RECENZIA: Maggie Stiefvater: Triaška

Názov knihy:  Triaška/Mrazení(ČR)
Originálny názov:  Shiver
Autor:  Maggie Stiefvater
Vydavateľ:  Argo, 2010

Tagy: young adult, romantika, vlkodlaci,
Rozprávač: 2 prvé osoby
Zahŕňa: násilie, sexualitu

Z obálky:

V lesích kolem amerického městečka Mercy Falls u kanadských hranic žijí vlci. Jednoho dne stáhnou z houpačky u nedalekého domu malou Grace. Pokoušou ji, ale vlk se žlutýma očima ji odtáhne do bezpečí. Od té doby dívku vlci fascinují, zvlášť její zachránce. Když o několik let později vlci napadnou Graceina spolužáka, chlapi z městečka vezmou pušky a uspořádají na ně hon. Ještě ten večer najde Grace na verandě svého domu postřeleného chlapce se žlutýma očima. Je to její vlk. Sam žije dva životy. Zimy tráví ve vlčí kůži se svou smečkou, v létě je na pár měsíců člověkem, než ho mráz promění zpátky ve vlka. Každý rok je však doba, po kterou může být člověkem, kratší. Sam ví, že přijde rok, kdy už na sebe lidskou podobu nevezme. Jenže ani on ani Grace se s tím nechtějí smířit, ne teď, když se konečně setkali. Jenže zima se blíží a Sam musí bojovat, aby neztratil sám sebe a taky Grace. Protože tentokrát už to bude navždy

Niektoré knihy sú o veľkom dobrodružstve, niektoré o rodinných problémoch. V niektorých je ústrednou témou vražda, v niektorých hľadanie pokladu.
Táto kniha je o láske. Od začiatku až do konca.

Na úvod by som chcela zložiť veľký obdiv autorke a jej neuveriteľnému talentu tvorenia čarovných metafor a priam básnických výrazov v zdanlivo jednoduchej knižke o dvoch mladých teenageroch, ktorí sa do seba zamilovali. Zo začiatku som sa pristihla ako si hovorím, že Maggie doslova premrhala svoj básnický talent, keď sa rozhodla pre tento žáner. Na konci som jej ďakovala, že mladým ľuďom ukázala, že lyriky sa netreba báť.

Kniha je plná nových prvkov, medzi ktorými napríklad spomeniem rozprávanie v prvej osobe z pohľadu 2 osôb, Sama a Grace, ktoré sa pravidelne striedajú a tak máme v podstate dvoch rozprávačov.
Ďalšou zaujímavosťou je uvedenie vonkajšej teploty na začiatku každej kapitoly. V našom príbehu totiž chlad a teplo hrajú veľmi dôležitú rolu, keďže vlkodlaci sa premieňajú z ľudskej formy na vlčiu práve pri veľkom poklese teploty.

Páčilo sa mi, že charaktery neboli takzvané učebnicové. Jedna postava mohla byť organizovaná a puntičkárska ale na druhej strane si užívala večierky a randenie. Chýbala tu klasická typológia postáv a to beriem ako veľké plus.
Ak čakáte, že Sam je opäť typ hrdinu, ktorý je „krajší než obloha nočná“ , ktorý všetko vie, všade bol a ničoho sa nebojí, musím vás sklamať. Sam je obyčajný chlapec so smutnou minulosťou, ktorému Grace riadne naložila, keď ho pri prvom stretnutí opísala ako „Emo kid“ alebo dávno stratený člen Beatles. Sam možno nebol najkrajší chlapec na svete, no rozhodne bol najkrajší chlapec na svete pre Grace.
Z ich dvojice bola Grace rozhodne tá odvážnejšia, s väčšou gurážou. Mierne ironická, na svoj vek mentálne pomerne dosť vyspelá, pravdepodobne vďaka okolnostiam, ktoré ju prinútili starať sa prakticky sama o seba.

Vzťah Grace ku svojim rodičom, alebo lepšie povedané jej rodičov ku Grace bol pre mňa ohromne zarážajúci. Jej mama čoby bohémska umelkyňa (v tomto prípade sa originalita nekonala, takýto typ matky nájdeme vo väčšine YA knihách) a otec „workoholik“ sa po dobu niekoľkých dní ani len neobťažovali skontrolovať, či sa ich dcéra v noci vracia domov alebo lepšie povedané, KTO sa spolu s ich dcérou v noci vracia domov. Nehovoriac o tom, že ak Grace chcela jesť, buď si to navarila alebo umrela od hladu. Stavila by som čokoľvek na to, že takéto typy nestarajúcich sa rodičov sú vytvorené výlučne kvôli tomu, aby sa naša hlavná postava mohla voľnejšie pohybovať a nemuseli sa riešiť otázky typu: Ako preboha dostanem svoju 16-ročnú hrdinku o polnoci von zo zamknutého domu?

Stretla som sa s mnohými ľuďmi, ktorí rozoberajú otázku, či ich vzťah nebol príliš unáhlený. Na to som si ja osobne odpovedala až po druhom prečítaní: Podľa mňa nie. Grace miluje svojho vlka už od detstva a dá sa povedať, že celý jej život sa krúti okolo neho. Zo Samovej strany je to podobné. V okamihu, keď sa  prvýkrát stretnú obaja v ľudskej podobe, je to akoby dve kúsky puzzle odrazu zapadli do seba (ospravedlňujem sa za klišé). Ich vzťah sa budoval roky, no až teraz ho mohli začať prežívať naplno.

Akcia , ktorá pozostávala z hľadania a pokusu o zneškodnenie novovytvoreného a poriadne agresívneho vlkodlaka a zároveň Graceinho bývalého spolužiaka Jacka Culperera nebola príliš výrazná a jednoznačne bola zatienená silnou romancou. Záver bol však napínavý a koniec chvalabohu nebol takmer vôbec predvídateľný.

Keď to zhrniem, v celej knihe bolo tak neskutočne veľa lásky, že jedine rafinovaný záver ma zachránil od totálneho presladenia sa :)

Nezvyknem knihu veľmi často kritizovať za príliš veľa romantiky, väčšinou to u mňa býva naopak. Napriek tomuto malému „nedostatku“ som si však čítanie ohromne užila a knihu „Mrazení“ odporúčam všetkým mladým ľuďom a tiež tým, ktorí sa ešte vždy tak cítia :)

Vysvedčenie

Zápletka: 4/5
Charaktery: 5/5
Originalita: 4,5/5
Záver: 5/5
Môj pôžitok z čítania: 4/5
Obálka: 5/5

Spolu: 27,5 .......1


Toto bola moja prvá recenzia v slovenskom jazyku. Ak sa vám zdala byť trochu dlhá ospravedlňujem sa, trochu som sa nechala uniesť skutočnosťou, že v SJ sa mi predsa len píše trochu jednoduchšie než v AJ. budem sa to snažiť napraviť, aby sa vám to vôbec chcelo čítať.
Ak sa chcete vyjadriť ku knihe alebo recenzii samotnej, môžete tak urobiť v komentároch, na ktoré sa už veľmi teším, nech sú hocijaké.

Judit