A čo zaručene zdvíha tlak mne?
1. Zmeny obálok už rozbehnutej série
Nová móda amerických vydavateľstiev? Úplne zmeniť dizajn obálok počnúc druhým, niekedy tretím dielom. Je to taký výborne plánovaný výsmech do ksichtu všetkým tým, ktorí si svedomito a lojálne kúpil prvý diel série hneď po tom, čo vyšla. Za trest teraz budú mať doma sériu, ktorej knihy k sebe vôbec nepasujú. Pokiaľ si ovšem nekúpia odznovu všetky diely (v prípade, že došlo aj k redizajnu už vydaných dielov, čo rozhodne nebýva vždy). Takáto zmena dizajnu obálok postihla okrem množstva iných aj Nočný tieň od Andrei Cremerovej, Naprieč vesmírom od Beth Revis a najnovšie napríklad aj Immortal Rules od Julie Kagawy, autorky série Železný kráľ, ktorá vychádza v Čechách. Ešte šťastie, že naše domáce vydavateľstvá také fánty zatiaľ nemajú a tak sa s týmto problémom potýkame iba my, čo čítame a nakupujeme anglické knihy.
Na obrázku sú niektoré knihy, ktoré postihol rovnaký osud (obrázok patrí Luu z Little Ramblings):
2. Pouhopouhá existencia niečoho tak zbytočného, ako sú "short stories"
Poznáte to - na ďalší diel vašej obľúbenej série musíte čakať rok a pol, ale aby sa nepovedalo, autor a jeho vydavateľ vás zasypú množstvom krátkych príbehov s označením 1.2, 1.3, 1.4 bla bla bla...NAČO? Pýtam sa...
- Pokiaľ sú to tzv. "medzidielové" príbehy, aj tak sa v nich nikdy nič podstatné nestane a nevyrieši. Nemôže, lebo čitateľ musí byť tak či tak schopný prečítať si len hlavné diely série a porozumieť im.
- Ak sú to príbehy, ktoré približujú život alebo minulosť nejakej z vedľajších postáv série, ktorá nedostala dostatok priestoru v hlavných knihách, je to väčšinou nuda. v 95% prípadoch sa tam ani len neobjaví hlavný knižný sexoš, kvôli ktorému samozrejme všetci danú sériu čítame...
- Ak sa jedná o akúsi "prequel", čiže krátky príbeh časovo zasadený pred začiatok hlavného príbehu, väčšinou sú postavy v tomto príbehu mŕtve, alebo minimálne vieme, čo sa s nimi stalo a dej na nás preto nemá až taký silný dopad. Osobne (ale to je už naozaj len čisto moja preferencia) nerada čítam o postavách, o ktorých viem, že neskôr umrú. Čím menej emócií si vo vzťahu k nim pestujem, tým lepšie.
- A na záver, ak by nebolo trápnych short stories, nebolo by ani trápnych 3-hviezdičkových recenzií na Goodreads, v ktorých sa píše: "Bolo to síce skvelé, ale krátke..." No uznajte...
3.) Krásni ľudia, ktorí neuznávajú "škaredých" hercov
Najmä teraz, keď sa začalo natáčať tak obrovské množstvo filmov podľa knižných predlôh, roztrhlo sa zároveň aj vrece s ľuďmi, ktorí vrámci slobody slova neváhajú označiť inú ľudskú bytosť za škaredú, odpornú, na zvracanie a pod. O to viac zarážajúce je, keď si rozkliknete profil dotyčných osočovačov s cieľom nechať sa oslniť ich spanilou krásou. To vás teda ešte môže čakať veľmi nepríjemný šok...
Nie, nemusíme sa pretvarovať, že sa nám niekto páči a niekto nie. Avšak aj naše komentáre o nás niečo hovoria. Jedna vec je napísať, že herečka, ktorá hrá Isabelle nie je pekná pod fotkou na svojom osobnom profile a iná zasa pindať pod fotkou, ktorú zverejní herečkin zamestnávateľ s cieľom potešiť nás. Ovšem označiť niekoho za odporného a nechutného z vás robí idiota kedykoľvek a kdekoľvek. Nehovoriac o tom, že po takomto vyhlásení mám vždy obrovskú chuť zisťovať, ako vyzeráte VY.
4.) Prehĺbujúce sa rozdiely medzi self-published a klasickými knihami (bohužiaľ v prospech SP kníh)
(V prípade, že nemáte jasno v tom, čo sú self-published knihy, môžete v rýchlosti prebehnúť môj starší článok.)
Nie je to tak, že by som zámerne uprednostňovala SP knihy, ale uznajte. Je rozdiel čakať na druhý diel 3 mesiace a čakať na neho rok až rok a pol. Taktiež snaživosť autorov v oblasti PR je oveľa väčšia u autorov, ktorí knihy publikujú na vlastné náklady alebo pod známkou indie vydavateľstva než u autorov, ktorí sa "skrývajú" u vydavateľstiev so zvučnými menami (česť výnimkám ako Cassandra Clare) . Self-published autori so svojimi čitateľmi denne komunikujú, posielajú informácie nielen o nových vydaniach ale aj o ich pisateľskom progrese a zabezpečujú si tak našu neustálu pozornosť. No a v neposlednom rade sa SP autori nemusia riadiť tými hlúpymi pravidlami, ktorými sa tak zaryto riadia takmer všetky vydavateľstvá - od vhodných a nevhodných scén, cez povolený počet zvratov v jednej knihe (obvykle 1 na 300 strán, ak je kniha dlhšia, môžete prihodiť ešte jeden) až po samotnú dĺžku knihy. Výsledkom toho je všeobecne viac prekvapivých momentov, viac priestoru na rozvoj viacerých zápletiek a pridanie niekoľkých nečakaných zvratov a hlavne krátka čakacia doba, ktorá zaručí, že vaše nadšenie z knihy nestihne opadnúť.
V podstate ma štve, že veľké vydavateľstvá na tento trend vôbec nevedia zareagovať a SP autori im tak pomaly ale isto vyfukujú miesta v rebríčku bestsellerov. O čo lepšie by pre nás bolo, keby sa skombinovali výhody starostlivo editovaných kníh s výhodami self-published kníh. Ach jo, môžeme tak akurát snívať...
Stretli ste sa v knižnom svete s vecami, ktoré naopak rozčuľujú vás? Komentáre pod článkom sú vám k dispozícii :)
Perfektný článok :) Viac-menej ma štve to, čo teba. A čo sa týka krásy hercov - môžu byť akokoľvek krásni, keď by presvedčivo nezahrali ani strom stojaci uprostred záhrady. Niekedy nedodajú tej postave osobnosť, ani trošičku. Fotka nestačí, človek musí vidieť dotyčného "v akcii".
OdpovedaťOdstrániťpresne presne, ale v podstate mi nevadí, že niekto komentuje výzor nejakého herca aj pred samotným filmom, to sa dá čakať. Ale tá voľba slov niekedy...
OdstrániťTo je jasné. I ja si občas povzdychnem a ponadávam, ale už sa mi stalo, že som sama sebe po pozretí filmu vynadala, čo som proti tomu hercovi vôbec mala. Tá rola mu tak perfektne sadla, že som nemala jedinú výhradu :)
Odstrániť1. Souhlas. Kdyby to alespoň byly změny k lepšímu, ale v 95% je to spíš naopak.
OdpovedaťOdstrániť2. Short stories mě příliš nebaví, většinou je to o ničem, ale aspoň krátké o ničem, zatímco třeba takové Destroy Me má přes 100 stran a docela mě to nudilo.. Ale zrovna dneska jsem dočetla krátký příběh, v němž se setkávají hrdinové dvou rozdílných sérií Ricka Riordana, a bylo to dokonalé. Jsem zvědavá, jestli to autor ještě nějak v budoucnu využije :) Dál se mi celkem líbila novela As They Slip Away od Beth Revis, ale možná to bude tím, že jsem si ji dávkovala na kousky pět dní... Ale třeba taková Lauren Kate nebo Cassandra Clare - těm by ty Short Stories snad daly novou knihu
3. Zvládnu hodně, ale prostě se mi nelíbí, jak vypadá ten herec, co hraje Foura, ani Jamie "zapomněla-jsem-jeho-příjmení"/Jace. Ale zase, na obrázcích všichni postrádají tu "chemii" postavy, tak budu doufat, že jakmile se začnou hýbat na plátně, bude to lepší. Třeba cast HG mě velice velice mile překvapil.
4. Ty prodlevy bych hned zrušila :D Ale na druhou stranu, ač jsem moc SP nepřečetla, myslím, že některým z nich by prospělo zkrácení, třeba takových 50 Shades by stačila klidně polovina a o moc by člověk nepřišel :) Ale souhlasím, že komunikování se čtenáři by mohlo být i víc.
Co mě štve? Nedovydání série. Naprosto to chápu, ale jako čtenář cítím takovou neutěšitelnou touhu skuhrat, že to nebudu mít doma komplet. Nejvíc mě dostává, že má oblíbená knížka, vyšlo to 2007 myslím, se u nás nedočkala pokračování kvůli nízké prodejnosti (taky s takovou ohyzdnou obálkou, kterou tomou přidělali se ani trochu nedivím), ale ač jsem ji četla asi v roce 2009 (z knihovny), už jsem ji nemohla nikde sehnat, poněvadž je naprosto vyprodaná... :D
no v prvom rade by som asi mala zdôrazniť že som článok podstatne zovšeobecnila vrámci zachovania nejakej tej atraktívnosti, ale samozrejme pri každom bode by som dokázala nájsť výnimku (niekde som ju aj uviedla).
OdstrániťTakže u tých short stories mám napríklad tiež niektoré celkom obľúbené, dosť napríklad fičím na Happily Ever After u série Bridgertons od Julie Quinn, to sú ešte ďalšie, trošku rozvinuté epilógy s množstvom srandy a romantiky, takže také niečo mi nevadí :) Ale vo väčšine prípadov ma short stories len iritujú a vôbec nelákajú...
U tých hercov sa priznám, že ani ja nie som úplne rozobraná z Thea Jamesa, práve naopak, ale podľa mňa je rozdiel povedať, že to nie je môj typ, že si ho neviem predstaviť ako Foura a pod. a napísať, že je odporný a že mám chuť si vypichnúť oči, keď mi na neho padne zrak :)
No a skracovanie by sa samozrejme niektorým knihám zišlo, práve preto by bolo super skombinovať nejak to editovanie s výhodami SP a vymyslieť tomu nejakú zlatú strednú cestu. Klasické knihy mi totiž prídu veľmi unáhlené a niekedy ukončené doslova nasilu, aby sa autor vošiel do odporúčaného rozsahu.
A nedovydanie série? Ach...o tom by sa dal aj samostatný článok :D
Mňa veľmi naštvalo, keď vymenili obálku Shatter me za tie oči. Tie biele šaty a modelka boli tak nádherné, žeby som si tú sériu kúpila aj v origináli, ale tie oči odmietam!
OdpovedaťOdstrániťMne sa tiež niekedy nepáčia herci napr. Will z Divergencie. Jedna z mojich obľúbených knižných postáv, ale na fotke mi jeho herec proste nesadol. Možno vo filme alebo na inej fotke mi bude herec sympatickejší. Rozhodne ale neodsúdim dopredu žiadneho herca či herečku, na plátne vyzerá všetko inak. Tiež si niektorých predstavujem inak, ale to každý, nedá sa každému vyhovieť, režisér si vyberie tiež podľa seba a často to dobre vyjde. Ja napríklad milujem Jamieho alias Jacea. On sa mi v Twilighte proste strašne zapáčil a myslím, že JE sexy aj keď si to nie každý myslí. Veď tá nová fotka, kde je bez trička? - oh bože! 8P Naopak zase neslintám zo Simona 8D
A navyše, tiež nepochopím, keď má niektorí "komentátor" sexepíl ropuchy a dovolí si zabŕdať do vzhľadu hercov, ktorí sú často naozaj veľmi pekní. Aj u obyčajných ľudí veľa urobí uhol pohľadu fotky. Ja vyzerám tiež lepšie na fotke spredu ako sprava alebo s rozpustenými vlasmi a nie s copom 8D V živote by som nepovedala, že je niekto škaredý, keď sama nie som modelka. A ani tak...je to drzé a namyslené, keď to už presahuje hranicu slušného vyjadrovania.
Pekný článok, ako vždy zaujímavý 8)
Keď som čítala názov článku, tak to som si nedokázala vybaviť nič, čo by ma iritovalo, ale pri čítaní jednotlivých bodov to bolo len jedno veľké prikyvovanie. Zmena obálok ma štve vážne extrémne - keby boli schopní aspoň zachovať rovnaké rozmery, tak by ma to možno hnevalo menej, ale takto je to katastrofa. Pokiaľ ide o short stories, tak tie ja ani nečítam - zatiaľ som minimálne žiadny nečítala, ale chcela by som tie ku Kate Danielsovej :D Mám dojem, že v tých ten hlavný sexoš nechýba :D Číslo tri je tiež dosť otravné - jedna vec je povedať o hercovi, že nezodpovedá mojej predstave, iná urážať ho, že je škaredý (a áno, ešte aj na nejakých oficiálnych stránkach alebo najlepšie to hovoriť priamo tomu hercovi napríklad cez twitter, alebo čo všetko to používajú). Je to hrozné, ľudia sú hnusní a zaujímalo by ma, kto im dal patent na to, aby hodnotili, kto je pekní a kto škaredí. Takisto ako ty mam v takých prípadoch chuť zisťovať, čo za modelov sa za tými menami ukrýva.
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím so všetkým. Extra príbehy ku knihám veľmi nečítam, aj keď teda Destroy Me sa mi páčila rovnako ako prvý diel, možno aj viac. Sú aj svetlé výnimky :)
OdpovedaťOdstrániťČo mňa teda ešte irituje, je samotná EXISTENCIA sérií. Chápem, že ak niekto píše román na pokračovanie a plánuje napísať 10 dielov, tak je ok, že ich nevydá v jednej knihe. Ale, preboha živého, PREČO deliť trilógiu? Pre mňa sa tým dosť kazí čitateľský zážitok, keďže 1. musím čakať dlhé mesiace, niekedy aj viac ako rok na ďalší diel 2. po takom dlhom čase už pomaly opadne nadšenie a elán, ktorý som pôvodne mala. Za mojich študentských čiasom som bola zvyknutá na 300 a viac stranové knihy a keď vidím nejakú 200 - 300 stranovú a písmená veľké ako kone k tomu, tak mi je to smiešne.
A ďalšia vec, ktorú som začala úprimne nemať rada, sú ľúbostné trojuholníky. Naposledy ma to tak vytočilo, že som knihu odložila a už sa k nej nevrátila. Ak autor nevie iným spôsobom vystupňovať dej, nech radšej ani nepíše...
A zase si mě dostala. Já nevím jak to děláš,ale vždycky přesně uhodíš hřebíček na hlavičku a přijdeš s článkem,který přesně vystihuje nad čím hodně z nás dumá. A já si pak jenom řeknu,miluju ty její rozbory. Hlavně u bodu tři jsem se hodně pobavila. V podstatě se vším souhlasím a nejvíc mě asi štvou všeobecně dlouhé a stále se prodlužující série. Nebaví mě čekat,max zvládám tři díly (i když Cassandře jsem to taky odpustila a Bratrstvo je taky vyjímka) Takže vzkaz pro spisovatele, vydejte těch deset dílů najednou a já budu číst jak mourovatá,to čekání mě zabíjí. :D :D
OdpovedaťOdstrániťAko vždy úžasný článok a máš pravdu. Tie obálky to je absolútny podraz a otravné. -.-" A short stories, ehm, tie popravde akosi ignorujem, česť výnimkám.:D K tretiemu bodu hádam ani niet čo dodať, ľudia dokážu byť skrátka úplne otrasní úplne vo všetkom. Akurát k štvorke popravde neviem, totiž, nejako veľa SP kníh som neprečítala.:D
OdpovedaťOdstrániťČím viac sa dostávam do "knižného sveta" tým viac mám pocit že vydavateľstvá sú ako vlastné živly ktoré vás často poriadne naštvú. Blbé či niekedy skvelé je tiež čachrovanie aj našich vydavateľstiev - u Naprieč vesmírom sa mi zachovanie obálky páčilo, u Delíria tá zmena nie.
OdpovedaťOdstrániťShort stories čítam rada no málo. Tak napríklad u Divergencie a Tobiasovom pohľade som rozhodne chcela viac, pri Destroy me som zmenila názor na Varnera no do väčšiny knihy som sa nútila a dlźka tu pre mňa nebola výhoda, U Shadow days od Cremerovej bolo fajn zistiť niečo viac o Shayovi aj keď príbeh utláčanej "umelkyne" z Across the universe ktorá zomrela bol depresívny.
Ja by som nedokázala niekomu povedať že je škaredý a to nielen z morálneho ale aj z povedzme fylozofického hľadiska. Avšak herci ktorý majú zastupovať postavy z kníh majú podľa mňa väčšinou dopredu prehraný boj. Každému sa páči niečo iné a každý si danú postavu predstavý inak takže nájsť herca ktorý sa nielenže hodí ale aj vie hrať je ťažké ak nie rovno nemožné a jediný herci u ktorých som si fakt povedala že tak toto by kľudne mohli byť oni ani nemajú film: http://24.media.tumblr.com/8b6b4105bdefd8bf20a45445d2dfe467/tumblr_moe8ioYrUW1rq2r0io1_500.jpg.
Milostné trojuholníky ktoré spomenula Zuzana ani netreba doplňovať - každý určtie vie ako moc sú otravné.
A čakanie kým vyjde kniha a ešte sa nebodaj preloží pre mňa nie je ani tak utrpenie ako ubíjanie pôvodného nadšenia a strácanie toho čo som sa v knihe dozvedela.