktor: 5/5

Lovefaktor: 4/5

Plačfaktor: 1/5

Šokfaktor: 4/5

Drámafaktor: 4/5

Odporúčam: Ak máte chuť na skutočne kvalitnú young adultovku a chcete sa z chuti zasmiať.
Neodporúčam: Ak hľadáte niečo na štýl Harryho Pottera 

Je až škandalózne, ako dlho som sa chystala pustiť do tejto ospevovanej čarodejníckej YA série a stále to z nejakého dôvodu odkladala. Nieže by som na 99% nebola presvedčená, že to nebude úžasné (v tomto prípade som naopak mala nezvyčajne silný ciťák, že knihu budem zbožňovať), ale najskôr som si asi užívala tú anticipáciu. Aj keď tento mesiac som už aj ja musela uznať, že anticipácie bol až-až a trebalo by sa mi do knihy konečne pustiť.

Pravdepodobne vás po tomto úvode ani veľmi nešokujem, ak vám poviem, že Hex Hall som okamžite po dočítani zaradila medzi top young adult knihy. Asi budem mať nejaký fetiš na príbehy odohrávajúce sa na izolovanej, odľahlej škole či akadémii alebo niečom podobnom. Podľa mňa sú totiž tieto inštitúcie nekonečným zdrojom inšpirácií na všelijaké úžasné zápletky...

Sophie Mercerová je čarodejnica. A zjavne dosť neschopná, keďže sa na začiatku knihy ocitá v akomsi elitnom nápravnom centre pre tých, čo to so svojou paranormálnou aktivitou tak trochu preháňajú. Byť jedným z najväčších postrachov ešte aj v polepšovni dá normálnemu jedincovi trochu zabrať, no Sophie sa ani veľmi nemusí snažiť a už onedlho má vo vrecku vidinu celého semestru stráveného po škole.  Čo by bol za normálnych okolností poriadny opruz, keby svoj trest ovšem nemusela zdieľať Archerom alias školským badboyom, po ktorom baží srdce nejednej delikventky z Hex Hall. Sophie však má iné starosti, než sa zaoberať svojimi zvláštnymi citmi k Archerovi. Medzi ne patria okrem iného 3 temné čarodejnice, ktoré sa nevedia spratať do kože a chceli by Sophie získať na ich stranu a za zmienku určite stojí aj Sophiina nová spolubývajúca Jenna, ktorá je...upírka. Na to by zrejme nebolo nič hrozné, keby sme čítali Upírsku akadémiu, ale tu, v Hex Hall, upírov nikto nemá rád. Jenninej situácii nenapomáhajú ani zvláštne útoky na študentov, po ktorých im ostávajú dve malé bodné ranky na krku. A tu sa v opise deja zastavím, lebo som z tej knihy taká nadšená, že som vám ho schopná celý vyrozprávať. 

Najsilnejšou stránkou Hex Hall série je pravdepodobne veľmi chytľavý humor, ktorý tvorí asi 50% čara celej knihy. V zvyšnej polovici dominuje najmä Sophiina povaha, ktorá našťastie nepatrí do žiadnych z dvoch extrémov: patetická chudinka, ktorú musí vždy niekto ochraňovať a kick-ass hrdinka, ktorej je súdené zachrániť celý svet. Sophie je mierny nepodarok, ktorý tak úplne netuší, kde je jeho miesto v živote a čo by asi tak so sebou mal robiť, aby sa šťastne predral pubertou. Na druhej strane so sebou nenechá narábať a hrdo si stojí za svojimi rozhodnutiami. Vyvíja sa nám v podstate priamo pre očami a našťastie nikdy neprestáva byť geniálne vtipná.

Predpokladám, že nejedny knihomoľské srdcia zaplesajú pri správe, že v Hex Hall sa nestretávame so žiadnou instantnou láskou, ale pekne si vytrpíme stránku po stránke v očakávaní, či sa už medzi Sophie a Archerom KONEČNE niečo stane. Kniha je však aj napriek tomuto otáľaniu nabitá romantikou a scénami, z ktorých sa budete červenať. Och áno, hlavne z jednej konkrétnej budete všetci červení ako papriky.

V poslednej dobe som pri recenzovaní často používala slovné spojenie "pre nenáročných čitateľov". Tentokrát ho nepoužijem. Nieže by bolo Hex Hall majstrovské dielo novodobej literatúry pre mladých, ale podľa mňa je schopné uspokojiť aj čitateľov, ktorí si od romantickej YA knihy sľubujú čosi viac. Rachel Hawkins je presne z tej sorty spisovateľov, ktorých písanie nielen baví, ale majú ho aj v krvi. To sa už v týchto sférach vidí len ojedinele. 

Čo mi trochu vadilo bolo množstvo scén, kde sa čarovalo a v porovnaní s tým málo opisov samotného čarodejníckeho sveta. Osobne mám radšej to druhé, než prvé. Priznám sa, že hoci ma bavia čarodejnícke knihy, nebaví ma samotné opisovanie čarovania. Pre mňa je to vysokoimaginatívna činnosť, ktorú si potrebujem predstaviť sama a nie na základe nejakých zdĺhavých slovných inštrukcií. Škoda, že Rachel namiesto toho radšej nevniesla trocha viac mágie do opisov školy a vyučovacieho procesu. To mi tam chýbalo. 

Záver Hex Hall vám dá určite poriadne zabrať. Čaká tam na vás okrem veľkého cliffhangeru aj prísľub skvelej novej zápletky. Románik Sophie a Archera naberá celkom iné rozmery a...no však uvidíte ;) 

Čarodějnice z Hex Hall zatiaľ vyšli len v češtine ale Slováci nemusia zúfať, na zadováženie knihy môžu pokojne využiť aj internet.

Knihu nájdete napríklad v internetovom kníhkupectve ABC Knihy. Prvý diel si môžete objednať na TOMTO MIESTE. 

Vyštudujte Upírsku Akadémiu za 3 týždne!

Pripravili sme si pre vás exkluzívny seminár, ktorý vás prevedie svetom Upírskej akadémie v zhustenej výučbe.

Prostredníctvom prednášok, seminárov a interaktívnych cvičení, ktoré vás pripravia na záverečnú skúšku, môžete zmaturovať na výberovej škole pre upírsku šľachtu. Kurzom vás budú sprevádzať naslovovzaté odborníčky na upírsku tematiku Triss a Judit.

Výučba bude prebiehať každý pondelok a štvrtok po dobu 3 týždňov. Začíname už 26.11. úvodnou prednáškou na tému Prečo je Upírska Akadémia lepšia než ostatné série.

Ďalej budú lekcie pokračovať podľa nasledovného harmonogramu:

štvrtok 29.11. Čítanie s porozumením a vizuálna prezentácia (Triss a Judit)

pondelok 3.12. Kto je kto? (osobnosti novodobého upírskeho sveta) (Judit)

streda 5.12. vychádza učebnica: MEAD, R. Upírska Akadémia. Bratislava : Slovart, 2012. 

štvrtok 6.12. Kde je kto? (seminár spojený s geografickým minimom) (Triss)

pondelok 10.12. Rané umenie doby upírskej (prezentácia vizuálnych diel) Judit)

štvrtok 13.12. Kolokvium na tému medzinárodnej obálkovej rôznorodosti (Triss a Judit)

pondelok 17.12. Záverečný test 

štvrtok 20.12. Uzatvorenie kurzu a slávnostné vyhlásenie najlepších absolventov 

Na záver prajeme študentom veľa pevných nervov, bystrú myseľ pri učení a nezaspite na prvú prednášku!

Rozhovor s Alyson Noëlovou (II. časť): " Svoje postavy veľmi rada zabíjam!"

Týždeň zbehol akoby nič, a to znamená, že je čas na druhú časť môjho rozhovoru s  Alyson Noëlovou aka úspešnou autorkou, ktorá si často hovie na predných priečkach rebríčka knižných bestsellerov NY Times. Minule sme sa rozprávali hlavne o písaní všeobecne a Alyson zodpovedala aj niektoré z vašich otázok. (Prvú časť rozhovoru nájdete TU). Dnes sa všetko bude točiť najmä okolo autorkiných kníh, z ktorých asi najznámejšia pre vás bude séria Nesmrteľní. Čo-to sa mi z nej podarilo vydolovať aj ohľadom najnovšej série, ktorú pripravuje vydavateľstvo Slovart - The Soul Seekers (prvý diel sa bude volať Osud). Určite umierate túžbou zistiť, či na nás číha ďalší ľúbostný trojuholník. Čítajte a uvidíte!

Judit: Alex na EX bola tvoja prvá vydaná kniha. Bol to však zároveň aj prvý príbeh, ktorý si kedy napísala?

Alyson: Áno... (neisto)

J: Takže pred tým vôbec nič...?

A: Noo... vlastne keď som mala asi 13 rokov, písala som veľmi zlú poéziu. (Smiech). Ktorú nikdy v živote nikto nebude čítať. Nikdy. Išlo o akýsi môj prvý pokus niečo napísať.

J: A máš to ešte stále niekde odložené?

A: (Súhlasné pokývanie hlavou.) Poriadne zamknuté na tajnom mieste.

J: Ako dlho ti trvalo napísať Alex na EX?

A: 15 rokov! Ale nie preto, lebo by som pracovala na nejakom epickom niekoľko stostranovom epose. V skutočnosti som vlastne nevedela, čo robím. A samozrejme som nad tým nesedela každý deň. Niekedy prešli aj roky nečinnosti. Začalo to ako poviedka v rámci jedného spisovateľského kurzu, ktorý som navštevovala. Vždy som však snívala o tom, že ho raz pretvorím do skutočnej knihy. V tú dobu som ale mala veľa inej práce, mala som iné zamestnanie, takže práca na príbehu išla do úzadia. Všetko sa to zmenilo po 11. septembri 2001 (pozn. teroristický útok na New York), kedy som si uvedomila, že moja práca letušky už nikdy nebude tým, čím bývala. Odrazu som pred sebou mala znovu príbeh, ktorý som začala a nikdy nedokončila a uvedomila som si, že nemám čo stratiť. Vždy som rozprávala o tomto mojom sne no nikdy som vlastne neurobila nič preto, aby som ho naplnila. Môj prvý koncept bol skutočne otrasný, takže som knihu musela veľakrát prerábať. Za tú dobu som sa toho veľa naučila, dostalo sa mi mnohých odmietnutí od vydavateľstiev, čo ma vtedy samozrejme bolelo, no teraz som rada, že tomu tak bolo. Urobilo to zo mňa silnejšiu osobnosť, prinútilo ma to zamýšľať sa nad tým, čo robím, viac sa sústrediť a beriem to tak, že som absolvovala nutnú cestu za splnením svojho sna. Takže Alex na EX je síce moja prvá kniha, no veľmi sa líši od môjho prvého konceptu.

J: A čo teraz? Veríš si teraz viac, ako si si verila kedysi? Keď si prezentovala svoju najnovšiu sériu The Soul Seekers svojmu vydavateľovi, aké boli tvoje pocity? Bála si sa, ako ju príjmu?

A: Áno aj nie. Je pravda, že časom si začnete viac veriť. Viete, kto ste, ako spisovateľ. Čo sú vaše silné a slabé stránky. Stále sa snažíte, aby bola vaša nová kniha lepšia než tá predchádzajúca. Stále sa chcem zdokonaľovať. Nikdy nechcem dosiahnuť bod vo svojej kariére, kedy si jednoducho poviem, že som úžasná a lepšia už nemôžem byť a nemám na sebe čo vylepšovať. To je smiešne. Po 20. vydanej knihe už mám akúsi úroveň sebaistoty ale priznám sa, že zakaždým, keď má byť jedna z mojich kníh vydaná, zažívam moment absolútnej paniky. Podľa mňa je to normálne. Myslím si, že ak nepanikárite, tak s vami čosi nie je v poriadku. (Smiech) Predstavte si, že trávite toľko času so svojou knihou, že je pre vás svojim spôsobom dieťaťom. Vy to dieťa odrazu ukazujete celému svetu, pričom mnohým ľuďom sa bude páčiť a naopak mnohí povedia: „Tak toto je naozaj škaredé dieťa.“ A na to musíte byť pripravení a nebrať to osobne. Nikdy nemôžete uspokojiť každého a nikdy by ste sa o to ani nemali pokúšať.

J: Ale ešte späť k Alex na EX! Prečo si si vybrala práve Richarda Bransona ako Alexinu platonickú lásku? J

A: Pretože ho milujem!

J: Už si sa s ním niekedy stretla aj osobne?

A: Áno, dvakrát! Bolo to ešte pred napísaním Alex na EX. Stretla som ho úplne náhodou, nešpehovala som ho ani nič podobné. (Smiech) Páčia sa mi myšlienky, ktoré zastáva. Obdivujem na ňom, ako nasleduje svoj vnútorný hlas. V prípade takmer všetkého, čo kedy dokázal, mu bolo najprv povedané, že to nikdy nedokáže. A on to dokázal a dokázal to urobiť úžasne. Považujem ho za skutočného vizionára a inovátora ktorý robí veci podľa seba a vždy to dopadne skvelo. Takže je vlastne mojím vzorom a inšpiráciou.

J: Páči sa mi, že si si zvolila Los Angeles ako miesto, kde sa odohráva kniha Alex na EX. Sama som ho pred dvoma rokmi navštívila so svojou kamarátkou v rámci lovu na celebrity. Dokonca sme si aj objednali prehliadku Hollywoodom, kde nám zaručili, že počas nej určite stretneme niekoho slávneho.

A: A stretli ste?

J: Jasné, že nie! Ale povedz mi, keďže ty v L. A. žiješ už niekoľko rokov, mala si viac šťastia?

A: No, mala. Stretla som už hromadu slávnych ľudí. Ale nevnímam to nijako špeciálne. Sú to len ľudia. Keď som pracovala ako letuška, často sme mávali slávne hviezdy na palube. Možno raz, či dvakrát je to vzrušujúce, potom sú to už len ľudia, ktorých obsluhujem. Niektorí sú milí, iní až tak nie. Tak ako všetci. Častokrát sa mi tiež stáva, že zahliadnem niekoho slávneho, keď som v niektorej z losangeeleských reštaurácií alebo sa len tak prechádzam mestom. Naposledy išiel takto po ulici oproti mne Tobey Maguire. Pozerala som na neho a vravela som si: „Á, Spiderman!“ (Smiech) (Mimochodom, Tobey bol náhodou takisto jeden zo zoznamu Alexiných platonických lások, hneď pod Richardom Bransonom)

J: Ďalšou z tvojich kníh, ktoré boli vydané na Slovensku, je Kruté leto (moja najobľúbenejšia, mimochodom). Kruté leto je príbeh letnej lásky. Už si ju niekedy sama zažila?

A: Áno... (Tajnostkársky úsmev) Keďže som sama žila na gréckom ostrove Mykonos 7 rokov, pri tvorbe príbehu som veľa čerpala zo svojich vlastných skúseností. Svoju hlavnú hrdinku, Colby, som sa však rozhodla poslať na maličký ostrov Tinos. Vieš, chcela som ju trošku potrápiť, aby sa naučila nájsť krásu vo všetkom. Colby je vlastne na veľmi krásnom ostrove s ľuďmi, ktorí ju majú radi. Celé to jej utrpenie je len v jej hlave. Takže som ju odpravila na Tinos, z ktorého je ešte k tomu všetkému pekný výhľad na Mykonos, čiže sa na neho, chuderka, môže túžobne pozerať. (Smiech) Colby tak prekonáva dlhú cestu, na ktorej konci si uvedomuje, že všetko, čo chce a potrebuje je vlastne priamo na Tinose. Tiež som si dosť užívala písanie príbehu z pohľadu Colby. V priebehu knihy sa veľmi mení a dospieva. Bavilo ma vytvárať aj jej vzťah s... hmm... bol to Jannis, že? Ten grécky chalan. (Alyson sa očividne trochu stráca v mori sexi chlapcov, o ktorých píše.) Tiež som si užívala písanie knihy vo forme listov, e-mailov, blogu, pohľadníc a podobných vecí.

J: Možno si si všimla, že som zatiaľ nespomenula iné tvoje knihy, ktoré sú samostatnými príbehmi z reálneho prostredia. Je to preto, lebo na Slovensku doteraz vyšli len tieto dve. Prezraď mi však aspoň, ktorá z tvojich ostatných kníh je tvojmu srdcu najbližšia?

A: Povedala by som, že Saving Zoë. Mám na ňu slabosť. V skratke, je to o dievčati, ktorej sestra je zavraždená a ona sa musí vyrovnávať s následkami. Celý jej život sa odrazu zmenil. Chýba jej sestra, ktorá bola vždy tá krajšia a populárnejšia a Zoë má pocit, že nikdy nebude schopná sa jej vyrovnať. Jej rodičia citovo ochladli jeden voči druhému, otec celé dni pracuje a mama je na antidepresívach. Zoë nastupuje do prvého ročníka na strednú školu, ktorú navštevovala jej sestra a kde ju každý vidí len ako sestru zavraždeného dievčaťa. Vôbec nemá vlastnú identitu. Hneď na to začne čítať sestrin denník a uvedomuje si, že ju vlastne ani poriadne nepoznala. Kniha je teda písaná akoby z dvoch pohľadov – z pohľadu trúchliacej Zoë a pohľadu zavraždenej sestry. Táto kniha má skrátka špeciálne miesto v mojom srdci.

J: Ako autorka si začínala s písaním takýchto jednodielnych príbehov zo života. Čo bolo podnetom k tomu, aby si zanechala tento žáner a prešla na písanie sérií s nadprirodzenou tematikou, ako sú Nesmrteľní a Soul Seekers?

A: Podnetom boli moje vlastné skúsenosti. Vždy som mala rada paranormálne záležitosti. Milujem Stephena Kinga a rôzne psycho knihy ako Exrocista. (Smiech) Ale nie je to len o tom. Ak chcete písať, musí vždy existovať niečo, čo chcete rozpovedať. Niečo osobnejšie. Konkrétne u mňa to bolo obdobie smútku, ktoré som zažila asi pred siedmimi rokmi, keď som v priebehu piatich mesiacov stratila tri blízke osoby a kvôli rakovine takmer prišla aj o manžela. Vtedy som prvýkrát v živote pocítila skutočne hlboký smútok, ktorý úplne zmenil môj život. Začala som viac rozmýšľať o zmysle života, prečo sme vlastne tu a ako môžem byť znovu s ľuďmi, ktorí mi už nie sú fyzicky k dispozícii. Takže tieto knihy som vlastne napísala s cieľom nejako sa utešiť a nájsť znovu radosť zo života. V tú dobu som ešte mala podpísanú zmluvu na tri ďalšie samostatné romány z reálneho prostredia, takže Nesmrteľných som začala písať len tak pomimo a nikomu okrem môjho muža som o nich nepovedala. Dokonca som ani nikdy neplánovala knihu vydať. Až v momente, keď som ju dopísala, som si uvedomila, že je to vlastne len začiatok oveľa väčšieho príbehu a povedala som si, že keď som si už dala toľko námahy s jej napísaním, tak by som ju mala aspoň ukázať môjmu vydavateľovi. Som veľmi rada, že sa ju nakoniec rozhodli vydať, pretože táto kniha stelesňuje zmeny, ktorá sa vo mne udiali.

J: V sérii Nesmrteľní vidí hlavná hrdinka Ever aury, ktoré obklopujú ľudí. Každá aura má inú farbu na základe povahy daného človeka a citového rozpoloženia, v ktorom sa práve nachádza. Čo myslíš, akej farby je práve teraz tvoja aura?

A: Hmm... Jednoznačne ružová. Ružová znamená radosť a šťastie a nevieš si ani predstaviť aká som šťastná, že som práve teraz tu, na Slovensku. Vážne. Nedokážem tomu uveriť.

J: Na Slovensku práve vychádza posledný diel Nesmrteľných s príznačným názvom Nesmrteľní. Prezraď nám, čo si si pre nás prichystala vo veľkom finále? Zomrie niektorá z hlavných postáv?

A: Je pravda, že veľmi rada zabíjam svoje postavy! (Smiech) Ale nie, žartujem. Naozaj pôjde o obrovské finále. Užívala som si každé jedno slovo, ktoré som písala. Cítila som sa tak trochu ako rodič: Keď som so sériou začínala, Ever bola mladá, naivná a strácala sa vo svete, ktorý ju obklopoval. V rozmedzí šiestich kníh sa však postupne zmenila na silnú a nezávislú mladú ženu, ktorá je na konci svojej cesty schopná vecí a činov, o ktorých sa jej kedysi ani nesnívalo. Som na ňu hrdá. Všetko, čo sa kedy stalo v uplynulých dieloch, VŠETKO, viedlo k tomuto záverečnému okamihu. Ukáže sa, že nič z toho, čo vykonala, vlastne nebolo takou obrovskou chybou, ako si pôvodne myslela. Doposiaľ nevyjasnené fragmenty príbehu sa spoja dohromady a vytvoria epický záver. Rozhodne sa je na čo tešiť!

J: Rozhodla si sa už nadobro skončiť s príbehmi zo sveta Nesmrteľných? Neplánuješ pre nás náhodou nejaké prekvapenie? J

A: Čo sa týka Ever a Damena, ich príbeh je dovedený do konca a uzatvorený. Je to záver, ktorý som si vždy predstavovala a páči sa mi miesto, kde som ich zanechala. Myslím, že sú na tam šťastní. Nevylučujem však, že ešte niekedy napíšem niečo z tohto sveta. Možno áno, možno nie. Pre mňa sa však Damenova a Everina cesta skončila. (Pozerá na môj pohľad plný očakávania.) Nie, nie. Žiadne spoilery! (Smiech)

J: Čo bolo impulzom k tomu, aby si sa rozhodla pokračovať príbeh Everinej sestry, Riley, v samostatnej sérii zvanej Život Riley Bloomovej?

A: Niektorí autori dopredu vedia, čo očakávajú od svojich postáv. Aké majú postavenie v ich príbehu, aký bude ich osud. U mňa tomu tak nie je. Na začiatku som chcela, aby mala Ever nejaký úzky citový vzťah s členom rodiny. Prostredníctvom neho som chcela ukázať, ako vie komunikovať s mŕtvymi. Tak som sa rozhodla, že jej vymyslím malú sestričku. Neplánovala som jej dať veľa priestoru. Časom som si ju však úplne zamilovala. Začala som si vymýšľať všelijaké dôvody, prečo si ju v sérii nechať. Lenže toto jednoducho nebol jej príbeh. Bol to príbeh jej sestry, Ever. Nebolo by správne dať jej toľko priestoru, koľko sa mi u nej žiadalo. Takže, ako už asi viete, na konci knihy Navždy som sa jej... ehm... zbavila. Keď za mnou prišla moja editorka s ponukou vydať sériu o Riley, neváhala som. Vedela som, že Riley bude skvelá hlavná hrdinka, že nám má čo vyrozprávať. Je to pravdepodobne jedna z mojich najobľúbenejších postáv. Páči sa mi, že „zamrzla“ vo svojich dvanástich rokoch, kedy sú ešte dievčatá obklopené sebadôverou, ktorú strácajú až niekedy v štrnástich. Viete, taký ten pocit, že ste schopní všetkého a dokážete zdolať svet. To je Riley.

J: Život Riley Bloomovej by sa teda dal označiť ako akési voľné pokračovanie série Nesmrteľní. Ibaže Riley, ako sme si už povedali, je o niekoľko rokov mladšia, než Ever. Myslíš si, že jej príbeh môže aj napriek tomu zaujať rovnaké publikum než séria Nesmrteľní? Alebo by si radšej knihy o RIley odporučila trochu mladším čitateľom?

A: Myslím, že séria je pre obidva typy publika. Mnohí fanúšikovia série Nesmrteľní si rovnako ako ja Riley zamilovali a sú zvedaví, čo s ňou bude ďalej. Je pravda, že nakoľko má Riley len dvanásť rokov, nekoná sa tam zvlášť obrovská romanca, no čitatelia sa určite môžu tešiť na určité... chlapčenské záležitosti. J Starší čitatelia, ktorým sa páči séria Nesmrteľní, ju tiež môžu ponúknuť napríklad svojim mladším súrodencom, ktorí ešte nemusia byť pripravení na udalosti, ktoré sa odohrávajú v Nesmrteľných. Prvý diel Života Riley Bloomovej, Žiaru, považujem preto za akýsi most medzi mladšími a staršími čitateľmi.

J: Mohla by si nám na záver povedať niečo o svojej najnovšej sérii, Soul Seekers?

A: Soul Seekers sú môj najnovší 4-dielny knižný projekt, ktorého prvý diel, Fated, by mal vyjsť aj u vás na Slovensku a to už budúci rok (pozn. slovenský názov bude Osud). Druhý diel s názvom Echo práve vychádza v USA. Ďalšie dve knihy ponesú názov Mystic a Horizon. (pracovné preklady slovenských názvov: Ozvena, Mystika a Horizont) Vytvorila som úplne nový svet s úplne novými postavami, aj keď charakterom sa séria trochu ponáša na Nesmrteľných. Nájdete tu mystické prvky, mágiu aj chutných chlapcov. (Smiech) Rovno dvoch!

J: Takže nás čaká ľúbostný trojuholník?

A: Nie tak celkom. Niektorí ľudia to považujú za ľúbostný trojuholník, čo mi príde trochu zvláštne, pretože to nebolo mojim zámerom. Povedala by som, že každý v tom vidí to, čo si praje vidieť.(Smiech) Nepopieram však, že v knihe sú dvaja veľmi príťažliví mladí muži!

J: Opíšeš nám trochu svet, v ktorom sa séria odohráva?

A: Príbeh je zasadený v Novom Mexiku, ktoré je síce letecky vzdialené len hodinu a pol od Los Angeles, no po vystúpení z lietadla sa ocitáte v úplne inom svete, ktorý priam dýcha mágiou. Je tu obrovský kultúrny mix pozostávajúci hlavne z dvoch veľkých skupín: hispáncov a belochov. Obyvatelia Nového Mexika majú odlišné zvyky, odlišnú kuchyňu a ja som vždy túžila zasadiť dej niektorej z mojich kníh práve sem. Hlavnou hrdinkou je Daire Santos, ktorá pochádza z L.A., kde doteraz viedla veľmi vzrušujúci život ako dcéra hollywoodskej maskérky. Cestuje po svete, stretáva sa s celebritami a užíva si život, o ktorom sa nám ani nesníva. Skutočnosť je však taká, že Daire nikdy nemala miesto, ktoré by mohla nazývať domovom, nikdy nepoznala skutočných priateľov, nikdy nenavštevovala školu. Keď jedného dňa začne mať hrozivé vidiny, mama sa rozhodne poslať ju za starou mamou do Nového Mexika. Od nej sa dozvedá, že pochádza zo starého šamanského rodu a aby naplnila svoj osud, musí prejsť dlhou a náročnou prijímacou ceremóniou. Písanie tejto série si každopádne užívam a neviem sa dočkať, kedy si ju budete môcť prečítať aj vy!

Ja a Alyson :)

Alyson ďakujem za rozhovor a hlavne za trpezlivosť. Bol to pre mňa úžasný zážitok ale hlavne neoceniteľná skúsenosť, ktorú by som nikdy nezískala, nebyť vydavateľstva Slovart. Takže rovnaká vďaka patrí aj im. Kokos, nikdy ma neprestane prekvapovať a fascinovať, kam všade ma blogovanie zavedie. Dúfam, že každý z vás má v živote nejakú činnosť, ktorú tak zbožňuje, ako ja písanie tohto blogu :) 

Halloweensky knižný hop: VÝHERCOVIA!

Takžeeee...

S menším oneskorením slávnostne vyhlasujem výhercov súťaže, ktorá sa uskutočnila vrámci Halloweenskeho knižného hopu pod organizačným vedením Vendei z Vendea's Dream World of books.

Ceny do súťaže venovala spoločnosť Albatros Media, ktorej ďakujem v mene seba aj v mene šťastných výhercov :)

Mimochodom vaše nápady na kostýmy boli geniálne! Ešte že som neplánovala vyberať výhercu na základe najvtipnejšej odpovede, lebo neviem, ako by som sa z tejto úlohy vysomárila :)

Žrebovala som z takmer 2000 vstupov!!! A tu sú mena dvoch "vyvolených" :

Čerstvú YA novinku, knihu Črepiny duší od Mary Lindseyovej získava:

Anna Kulhányová

Knihu, o ktorej sa všade hovorí, Päťdesiat odtieňov sivej od E L James, získava:

Evelin Kiss

Výherné maily budem posielať cez víkend, ak ste sa však našli medzi výherkyňami, môžete mi už teraz poslať vašu poštovú adresu na mail myalternativeworld@gmail.com.

Dievčatám blahoželám, ostatní klasika nezúfajte, za chvíľu spúšťam ďalšiu súťaž :)

Rozhovor s Alyson Noëlovou (I. časť): "Výraz 'spisovateľský blok' nie je v mojom slovníku."

S americkou autorkou young adult kníh, Alyson Noëlovou (Kruté leto, Alex na ex a série Nesmrteľní, Život Riley Bloomovej a Soul Seekers) , som sa stretla v krásnej bratislavskej kaviarni Shtoor, ktorá je súčasťou veľkého kníhkupectva Martinus a ktorú pravdepodobne navštevujú hlavne ťažkí intelektuáli a dňa 29.10.2012 ešte aj ja. Vraj v nej majú dobrú bryndzovú pomazánku, ale skúste niečo jesť, ak sa máte za chvíľu rozprávať s autorkou, ktorá má pomaly každú druhú knihu v rebríčku NY Times Bestsellers.
Alyson vôbec nevyzerá, ako keby už niekoľko týždňov pendlovala z jednej podpisovej akcie na druhú, z jedného rozhovoru na druhý a z jedného štátu do druhého. (Čo sa o mne povedať nedá, a to som cestovala len z Brna). Sadá si do kresla oproti mne dokonale upravená s obrovským úsmevom na tvári a ja trochu relaxujem, ale len trochu, lebo asi  dva metre odo mňa sedí za vedľajším stolom nejaký divný chlapík, ktorý našim smerom ustavične pozerá a bude sa pozerať až do konca rozhovoru a znervózňovať ma. Okrem Alyson je tu s nami ešte jej sympatický manžel Sandy, ktorý Alyson sprevádza na jej turné a ktorý sedí v tichosti bokom, číta si a sem-tam nás pozoruje a vôbec nevyzerá, že by mu vadilo, že sa asi pravdepodobne trošku nudí. Myslím, že Alyson je šťastná žena. Pred tým, než začnem s rozhovorom, sa k nám ešte usádza dvorný fotograf a moja psychická podpora Erik (editor z vydavateľstva Slovart) a tlmočníčka Lucia, ktorú som síce nepotrebovala (je pre mňa životne dôležité, aby ste to vedeli), ale ktorá sa na mňa celý čas povzbudzujúco usmievala, takže bolo super, že tam bola. 

Judit: Alyson, vitaj u nás, ako sa ti zatiaľ páči na Slovensku?

Alyson: Je tu krásne, Slovensko je naozaj okúzľujúce. Ešte tu nie som ani 24 hodín a už som videla časť Starého mesta, ktorá ma úplne ohúrila.

J: Vonku práve sneží, čo na to hovoríš? Pochádzaš z Los Angeles, zažila si už vôbec niekedy pravý nefalšovaný sneh?

A: Ó, áno, sneh som už zažila. Pred dvoma rokmi som bola v Toskánsku a tam som si ho naozaj poriadne užila. V Kalifornii však nikdy nesneží, takže vidieť sneh je pre mňa vždy tak trochu kúzelné. Už včera večer, keď sme sa vracali z večere, začalo trochu snežiť a vytváralo to nádhernú atmosféru.

J: Už sú to viac ako dva týždne, čo cestuješ po Európe a propaguješ svoje knihy. Povedz mi, je Európa naozaj tak odlišná od Ameriky?

A: Vlastne ani nie. V minulosti som toho veľa nacestovala ako letuška pre spoločnosť Delta Airlines, pre ktorú som pracovala 12 rokov. Posledné 4 roky som takmer neustále na cestách vďaka propagovaniu mojich kníh. Avšak na cestovaní je najlepšie práve to, že spoznávate nové miesta a vidíte niečo úplne odlišné, než na čo ste zvyknutí. Takže áno, je to úplne iné, než byť doma, ale práve preto je to tak úžasné. Od začiatku môjho turné som už navštívila Nemecko a Grécko a medzi týmito dvoma zastávkami som mala niekoľko dní voľna, ktoré som strávila na gréckom ostrove Mykonos, kde som kedysi niekoľko rokov žila. Bolo zvláštne pozorovať, ako sa ostrov za tých 19 rokov, čo som tam nebola, zmenil. Ďalej som navštívila Lisabon, ktorý ma tiež oslnil. Teraz som na Slovensku, ktoré som ešte nikdy nemala možnosť navštíviť, a to je na tom to najvzrušujúcejšie.

J: Stala sa ti už na turné aj nejaká veselá príhoda? Povieš nám o tom niečo?

A: Nesúvisí to síce tak úplne s turné, ale keď sme s manželom dorazili na Mykonos, tak nám ponúkli mapu, pomocou ktorej sme sa mali dostať do nášho hotela. Keďže som na Mykonose kedysi žila 7 rokov, tak som len sebavedomo mávla rukou s tým, že žiadnu mapu nepotrebujeme a hotel určite bez problémov nájdeme. Samozrejme sme sa hneď stratili. Pretože ostrov sa tak neuveriteľne zmenil, že som nedokázala nájsť ani miesto, kde som kedysi pracovala. V podstate sme sa neustále strácali na mieste, ktoré som kedysi poznala ako svoju vlastnú dlaň.

J: A teraz záludná otázka. Ktoré z miest, ktoré si doteraz na svojom turné navštívila, na teba urobilo najlepší dojem?

A: Nie som si istá, či sa dokážem rozhodnúť. Každé mesto ponúka čosi iné. A ja som veľmi nerozhodná osoba. Nedokážem dokonca odpovedať ani na otázku, ktorá z kníh je moja najobľúbenejšia. Takisto nemám obľúbenú pieseň, obľúbený film... Takže ak sa mám vrátiť k miestam a mestám, povedzme len, že mám rada nové veci na nových miestach. Čo sa týka Slovenska, veľmi mi tu chutí jedlo. (Otočí sa na Erika: Čo že som to mala včera na večeru? Erik odpovedá: Bryndzové halušky.)

J: Wau a chutili ti?

A: Jasné že mi chutili! Syr a zemiaky – čo vám na tom môže nechutiť? (Smiech)

J: No, dokonca aj niektorí Slováci nemajú radi bryndzové halušky...(Tlmočníčka Lucia sa hlási, ja s Alyson a Erikom nad ňou iba krútime hlavou) 

A konečne ku knihám a písaniu! Už sa ti niekedy stalo, že ťa niektorá z tvojich postáv prekvapila? Že sa z nej nečakane stal niekto úplne iný, než si pôvodne zamýšľala?

A: Asi ani nie. Väčšinou svojim postavám nechávam dostatok priestoru, aby sa mohli vyvíjať aj počas príbehu. Keď začínam písať knihu, ešte svoje postavy úplne nepoznám. Mám nejakú všeobecnú predstavu o tom, kam by som ich chcela nasmerovať, no ako sa postupne odhaľujú... všetko sa môže zmeniť, v ničom im nebránim. Čo sa týka série Nesmrteľní, nečakane som si obľúbila Judea. Cítila som voči nemu určitú zodpovednosť a to ma veľmi prekvapilo. Damena mám samozrejme rada tiež, ale Judea som si skutočne veľmi zamilovala.

J: Mám to chápať tak, že si ho pôvodne plánovala odkrágľovať niekde v polovici série, ale potom si si to rozmyslela?

A: (Smiech) Nie, neplánovala som sa ho takto zbaviť. Len som nečakala, že mi tak prirastie k srdcu. Čo sa týka série Soul Seekers, najviac ma prekvapila postava menom Xochitl (čítaj: sočil).

J: Xochitl?! Odkiaľ chodíš na tie mená? Xochitl, Daire, Jennika... priznám sa, že ich ani nedokážem vysloviť (fakt som ich nedokázala vysloviť, bolo to mierne trápne). Kde na ne berieš inšpiráciu?

A: Milujem nezvyčajné mená. Dá sa povedať, že ich zbieram. Dokonca mám v počítači zložku s názvom Nezvyčajné mená! (Smiech) Xochitl je aztécke meno a v preklade znamená Kvet. V knihe Fated (slov. Osud) sa vyskytuje veľa pôvodných Američanov, takže si myslím, že sa to naozaj hodí. Vždy, keď začínam písať novú knihu, otvorím si túto zložku a vyberiem mená, ktoré mi pasujú k postavám. Damen je pomenovaný po ulici, na ktorej sa narodil môj manžel – Damen Avenue v Chicagu. Takže meno tejto postavy má pre mňa veľmi osobný význam.

J: Stáva sa ti často, že niektoré postavy v tebe žijú ešte nejaký čas po dopísaní série alebo knihy? Že sa k tebe vracajú v tvojich snoch alebo myšlienkach?

A: Áno, určite. Keď som dopísala sériu Nesmrteľní, pôvodne som si myslela, že hodím všetko na svoj pracovný stôl, vyskočím na neho a začnem tancovať a vykrikovať: „Skončila sooom!“ Vôbec to však tak nebolo. Len som tam tak ticho sedela, neviem, či nie aj pol hodinu, a až vtedy a tam som si uvedomila, že som ukončila príbeh postáv, s ktorými som strávila niekoľko posledných rokov, s ktorými som sa pravdepodobne rozprávala viac než so svojím manželom, a ktoré boli významnou súčasťou môjho života. Až potom som si uvedomila, že ďalší deň už s nimi nebudem tráviť. Že sme spolu skončili. Teda minimálne oni skončili so mnou. (Smiech) A ani sa im nečudujem, po tom, čo všetko som im vyviedla!

J: Teraz by som ti ešte rada položila niekoľko otázok od čitateľov môjho blogu. Dominiku by napríklad zaujímalo, kto alebo čo by ťa donútilo prestať písať. Za akých okolností by sa zvažovala vzdať sa písania navždy?

A: Písania by som sa bola ochotná vzdať, ak by som už viac nemala nič osobné, čo by som vám chcela rozpovedať. Vieš, píšem preto, lebo vždy existuje niečo, s čím sa potrebujem zdôveriť, čo potrebujem vyjadriť. V momente, keď stratím ten drive – tú chuť a potrebu písať –, keď už nebudem mať o čom písať, vtedy skončím. Nevidím zmysel v tom, aby som písala len preto, aby som písala.

J: Neliss by chcela vedieť, ako sa vyrovnávaš so všadeprítomnou kritikou. Čítaš vôbec recenzie?

A: Recenzie nečítam. Absolútne nie. Nemá to pre mňa žiadny význam. Každý má svoj názor, ale je to len ich názor. Môže byť pozitívny a môže byť negatívny. Ak ma máte radi, je to super, ale je to len váš názor. Ak ma neznášate, v poriadku, ale stále je to len váš názor. Ak počúvate veľa vonkajších hlasov môže sa stať, že stratíte smer, ktorým ste sa uberali a môžete si osvojiť veľmi zlý zlozvyk – snažiť sa vyhovieť všetkým. To by znamenalo katastrofu. Nikdy to nedokážete a nemali by ste sa o to ani pokúšať. Keď sa budem snažiť vyhovieť ľuďom, ktorí ma nenávidia, stratím ľudí, ktorí ma majú radi.

J: Miša by sa rada dozvedela, koľko námetov na novú knihu momentálne nosíš vo svojej hlave.

A: Štyri!

J: Štyri? Páni! Plánuješ prejsť aj na iný žáner? Písať pre iné publikum než pre deti a mladých dospelých?

A: Momentálne mám nápady na dve young-adult série a dve série pre dospelých. Vôbec však neviem, do čoho sa pustím najskôr. Chcem si ešte zatiaľ užívať písanie série Soul Seekers a po jej dokončení si trochu oddýchnuť, vziať si na nejaký čas voľno – čo bude maximálne mesiac. (Smiech) Naposledy som ho mala asi pred siedmimi rokmi! Potom posúdim, ktorý nápad v mojej hlave robí najviac kriku, ktorý chce ísť najviac von a podľa toho sa rozhodnem.

J: Patty zaujíma, ako zvyčajne oslavuješ dokončenie svojej knihy? Máš nejaké špeciálne rituály?

A: Ach...mám. Toto je trochu trápne, ale kedysi, keď som dopísala knihu, tak som si hneď upratala pracovňu. Na konci knihy v nej mám totiž obrovský bodrel, takže keď si konečne upracem, je to akoby som dávala priestor novému začiatku. No potom som si začala hovoriť: „Toto skutočne nie je vhodný spôsob ako oslavovať. Je to patetické!“ A odvtedy chodím na pedikúru alebo na masáž a potom popíjam šampanské so svojím manželom. Poviem ti, je to rozhodne príjemnejšie, než upratovanie pracovne! (Smiech)

J: A je tu otázka od ďalšej Dominiky! Zažívaš aj ty často spisovateľský blok?

A: Nie, nie, nie. Toto slovo nie je v mojom slovníku. Slová totiž majú obrovskú moc. Ak začnem používať výrazy ako spisovateľský blok, tak dostanem spisovateľský blok. Mám tak šialené deadliney, že si nemôžem dovoliť rozmýšľať o týchto veciach. Veľa som sa naučila od úžasného Robeta McKeeho, ktorý je niečo ako guru medzi scenáristmi. Jeho knihu s názvom Príbeh (Story) by som odporučila každému začínajúcemu autorovi. Podľa neho spisovateľský blok vzniká, keď sa dostatočne neorientujete vo svete, ktorý ste vytvorili alebo v príbehu, ktorý ste vymysleli. Ak ste jednoducho zabudli, o čom vám šlo na začiatku, keď ste príbeh začínali písať. Kľúčom je prerušiť písanie príbehu a venovať sa ďalšiemu a dôkladnejšiemu výskumu. Či už to bude výskum ohľadom sveta, v ktorom sa váš príbeh odohráva alebo viac preskúmate motiváciu vašich postáv. Táto rada sa mi zatiaľ vždy osvedčila.

J: Posledná čitateľská otázka je od Márie: Čo ti robí väčšiu radosť – čítanie alebo písanie? 

A: Čítanie a písanie sú pre mňa dve odlišné radosti. Odkedy som sa stala spisovateľkou, viem ešte lepšie oceniť možnosť len si tak sadnúť a užívať si čítanie knihy. Ako autor vždy niečo upravujem, editujem, prerábam. Preto si skutočne užívam, keď môžem túto časť seba na chvíľu úplne vypnúť a knihu si vychutnať. Na druhej strane milujem, keď sa môžem ponoriť do sveta, ktorý vytváram a prizerať sa, ako sa moje myšlienky menia na slová. Vtedy si ani nezvyknem uvedomiť, že už prešlo trebárs aj sedem hodín. 

J: A ešte otázka na záver. Viem, že mnohí čitatelia môjho blogu skúšajú napísať svoju vlastnú knihu. Mala by si pre nich nejakú radu?

A: Mám pre nich 3 rady. 

Prvá rada: Čítajte. Čítajte. Čítajte. Čítajte veľa a čítajte často. Čítajte analyticky. Ak sa vám niečo páči, opýtajte sa sami seba prečo. To iste urobte, aj keď sa vám niečo nepáči. Každá kniha vás môže niečo naučiť, dokonca aj keď sa vám nepáči. 

Druhá rada: Píšte. Buďte spisovateľ, ktorý píše. Vytvorte si každodenný návyk na písanie! Ja som bola 20 rokov spisovateľka, ktorá o tom iba rozprávala. Knihu sa mi „prekvapivo“ podarilo vydať, až keď som ju začala písať. Musíte písať, ak chcete, aby vás vydali. Zdá sa to byť samozrejmosť, ale pre mňa to kedysi samozrejmosť nebola. 

Tretia rada je skutočne veľmi dôležitá: Dovoľte sami sebe napísať prvý koncept (angl. draft). Je to len koncept. Môže byť zlý, to je v poriadku. Neukážete ho totiž nikomu. Prvý koncept nie je hotová kniha. Nikto nikdy nenapísal svoj prvý koncept úžasne. Ešte vás čaká veľa, veľa, veľa nepodarených konceptov, kým sa vaša kniha ocitne ako výtlačok na poličke v kníhkupectve. Ja som svoje knihy zeditovala asi 20- až 30krát, kým som ich posunula editorke, agentke a manželovi, ktorý taktiež prišli s ďalšími návrhmi na zmeny a vylepšenia. Mnohým sa stáva, že sa tak zažerú do svojho prvého konceptu, že ak sa im nepodarí, ak nedostávajú na neho samé pozitívne ohlasy, sú veľmi sklamaní a mnohokrát prestanú písať úplne. Pravdou však je, že prvé koncepty nie sú nikdy dobré. Je to len vaša príležitosť zamyslieť sa nad príbehom, postavami, odkazom v knihe. Môžete to napísať akokoľvek zle, pretože to aj tak nikto nebude čítať. Potom sa k tomu neskôr môžete vrátiť a všetko potrebné opraviť. Nemôžete ale upravovať prázdne strany. Musíte s niečím začať. Umožnite sami sebe nájsť si svoju cestu k príbehu.

______

Vravíte, že ste sa dozvedeli málo o Alysoniných knihách? Nič nebojte, všetko to na vás čaká v druhej časti môjho rozhovoru, ktorý sa na blogu objaví približne o týždeň :)

Medailáda: Čo to panebože bolo???

Asi ste už všetci zažili knihy, kedy ste si po ich dočítaní neboli úplne istí, či ich autori majú všetkých päť po hromade. Koho vôbec napadajú také veci? Ste rozhodnutí knihu neznášať...teda až za chvíľu, keď vám dobúši srdce. V dnešnej Medailáde budem oceňovať knihy, u ktorých sa ich tvorcovia nebáli pohrať sa chúlostivejšími témami, vytvoriť príbehy, z ktorých vám budu nabiehať zimomriavky a použiť pri tom praktiky, ktoré vás možno pohoršia.

BRONZOVÁ MEDAILA
Laura Whitcomb - A Certain Slant of Light

Keď som sa rozhodovala pre túto knihu, nemala som ani šajnu, o čom je. Nieže by som si neprečítala anotáciu, ale ani tá anotácia vám veru veľmi nepomôže. Má to akože byť ľúbostný príbeh? Alebo horor? Alebo ľúbostný horor? Eeew...

Ani po prečítaní vám neviem povedať, čo to vlastne je, aký je to žáner alebo subžáner alebo ako vlastne nazývame tých našich milión YA podkategórií, ale bolo to úplne šibnuté a skvelé. V ACSoL sa zoznámime s dvoma duchmi - Helen a Jamesom. Helen je duch ako sa patrí, bez nejakej hmoty a neviditeľná pre všetkých živých ľudí, no James je iný. James má telo. Telo, ktorého sa zmocnil, keď sa jeho pôvodný majiteľ udrogoval takmer k smrti. James pomôže Helen osídliť telo nešťastného dievčaťa, ktoré sa v určitom bode svojej depresie úplne opustilo a ich romanca môže konečne prejsť z platonickej roviny do plne fyzickej. Popri tom však musia vypátrať, prečo vlastne ostali trčať na zemi. Aké hrozné tajomstvo ukrýva Helenina smrť? Prečo si nemôže spomenúť, čo sa udialo pred 130 rokmi, keď jej nebol povolený vstup na druhú stranu?

Prečo bronz: ACSoL sa síce nevenuje priamo tabuizovaným témam (ak nerátame sex dvoch duchov), no atmosféra, v ktorej sa celá kniha nesie, nasvedčuje tomu, že nejde o tradičný ľúbostný príbeh dvoch morálne bezúhonných postáv (no dobre, tak dvoch mŕtvych morálne bezúhonných postáv), ale že kdesi blízko na vás číha hrozivé odhalenie. Knihu som si do tohto rebríčka vybrala preto, pretože je tajomná, nekonvenčná a postavy v nej nie sú čierne alebo biele. Záver je fenomenálny a úplne vás pohltí. Dôležité nie je ani tak čo sa vlastne Helen vtedy dávno stalo, čo urobila, ale to, ako desivo je to vyrozprávané. Nie je to nič, čo by ste absolútne nedokázali uhádnuť ale predsa, keď k tomu dôjde, úplne vás to dostane. Knihe vyjde po dlhých ôsmich rokoch (v roku 2013)  pokračovanie, ktoré nie je úplne pokračovaním ale...no veď sami uvidíte :) Najprv si prečítajte toto!

STRIEBORNÁ MEDAILA

Tabitha Suzuma - Forbidden

Čítanie tejto knihy som najprv odkladala, ako sa len dalo. Stále mi však kdesi vyskakovala, ľudia ju čítali a boli nadšení a ja som nechápala, ako môže byť niekto nadšený z incestu. Hej. Táto kniha je ľúbostný príbeh dvoch súrodencov a nie, nie dvoch nevlastných súrodencov. Ako to môže niekto čítať a nebyť znechutený? Ja sama to doteraz nedokážem vysvetliť. Asi to ani nie je niečo, čo sa dá vysvetliť. Stačilo, že by bolo Forbidden napísané trochu inak, a už by to mohol byť absolútne nechutný prepadák.

Prečo striebro: Hmm...za odvahu? Na to, aby ste sa vo svojej knihe venovali tak chúlostivej téme, ako je incest, potrebujete skutočnú guráž. Na to, aby ste incest použili ako námet pre romancu, na to musíte mať gule. Nie je to však len odvahou, kniha je nádherne napísaná a všetky tie neprirodzenosti vám v nej prídu úplne prirodzené. Nielenže Mayu a Lochana dokážete pochopiť alebo súcitiť s ich situáciou, keď sú prinútení robiť rodičov svojim mladším súrodencom, vy sa za ich lásku ešte aj modlíte a držíte im palce, ako keby ste čítali nejakú Perfect Chemistry alebo Where She Went alebo čo. Totálna nechápačka. A to už vôbec nehovorím, ako to skončí.

ZLATÁ MEDAILA

Neal Shusterman - Unwind

Ak je Forbidden nechápačka, Unwind je absolútny brainwash. Anotka síce trochu našepkáva, že asi nepôjde o úplne normálnu knihu (Rodičia môžu podľa zákona dať svoje deti rozobrať? Čo?), ale asi ťažko vás pripraví na to, čo vo vnúti naozaj nájdete. Brilantne spracovaný príbeh 3 detí, ktoré boli z troch rozličných dôvodov odsúdené na rozobratie na orgány. Pri plnom vedomí. Do poslednej sekundy.

Nebudem sa v tomto prípade viac rozkecávať, môžete si totiž prečítať moju recenziu.

Prečo zlato: Ako som povedala, na túto knihu sa nedá pripraviť. Nedokážete si predstaviť, čo spraví s vašou mysľou jedna jediná kapitola. Fakt nedokážete. Úplne vás prinúti oplakávať postavy, ktoré neznášate, alebo len tak sedieť a čumieť do blba (nieže by som to niekedy nerobila aj za normálnych okolností). Máte radi príbehy plné zvratov a prekvapení? Po tomto asi prestanete...

O troch knihách

Dnes si urobíme menší experiment. Chcem, aby ste si najprv prečítali o troch knihách X, Y a Z. Každú z týchto kníh som už čítala a všetko, čo je v ich opisoch napísané, je pravda. 

KNIHA X

Kniha X sa odohráva v Rusku počas druhej svetovej vojny a ich hlavnými protagonistami sú ruský vojak A a  mladá a naivná T. Neviem, čo si počnete, ak nemáte radi milostné trojuholníky, lebo toto tu je jeden z najšialenejších a najfrustrujúcejších trojuholníkov, aký si len viete predstaviť. Hrdinku T budete chcieť prizabiť v momente, keď sa rozhodne obetovať a v mene lásky k svojej sestre si odtrhne od huby jediného muža, ktorého by mohla milovať. Celú knihu spôsobuje svojou pomýlenou obetavosťou jedno miserere za druhým nielen sebe ale všetkým naokolo. Nebyť nej, náš hrdina A by mal asi o 95% vyššiu šancu na prežitie, lebo by sa mohol sústrediť na seba a nemusel by jej ustavične zachraňovať zadok a v procese riskovať všetko, čo mu kedy bolo drahé. Všetky vedľajšie postavy sú banda egocentrických idiotov a už len  pomyslenie na to, že by náhodou mohli prežiť až do konca knihy, ktorá má šibnutých 800 strán, vám navodzuje žalúdočnú nevoľnosť. Keď knihu dočítate, máte neovládateľnú chuť vraždiť.

KNIHA Y

Čo je najväčšie klišé sveta hneď po upírovi, ktorý sa zamiluje do človeka? No predsa láska medzi rockovou hviezdou a obyčajným dievčaťom! Táto kniha má všetko, čo klišé brak potrebuje k svojmu vzniku a ešte niečo navrch. Hrdinka s traumatickou minulosťou, hrdina, sťaby idol ženských sŕdc, rockerský bad boy ( vo svojom vnútri ovšem skôr citlivý emo post-adolescent),  ktorý strieda jednu ženskú za druhou, až kým nepríde ONA. Kniha má toľko deja, že poďme na jahody. V podstate celý príbeh pozostáva z toho, ako naše dve hlavné postavy chodia po meste a rozprávajú sa. Keby ich aspoň niekto prepadol, ale nieee kdeže.   Kým dôjdete na koniec knihy, ktorá môže ale nemusí mať happy end, umriete na predávkovanie sa vnútornými monológmi. 

KNIHA Z

Pri tejto knihe mi dochádzajú vhodné slová. Čo urobí normálna mladá baba, ak je jej staršia sestra brutálne zavraždená v cudzom meste, cudzom štáte, na druhom konci sveta a rodičia sú tak zronení a zasypaní výčitkami svedomia, že ju vôbec niekam pustili, že nedokážu ani poriadne fungovať? Tipujem, že nenasadne do lietadla a neodvezie sa do TOHO ISTÉHO MESTA, čo tam po rodičoch, ktorí z neho majú traumu na celý život a idú sa strachom zblázniť...

Hrdinka M je ďalšia z rady postáv, ktoré si myslia, že majú toľko životov ako Super Mário a smutné na tom je, že ich väčšinou aj toľko skutočne majú. To, pričom bežní ľudia umierajú, M prežije s prstom v nose alebo ak už má naozaj namále, je tu ešte záhadný a príťažlivý B, ktorý ju dá do kopy . V tejto knihe sa všetko začne, no nič nedokončí a už vôbec nič nevysvetlí. Na konci máte viac otázok než na začiatku, v hlave totálne mešuge a nie ste si istí, ale zdá sa vám, že hrdinka mala počas knihy niekoľko náhodných orgazmov na niekoľkých náhodných miestach a vôbec netušíte, aký to malo súvis s dejom. Predpokladáte však, že žiadny a ďaleko od pravdy nie ste. Tiež by ste ocenili, keby ste aspoň v polke dokázali povedať, o čo tam vlastne ide, ale to by ste už asi chceli veľmi veľa. Na konci knihy budete radi, keď budete vedieť, ako sa voláte. 

_________________________________________________________________________________________

Tak. Práve ste čítali o mojich 3 najobľúbenejších knihách. Že to tak veľmi nevyzerá? No to sa teda stavím, že to tak nevyzerá...

Pointa? Na KAŽDÚ knihu sa dá pozerať z dvoch strán. Ani tá najdokonalejšia kniha nie je natoľko dokonalá, aby ste v nej nemohli nájsť hneď niekoľko chýb a nedostatkov a vytvoriť z nich veľmi negatívnu a ironickú recenziu. Rozdielne recenzie na rovnaké knihy neexistujú preto, lebo niektorí ľudia sú hlúpi a niektorí múdri, ale preto, lebo každý číta tú istú knihu za iných okolností, porovnáva ju s inými knihami, má inú náladu a v neposlednom rade, samozrejme, iný vkus.

Samu ma to prekvapuje, no napísanie tohto článku pre mňa bolo veľmi jednoduché. Myslela som si, že sa mi budú ťažko hľadať chyby na mojich obľúbených knihách no pravdou je, že vytvorenie negatívnej recenzie na AKÚKOĽVEK knihu je úplná malina. Zosmiešniť knihu je úplná malina. To neznamená, že nemáte právo napísať negatívnu kritiku. Znamená to, že máte právo NENAPÍSAŤ negatívnu kritiku. Že máte právo rozhodnúť sa ignorovať všetky nedostatky a venovať sa veciam, ktoré sa vám páčili. Čím lepšie na nás kniha pôsobila čímsi, čo sa väčšinou nedá vysvetliť, tým viac sme ochotní opomínať veci, ktoré sa nám v knihe nezdali byť zas až také dobré. Robí to z nás hlupákov? Zlých recenzentov? Alebo dokonca psychopatov, ktorým sa páčia čudné knihy? 

Niektorí sa na to tak pozerajú. Žiadajú po nás, aby sme rešpektovali ich negatívny názor ale zároveň tí istí ľudia odmietajú prijať fakt, že ak ponižujú našu obľúbenú autorku, tak sa nás to svojim spôsobom dotkne. Že ak sa vysmievajú knihám, ktoré sa nám páčia, vysmievajú sa tým pádom nám, lebo ich čítame.  Pozerajú na nás divne, lebo nie sme schopní vidieť tie chyby, čo vidia oni. Ale my tie chyby predsa vidíme! O to tu ide.  

Na internete sa často skloňuje právo na vlastný názor. Ja viem, že každý má právo na vlastný názor. Ale to ešte neznamená, že ak sedím doma za počítačom a neustále si čítam posmešné komentáre ku knihe, ktorú mám rada, tak ma to nezamrzí, nenahnevá a ojedinele nevyprovokuje k niečomu, čo potom môžem (a tiež nemusím) ľutovať. Na druhej strane sa snažím pochopiť (ale priznám sa, že veľmi mi to nejde), ako ja svojim pozitívnym hodnotením provokujem ľudí okolo seba až do takej miery, že cítia potrebu zvyšovať a zintenzívňovať svoju  nenávisť a kritiku až kým nás, trápnych pozitivistov, úplne nevyšachujú. 

Ešte sa vrátim k ukážkam vyššie. Knihy, čo som vybrala, sú fakt výborné. Nie sú to také tie kontroverzné knihy, ktoré polovica ľudí miluje a polovica nenávidí. Vybrala som si ich zámerne preto, aby som ukázala, že dokonca aj v rámci takýchto všeobecne obľúbených diel dokážem nájsť chyby a dokázal by to istotne každý, ak by k tomu došlo. Nie som teda sprostá, ignorantská, neschopná recenzentka, ktorá nevidí nedostatky ani keby jej tancovali na špičke nosa. Ja sa to len niekedy rozhodnem ignorovať, inokedy zasa nie. Závisí to na MNOHÝCH veciach a celé by to bolo na ďalší dlhokánsky rozbor, na ktorý vás nemám srdce odsúdiť :)

Och, ozaj a chcete vedieť, čo sa skrýva pod knihami X, Y a Z? :)

Linkni si súťaž! (November 2012)

Máte na svojom blogu súťaž, o ktorej by ste nám chceli dať vedieť? Môžete využiť najnovší novembrový linkovač, vďaka ktorému sa o vašej súťaži dozvie viac ľudí.

Takto to funguje:

• Vždy na začiatku mesiaca uverejním linkovač (viď nižšie), kde si môžete pridať odkaz na svoju súťaž (aspoň časť súťaže musí prebiehať v konkrétnom mesiaci, no môže trvať aj dlhšie, prípadne môže končiť skôr než skončí mesiac.). 
• Následne vystavím odkaz na post niekde na viditeľnom mieste na mojom blogu (pokojne to môžete urobiť aj vy) kde sa zdrží po celý mesiac, až kým nenahodím nový linkovač. Rovnako môžete na post odkázať aj na vašich FB stránkach a pod. aby sa nám to podarilo čo najviac prepojiť
• Do linkovača uveďte nasledujúce informácie: Vašu prezývku a názov blogu (v tvare: prezývka@názov blogu), názov súťaže (môže ale nemusí byť uvedená presná výhra - napr. Veľká nasledovateľská súťaž alebo Súťaž o Mesto kostí, nechávam to na vás), či je pre Čechov (CZ), Slovákov (SK) alebo aj aj (CZ/SK). Všetko to pôjde do tej DRUHEJ kolonky (snáď sa zmestíme)
• príklad formátu: Judit@My Alternative World of Books: Súťaž o Mesto kostí (SK)
• Ak to vyslovene nebude niekomu vadiť (o čom ale pochybujem), tak môžete nahadzovať linky aj na súťaže, ktoré vypátrate na cudzom blogu. 

A tu už máme linkovač:

Súťaž o Nadpozemskú: VÝHERCOVIA!

Prišla som k vám zvestovať výhercov októbrovej súťaže o knihu Nadpozemská a ďalšie dve bonusové knihy, ktoré môžete získať vďaka tomu, že ste mi na blogu aj Facebooku pomohli dosiahnuť 300 nasledovateľov. Obrovská vďaka!

Aby som dlho nezdržiavala, tu sú mená šťastlivcov.

Hlavnú cenu, knihu Nadpozemská od Cynthie Hand, ktorú do tejto súťaže venovala spoločnosť Albatros Media získava:

468. Petra Lililnie R.

Prvú bonusovú cenu, ktorou je kniha Smaragdový atlas od Johna Stephensa získava:

780. Ninka Ninč L.

Druhú bonusovú cenu, ktorou je kniha Čas anjelov od Anne Rice získava:

1. Hana B. (mail začína ako hana-hanaka...)

--> inak všimnite si, že Hanin výherný vstup má poradové číslo 1 z 801 :D 

Výherkyne budú v priebehu dnešného dňa kontaktované prostredníctvom mailu, ale v prípade, že si tento výherný post prečítate skôr, než sa vám ozvem, neváhajte ma kontaktovať na myalternativeworld@gmail.com spolu s údajmi, kam mám vašu výhru zaslať. 

Ak ste zasa raz nevyhrali (ja viem, už to časom môže liezť riadne na nervy, poznám ten pocit), uistite sa, že ste vstúpili aj do najnovšej súťaže, ktorú som usporiadala vrámci Halloweenskeho knižného hopu a v ktorej môžete vyhrať knihu Päťdesiat odtieňov sivej alebo Črepiny duší. Good stuff. Súťažiť môžete TU.