Paullina Simonsová a jej obávaná Letní zahrada

***Tento článok neobsahuje spoilery, ale ak si žijete v sladkej nevedomosti ohľadom toho, čo vás čaká v knihe Letní zahrada (Tatiana a Alexander #3), tak vám bude lepšie, ak článok ďalej čítať nebudete. Čisto vrámci zachovania psychickej pohody :) Ak ste sa už ale stihli vynervovať niektorými recenziami, prosím pokračujte, horšie to už nebude :)***

Chápem to dobre, že teraz niekedy v Čechách vychádza 3. diel Tatiany a Alexandra - Letní zahrada ? A že niektorí (čítajte skoro všetci) nevydržali a začali si čítať názory a recenzie a tak mierne...spanikárili? Pretože v trojke je jedná....ehm....situácia/scéna, ktorej sa všetci bojíme, ako čert kríža? Cítim s vami, tiež som kedysi bola na vašom mieste - prečítala som si nesprávnu recenziu a potom som počas celého čítania záverečného dielu doslova tŕpla, kedy to príde (nehovoriac o tom, že najprv som asi týždeň zvažovala, či knihu vôbec čítať a skaziť si všetky ilúzie). 

Ide o to, že...Ak si knihu neprečítate, prídete o veľa. Stratíte tým omnoho viac, než získate, to vám môžem garantovať. Letní zahrada je iná, než prvé dve časti. Ale v podstate keď sa nad tým zamyslíte, tak aj druhý diel sa pomerne dosť líšil od prvého - a predsa sa vám obidva páčili. Letní zahrada je viac o každodennom živote, je oveľa realistickejšia a tým pádom častokrát aj drastickejšia - nie vojensky drastickejšia, ale skôr vzťahovo drastickejšia. Je menej romantická, než prvé dve časti? NIE. LZ je sladká a romantická a plná krásnych scén medzi Tatianou a Alexandrom, ale tak, ako sa im v prvých dvoch dieloch do lásky plietla vojna, tak sa im v treťom dieli bude do lásky pliesť život. 

Čo sa týka TEJ scény...

Ak neviete, o čom hovorím, tak buďte radi a viac sa tým nezaťažujte. Ak presne viete, čo mám na mysli, tak vedzte, že to, čo sa vám premieta v hlave, je pravdepodobne horšie než to, čo je napísané v knihe. Tým nechcem povedať, že ide o planý poplach a nič hrozné sa tam neudeje a haha, prvý apríl. Alexandrovi naozaj dočasne preskočí v hlave a budete ho mať chuť skopať pod čiernu zem, ale pamätajte na to, čo vám teraz napíšem: VŠETKO čo sa stane, sa stane z nejakej príčiny. Nebude to len nejaká hlúposť, ktorú si Simonsová vymyslela, lebo už nevedela, čo so sebou. Celá tá "udalosť" posunie príbeh tam, kam by sa iným spôsobom nikdy nedostal. Predstavte si, že ste autor a potrebujete sa v knihe dostať do určitého bodu. Vaše postavy kráčajú svojim životom a chvíľu veci nejdú tak, ako by ísť mali a niečo sa začne kaziť. Potrebujete príbeh okamžite zvrátiť, ale keďže ste Paullina Simonsová, nemôžete si dovoliť ten zvrat odprdieť. Tak vymyslíte niečo, čo bolí, čo sa číta sakra ťažko a čo vo vás vzbudzuje chuť hodiť knihu o stenu, ale v konečnom dôsledku tak zachránite nielen svoje postavy, ale aj celý príbeh. 

Takže nech už ste sa o LZ dočítali čokoľvek, PREČÍTAJTE si ju. Je to úžasná kniha, úžasné zakončenie série a budete ľutovať, ak si kvôli 5 stranám neprečítate zvyšných 627 :)

Dlhokánske vyhodnotenie augustového dotazníku (ale dúfam, že bude stáť za to :))

Načakali ste sa dlho, ja viem, ale nezabudla som: Je tu vyhodnotenie dotazníka, ktorý ste vypĺňali počas súťaženia v narodeninovej súťaži MAWOB-u. Pri niektorých otázkach som kvôli zložitému vyhodnocovaniu nerobila presnú štatistiku, ale skúsim to nejako okecať, aby ste z toho mali niečo aj vy aj ja :) Takže poďme pekne otázku po otázke:

Dohromady sa mi podarilo zozbierať úžasných 186 vyplnených dotazníkov, čo je viac, než sa mala ktorákoľvek moja spolužiačka vyzbieraných vrámci diplomky :D

1. Zloženie podľa veku a pohlavia

Ženy na celej čiare prevalcovali mužov, čo sa aj dalo čakať: Dotazník vyplnilo 180 žien a 6 chlapov :)

Vyzerá to tak, že najviac čitateľov blogu patrí do kategórie 15-18 rokov (84), druhá najpočetnejšia skupina bola 19-25 rokov (62). Do mojej vekovej kategórie čuduj sa svete (alebo ani nie? :D) patrí iba 12 čitateľov, nie je to ani len tretia najväčšia skupina, pretože ju ešte predbehlo 19 ľudí z kategórie do 15 rokov :) Viac než 30 rokov malo 9 respondentov.

2. Národnosť

Utvrdila som sa v tom, že podstatne väčšia časť čitateľov môjho blogu je Slovákov (145 SK, 37 CZ a 3 maďarskej národnosti). Čo som tak prebehla, veľká väčšina Čechov patrí medzi blogerov, takže toto je vlastne zároveň aj moje odôvodnenie toho, prečo sa na blogu veľmi nevenujem českým knihám a knižným informáciám. Písaním o novinkách na českom knižnom trhu by som v podstate dávala veľké fuck off všetkým šikovným českým blogerom, ktorí spolupracujú s množstvom vydavateľstiev a majú preto lepšie, aktuálnejšie a zaručenejšie informácie. Radšej sa preto sústreďujem na slovenskú knižnú scénu ;)

3. Blogovanie

Otázku o blogovaní som položila preto, pretože blogerov a neblogerov považujem za trochu odlišné cieľové skupiny - blogeri nechodia na iné stránky len kvôli informáciám, ale aj za inšpiráciou, trochu prejaviť podporu svojim spolublogerom, možno trochu zo zvedavosti a s cieľom omrknúť "konkurenciu" :) Blogeri (ale samozrejme nie výlučne len oni!) vytvárajú všade takú pohodovú, až rodinnú atmosféru, že človek sa tým niekedy nechá strhnúť a začne byť na blogu príliš osobný, začne riešiť rôzne blogerské aféry, ktorým bežní čitatelia nerozumejú, a tak všeobecne pozabudne na to, že jeho kolegovia a časť verných čitateľov síce tvoria gro psychickej podpory, no zároveň tvoria len zlomok všetkých návštev.

V dotazníku 100 z vás uviedlo, že nikdy žiaden blog nemalo. Zo zvyšných 86 respondentov má "len" 51 knižný blog, čo je menej než tretina z celku. Zvyšok má iné blogy, ako knižné, alebo kedysi blogovalo, ale už prestalo a pod. Týmto si tak nejak stále pripomínam, že blogujem pre každého, aj pre tých, ktorí o sebe nedali ešte nikdy vedieť ani prostredníctvom komentárov, ani mailov....:)

4. Návštevnosť

Podľa všetkého viac ako štvrtina z vás navštevuje MAWOB 1 a viackrát denne. Čo ma strašne prekvapilo a zároveň potešilo :) O to viac ma mrzí, že v porovnaní s mojimi začiatkami prispievam na blog stále menej a menej. Dôvodov je viac, výhovorka ani jedna. Vždy som si ale myslela, že to nikto nebude riešiť, blogov je predsa veľa a vždy je čo čítať. Je arogantné myslieť si, že všetci čítajú len a len môj blog a doma sedia a plačú, keď na neho nič nepribudne. Vždy, keď niekoho vidím oduševnene sa ospravedlňovať za to, že na blog už dlhšie nič nepridal, tak mám chuť napísať, aby to nebral tak tragicky, aby si písanie užíval a necítil sa byť do toho tlačený, keď nemá chuť alebo čas. Že dôležitejší je ten skutočný život, nie virtuálny. Že vás nikto nebude považovať za lenivých alebo neschopných, že to každý určite chápe a zatiaľ, čo sa všetci tešia na váš ďalší článok, zároveň čítajú a objavujú nové blogy, lebo tak to predsa má byť :) No...z praxe som sa už stihla nepekne presvedčiť o tom, že nie každý ma na to rovnaký názor, ale tak čo už :D Aj tak by ste sa mali vždy riadiť podľa seba a nepozerať na mienku ostatných :)

S týmto rovno súvisia aj odpovede na otázku: Vadí vám, ak blog neaktualizujem denne?

136 ľuďom v čase vypĺňania dotazníku vyhovovala frekvencia aktualizácii, ktorá bola v lete cca 1-2 články týždenne. 29 ľuďom je to jedno a len 21 ľudí je nervóznych, keď na môj blog dlho nič nepribudne :) A zatiaľ čo si nesmierne vážim (nielen) tých 21 ľudí, ktorí predpokladám majú radi moje články a nevedia sa dočkať ďalších, sami vidíte, že v reálnom živote čitatelia vášho blogu väčšinou nesedia za počítačom a neklikajú na vašej stránke zúfalo klávesu F5 každých 10 sekúnd. Takže klídek :)

5. MAWOB na internete

Ak sa snažíte presadiť s vašim blogom v blogosfére a chceli by ste, aby sa o ňom dozvedelo čo najviac ľudí tak vedzte, že takmer tretina mojich čitateľov sa o MAWOB-e dozvedela prostredníctvom odkazu na inom blogu. Takže snažte sa dostať na bočné lišty iných blogov, ale zároveň dajte pozor, aby ste neboli príliš dotieraví :) Mne Luu v dotazníku akurát pripomenula, ako som jej pred 3 rokmi suverénne hodila odkaz na môj blog do jej Odkazovača, že akože "Tu som, tu máš link na môj úžasný blog a očakávam, že ma budeš pravidelne čítať." Ach, tá moja raná doba spamovacia :D

Každopádne...chodia mi od vás pomerne dosť často žiadosti s tým, aby som váš nový blog zdieľala u seba na Facebooku. Rada by som vám pomohla, viem, že je veľmi ťažké rozbiehať blog a vybudovať si základňu stálych čitateľov - momentálne s tým sama bojujem, keďže som si pred pár týždňami založila nový blog o výžive a zdravom životnom štýle (všímate tú reklamu? :D). Keby som však vyhovela čoilen niekoľkým žiadostiam, chytili by sa toho ďalší a ďalší a ja by som nemala to srdce niekomu vyhovieť a niekoho odmietnuť a v podstate by to časom moji nasledovatelia mohli brať ako spamovanie ich nástenky odkazmi na iné blogy. Takže prosím, neberte moje odmietnutie v zlom. Rada si však vaše nové blogy (aspoň trošičku rozbehnuté s niekoľkými relevantnými článkami) hodím do zoznamu na bočnej lište MAWOB-u, takže mi keď tak napíšte správu a ja si vás pridám, ok? :) V zozname sa mi zobrazuje len 10 posledne aktualizovaných blogov, takže ak sa tam nevidíte a povedala som vám, že si vás pridám, tak to môže byť kvôli tomu.

O aktualizáciách na mojom blogu sa drvivá väčšina z vás dozvedá cez stránku na Facebooku, takže určite nie je zlá vec jednu si zriadiť, ak ju ešte nemáte. Celkom obľúbený u čitateľov je aj Google Friend Connect (GFC), čo ma celkom prekvapilo, lebo som mala pocit, že táto služba už zakapáva (nevyhrážali sa náhodou pred nejakým rokom, že ju zrušia???). Každopádne, asi to ešte nie je úplne mŕtve, pretože tento týždeň dosiahol MAWOB 400 GFC nasledovateľov, čo je úplne super! :)

Čo sa týka aktualizácie Facebooku, 95 ľuďom vyhovuje, ako často zverejňujem nové statusy, fotky, či zdieľam rôzne články. 76 ľudí by dokonca ešte chcelo pridať :D 2 ľudia ma tuto cestou poprosili, aby som sa trochu miernila a nezasierala im celú nástenku (popravde, čakala som, že vás bude viac :D).

6. Súťaženie

76 ľudí sa súťaží na mojom blogu zúčastňuje vždy, 95 podľa toho, či má chuť, ale nezávisle na tom, či je cena anglická kniha, alebo slovenská. V podstate len 5 ľudí uviedlo, že im záleží na jazyku knihy, z čoho 4 súťažia iba o slovenské knihy a 1 iba o anglické :)

Ak sa rozhodnete súťaže nezúčastniť, najčastejšie je to preto, lebo sa vám nechce :) Bola som prekvapená, že len málokoho odrádza veľa podmienok, aj keď musíte uznať, že v mojich súťažiach zas až toľko podmienok nebýva, v porovnaní s inými súťažami (najmä tými zahraničnými) :) 6 z vás uviedlo, že sa bojí poskytovať osobné údaje, čo je úplne pochopiteľné, aj keď ja tie vaše nevyužívam na nič iné, než na záležitosti súvisiace s vašou výhrou a po ukončení súťaže všetko vymazujem.

7. Obsah blogu

Ešte viac, než súťaže, vás na mojom blogu zaujímajú články o pripravovaných slovenských a zahraničných vydaniach, takže sa pokúsim písať ich častejšie :) Recenzie majú u vás čuduj sa svete tiež veľký úspech, v dotazníku ich označilo až 148 z vás! Suverénne najmenej sa vo vašich odpovediach vyskytovali meme, ktoré označilo len 22 ľudí. Obľúbená je aj stránka Kedy to vychádza, čo mi pripomenulo, že ju nutne potrebujem aktualizovať :)

Na otázku, či vám niekedy moja recenzia alebo článok pomohli rozhodnúť sa o kúpe knihy, vás 142 odpovedalo "áno, už niekoľkokrát", z čoho som priam nadšená :) 32 ľudí už tiež dalo na moju radu, ale len málokrát. 9 ľudí odpovedalo "skôr nie" a 3 "nikdy", čo som teda ostala riadne zaskočená, že v podstate len 12 ľudí sa mojim odporúčaním nenechalo inšpirovať. To sa mi nejako nechce veriť :D

Medzi zmeny, ktoré by ste v mojich recenziách uvítali, patrilo najčastejšie znovuzavedenie hviezdičkovania, na čo som hneď reagovala a myslím, že v posledných 2 recenziách už tento systém znovu nájdete :) Viac ľudí navrhovalo trochu dlhšie recenzie, než kratšie - to akože neviem úplne, ako si mám vysvetliť, vám sa to fakt chce všetko čítať? :D Niekto sa ma v dotazníku pýtal, že kto už chce v recenzii spoilery - tak akože....11 ľuďom, by sa to očividne páčilo :D Plus ma prekvapilo, že veľa z vás by si prialo mať v recenzii opis deja, čo teda nie je veľmi môj štýl písania, ale beriem to do úvahy, budem na to pamätať a možno to skúsim časom nejako do recenzií zakomponovať. Aspoň teda aby tam bol čiastočne trošku opísaný dej....hmmm...musím ešte porozmýšľať :) Veľmi sa mi páčil jeden podnet, aby som do recenzií pridala niečo v štýle "ak sa vám páčilo toto, bude sa vám páčiť..." --> čo je podľa mňa super nápad a neviem, či to hneď pri najbližšej príležitosti nespojazdním :)

8. Komentovanie

Odpovede na otázku Čo býva najčastejší dôvod toho, že sa rozhodnete nekomentovať nejaký článok? ma veľmi zaujímali, nakoľko počet komentárov je pre mňa jeden z najdôležitejších ukazovateľov kvality blogovania. Zásadne o komentáre nežobrem, ale vnímam ich počet pod jednotlivými článkami a beriem ich tak trochu ako hodnotenie môjho výkonu.

Podľa výsledkov v dotazníku pre 95 z vás je hlavným dôvodom nekomentovania práve to, že vo vás článok nevzbudil potrebu komentovať, pretože vás ktovieako nezaujal. 39 ľudí by aj niečo napísalo, ale nechce sa im :) 19 ľudí sa hanbí. 1 z vás nekomentuje preto, lebo ho od toho odrádza moja povýšenosť a neprijímanie iných názorov. Paradoxne tento názor prijímam a uznávam, že častokrát si dosť razantne stojím za svojím. Nenapadlo ma, že to môže pôsobiť povýšenecky, ale zas 10 ľudí môže 10 rovnakých vecí vnímať úplne inak, takže ospravedlňujem sa, ak naozaj budím taký dojem a keď sa kvôli tomu necítite dostatočne pohodlne, aby ste mohli okomentovať nejaký článok. Budem sa pre vás snažiť byť lepším človekom :D

Na záver by som ešte chcela reagovať na niektoré vaše poznámky a pripomienky, ktoré ste do dotazníku vpísali:

"Mám pocit, že propaguješ knihy od Slovartu, lebo tam máš svojich ľudí a je to trochu neobjektívne."

Ja mám skôr pocit, že teraz s výnimkou recenzií "nepropagujem" absolútne žiadne slovenské knihy, čo ma veľmi mrzí. Je to hlavne tým, že počas prípravy na štátnice som stratila prehľad o pripravovaných vydaniach a odvtedy som na to nejako nenabehla. Čo sa týka Slovartu...Erik, cez ktorého s vydavateľstvom Slovart komunikujem, sa za tú dobu stal spolu s niektorými blogerkami jedným z mojich najlepších priateľov. Spolupráce s rôznymi vydavateľstvami majú rôzny charakter. Niektoré vydavateľstvá nám hromadne preposielajú katalógy, z ktorých si vyberieme, niekde spolu vždy prehodíme pár slov, odpovedajú nám na všelijaké otázky no a potom tu je Erik, s ktorým prežívam každé jedno editovanie, každé čítanie, každé vymýšľanie sloganov a každú frustráciu, keď sa mu niečo nedarí. Vo chvíli, kedy v Slovarte vychádza nová kniha, už do nej v podstate mám aj ja tak citovo zainvestované, že ju o dušu nepropagujem kvôli Erikovi a kvôli tomu, že je to môj kamarát, ale kvôli sebe, pretože mi cez neho prirástla k srdcu. Verte mi, nikdy by som vám popod nos nasilu nepchala niečo zlé len kvôli nejakému pocitu lojality (preto vám napríklad ani neodporúčam Osud od Noelovej :D). Len...keď je Erik z niečoho nadšený, tak to prenesie na mňa a ja to potom prenesiem na vás :) Ak vám to ale veľmi prekáža, tak si budem dávať väčší pozor :)

"Bolo by super, keby si blog aktualizovala častejšie. Akosi skoro všetky blogy pomaly ale isto upadajú a pritom boli v minulosti TAK úspešné!"

Niekedy by človek aj chcel, ale pripletie sa mu do cesty život :) Pretože niekedy v tom virtuálnom svete zabúdame na to, že po vypnutí počítača alebo notebooku na blogera čaká SVET, ktorý je plný nevyspytateľných situácií a zmien. Niekedy sa vám proste prehádžu priority, inokedy stačí, že dospejete, zmení sa vám vkus, zmení sa vám pohľad na život, či zistíte, že nemôžete mať skvelých kamarátov (fyzicky prítomných vo vašom živote, ktorých treba každý piatok večer venčiť), peknú vyšportovanú postavu, dobré vzťahy v rodine a zároveň vysedávať 8 hodín denne na blogeri a zverejniť počas toho 3 kvalitné články, z ktorých budú všetci vaši čitatelia namäkko. 

Na druhej strane však naozaj nechcem zanevrieť na tento blog. Nechcem, aby som ostala len nejakou spomienkou na "prvé knižné blogy", ktoré už dávno zapadli prachom. Neviem si predstaviť, že by som odrazu nemala knižný blog a nemohla písať o knihách. A verte mi, aj mne chýbajú rôzne vtipné články a zaujímavé akcie, ktoré ma nesmierne bavilo vymýšľať a spisovať. Budem sa snažiť nesklamať vás :)

Na záver sa vám ešte chcem z celého srdca poďakovať za všetky komentáre, pripomienky či milé slová, ktoré ste mi do dotazníku kade-tade povkladali. Na mnohých som sa neuveriteľne zabavila, mnohé ma zasa inšpirovali, no hlavne som opäť dostala obrovskú chuť do blogovania, pretože som si vďaka vám uvedomila, že to nerobím zbytočne, že moje články čítate radi, že vám tu a tam pomáham nájsť nejakú super knihu alebo rozhodnúť sa, čo si kúpiť za svojich posledných 10 eur v peňaženke :) Ten pocit je na nezaplatenie, verte mi. 

ĎAKUJEM.

RECENZIA: E L James - Päťdesiat odtieňov slobody

Názov: Päťdesiat odtieňov slobody
Pôvodný názov: Fifty Shades Freed
Autor: E L James
Vydavateľstvo: XYZ, 2013
Hodnotenie na Goodreads: 3.91

Srandafaktor: 4/5
Nudafaktor: 2/5
Lovefaktor: 5/5
Plačfaktor: 3/5
Drámafaktor: 4/5

Keď Anastasia Steelová prvý raz stretla mladého úspešného podnikateľa Christiana Greya, netušila, ako veľmi jej to zmení život... Od začiatku vedela, že vzťah s jej Tieňom nebude prechádzka ružovou záhradou. Christianov životný štýl jej nikdy nebol blízky, no musí sa ho naučiť žiť spolu s ním, a to bez toho, aby stratila vlastnú tvár, integritu a nezávislosť. Christian zas musí prekonať svoju posadnutosť kontrolou a vyrovnať sa so svojimi vnútornými démonmi. Teraz, keď sú konečne spolu, zažívajú nekonečnú lásku, vášeň a vzájomnú blízkosť a otvára sa pred nimi svet nekonečných možností. Zdá sa, že im nič nechýba. Náhle však zasiahne osud a pred Anou ožívajú jej najhoršie nočné mory...

Na tretí a záverečný diel Fifty Shades trilógie sa nám určite všetkým čakalo o čosi ľahšie, než na druhý diel, ktorý nadväzoval na emočný rozchod Christiana a Any v prvej knihe. To však istotne neznamená, že obrovská časť Slovenska (pravdepodobne hlavne zástupkýň nežnejšieho pohlavia) s napätím neočakávala vydanie veľkého BDSM vyvrcholenia (ach viem, to som si mohla odpustiť...ale vlastne nemohla). 

Budem odvážne predpokladať, že všetci, čo čítate túto recenziu, už máte prečítané predchádzajúce dve knihy alebo vám aspoň nevadia spoilery. V tom prípade vás určite veľmi neprekvapí, že na začiatku "trojky" si Ana s Christianom užívajú medové týždne na svadobnej ceste v Európe. Ak si odmyslíme Christianove občasné záchvaty nadmerného ochraňovania svojej drahej polovičky, všetko sa zdá byť až nezvyčajne ideálne. Dokonca až tak ideálne, že už od nejakej strany 10 so zovretým žalúdkom podozrievavo čakáme, akú katastrofu si pre nás Jamesová pripravila tentokrát. 

Nuž buď vás poteším alebo možno aj sklamem, no tento diel sa až za hranice jeho polovice nesie v pokľudnom duchu, nie príliš charakteristickom pre dramatickú sériu, na ktorú sme zvyknutí. Svojim spôsobom je tu pekne ukázané, ako sa Christian s Anou naučili spolu fungovať a riešiť svoje konflikty tak, aby predišli obrovským a častokrát nezmyselným hádkam, ktoré ich veľakrát takmer rozdelili. Anastasia akceptovala Christianovu potrebu kontrolovať všetko okolo seba a Christian zároveň akceptoval Anastasiinu občasnú rebéliu. To však ešte neznamená, že ich život je dokonalý: "Pani Greyová" sa musí popasovať s výpadmi krásnej a sofistikovanej Gie na jej nového manžela (a dúfam, že scénu, kde Ana raz a navždy vyrieši tento problém, si užijete minimálne tak, ako ja :)), Christian zasa rieši podpaľačov vo svojej firme a neznáme autá, ktoré ho s Anou prenasledujú. 

SAMOZREJME nemôžeme zabudnúť na veeeeľa veľa erotických scén, ktoré som už miestami bola nútená preskakovať, aby som tú 600 stranovú knihu niekedy aj dočítala. Nevravím, že by ma ich prítomnosť v knihe úplne obťažovala, ale zasa z času na čas toho už bolo proste veľa :D
Nesúhlasím s kritikou, že Fifty Shades nemá dej a celé je to len o sexe. Fifty Shades MÁ dej, ďakujem veľmi pekne, problém je skôr v tom, že ak by sa trooošku zredukoval počet sex-scén, mohol by mať každý jeden diel normálny počet strán a knihy vo výklade by tak neodstrašovali svojou hrúbkou okoloidúcich. Nuž ale Jamesová túto moju recenziu asi nebude čítať, čo?

Paradoxne mi Päťdesiat odtieňov slobody prišlo menej presladené, než Päťdesiat odtieňov temnoty a napriek tomu, že v druhej časti série by som asi napočítala viac zvratov a dramatických okamihov, tretí diel sa mi čítal rýchlejšie a zdalo sa mi, že mal lepší spád. Možno je to práve tým, že som bola neustále na ihlách a očakávala som koniec ticha pred búrkou. Ten príde na Fifty-shadeskovské pomery dosť neskoro, ale zato v plnej paráde a vtedy, keď to najmenej predpokladáme. Záverečná tretina (alebo možno skôr štvrtina) knihy už teda naozaj patrí dráme, slzám a nečakane akčnej akcii, ktorá podľa mňa výborne okorenila veľké finále. 

Nemyslím si, že by sa tretí diel nejako zásadne zlepšil alebo zhoršil oproti predchádzajúcim dvom. Jamesová si počas celej série zachovala svoj štandard a myslím si, že svojich fanúšikov nesklamala. Čo sa týka ostatných...nuž tí sa budú musieť zmieriť s tým, že po tejto sérii prídu ďalšie, ktoré sa im nebudú páčiť a že najlepšie je ignorovať to, o čo nestojíte a čítať to, čo vám bude robiť radosť :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media. Knihu si môžete zakúpiť aj priamo v ich internetovom kníhkupectve na TOMTO MIESTE.

Recenzia na 1. DIEL
Recenzia na 2. DIEL

Knižná výzva: Čoho sa bojím

Je 20. september a tým pádom najvyšší čas oznámiť výber knihy do mojej výzvy "Čoho sa bojíš?"

Pôvodne som mala v pláne vybrať si nejakú strašne smutnú knihu - takýmto sa totiž za normálnych okolností vyhýbam ako čert krížu - no potom som v tom našla dva zádrhele:

1. Zistila som, že sa smutných kníh vlastne nebojím. Skôr by som povedala, k nim nemám príliš vrúcny vzťah, pretože 80% z nich mi pripadá ako nechutné citové vydieranie bez nejakej skutočnej hĺbky. Tie ostatné ma dostanú do depky na celý nasledujúci mesiac, čo tiež nie je veľmi krásna perspektíva na blížiace sa sychravé počasie. 

2. Ak by som vám v dnešnom článku mala uviesť dôvod, prečo sa danú smutnú knihu bojím čítať, asi by vás veľmi nepotešil dôvod typu: "Pretože hlavný hrdina na konci umrie." A keďže mám takú zvláštnu úchylku zisťovať si u všetkých knižných dojákov prečo sú vlastne dojáky, je tu naozaj reálna hrozba obrovských a nechutných spoilerov, za ktoré by ste ma nenávideli. Takže. Nasledovala zmena plánov:

Zo všetkého najviac sa asi bojím čítať šibnuté, nepredvídateľné knihy, o ktorých toho síce veľa neviem, ale to, čo viem, nie je ani zďaleka upokojujúce. The Opportunist je príbeh jednej sebeckej klamárky, ktorá sa rozhodne znovu "zmocniť" svojho ex po tom, čo stratí pamäť. Údajne sa treba pripraviť na množstvo tajomstiev, intríg, klamstiev a samozrejme (aby ste pochopili, prečo som pred knihou vždy na poslednú chvíľu zdupkala) milostný trojuholník. 

Úplne trtnutá hlavná hrdinka, telenovelovská zápletka, klamstvá, klamstvá a samé klamstvá plus trojuholník ako čerešnička na torte, to je u mňa recept na katastrofu a normálne by som o knihu ani nezakopla, ale je tu jeden malý-veľký problém: Každému sa páči. 

Recenzentky, o ktorých viem, že sú šialene prísne, túto knihu hodnotili 5 hviezdičkami a vždy ju na Goodreads niekto začne čítať rovno mne pod nosom a rozplýva sa, aké je to psychopatické a úžasné zároveň. 

Oportunistku som si kúpila na Amazone za nejakú brutálnu zľavu asi pred rokom, keď som o nej ešte nič nevedela a odvtedy som sa ju odhodlala asi 5-krát otvoriť, len aby som ju vzápätí zbabelo zatvorila. Tak to vidíte. Niekto sa bojí Kingových hororov, niekto čítania po anglicky a ja mám taký plytký knižný strach: príliš veľa drámy.

A pritom, keď si to tak vezmem, Medeného jazdca, Cizinku, knihy od Judith McNaught či Krásnu katastrofu som nikdy neoľutovala a tiež som sa bála, čo ich čítanie so mnou urobí. A možno toto je ďalší a posledný dôvod, prečo sa bojím Oportunistky: Pretože čo ak budem sklamaná? Čo ak to nakoniec bude úplne suché a smiešne a nečitateľné a "prílišná dráma" bude to posledné, čo mi na knihe bude vadiť, pretože to bude mať milión iných chýb, ktoré som dodnes ani nepripúšťala? Nuž...dám vám vedieť o pár dni. Oportunistku začínam čítať už zajtra!

Čítanie a iné deštruktívne zlozvyky mladých ľudí

Tento článok mám už dlhšie v hlave a pokúsim sa byť taká stručná, ako sa len v tejto situácii dá, aby si ho prečítalo čo najviac ľudí. V podstate potrebujem vyjadriť len jednu jedinú myšlienku:

Prečo dospelí ľudia za každú cenu bojujú s čítajúcimi deťmi?

Teda ja osobne som si vždy myslela, že oveľa väčším spoločenským problémom je množstvo 12-ročných dievčatiek, ktoré zverejňujú svoje polonahé fotky na Facebooku alebo malí chlapci posadnutí násilnickými počítačovými hrami, ale očividne niet nad väčšie zlo, než deti, ktoré čítajú Twilight.

Internet je plný sarkastických fotiek a článkov, ktoré porovnávajú dnešnú mládež s mladými ľuďmi v 80-tych a 90-tych rokoch: Všade samá elektronika, obmedzená osobná komunikácia, všetci chcú rýchlo dospieť, deti začínajú s cigaretami, drogami, sexom v šialene skorom veku a celé je to strašne, strašne smutné. Kam to ten svet vlastne speje?

Lenže verte mi, nie všetky deti, teenageri a ostatní mladí ľudia sú takí. Existujú aj tí, ktorí dajú prednosť čítaniu pred 4. sériou Farmy alebo Búrlivým vínom. V piatok večer sa nejdú opiť do baru, ale strávia ho s knihou v ruke. Keď vonku prší, nehrajú na počítači "strieľačky", ale dočítajú posledný diel ich obľúbenej série. Nič hrozné, však? Knihy v nás predsa neprebúdzajú agresivitu, nerobia z nás budúcich vrahov a násilníkov, neocitáme sa vďaka nim na ulici so striekačkou v ruke, nezhoršujú nám známky v škole a nerobia z nás hlúpych ľudí, pokiaľ sme nimi neboli už od začiatku.

Tak mi potom povedzte, prečo sa dospelí ľudia, často sami rodičia a možno aj prarodičia, vysmievajú z toho, čo čítame a premieňajú naše knihy na niečo, za čo sa máme hanbiť? Ktorý mladý človek sa dnes verejne prizná, že čítal Twilight, keď je to v modernom svete nové sprosté slovo? JA som čítala Twilight a priviedlo ma to k množstvu ďalších kníh a ako som postupne dospievala, cibril sa mi vkus. Dnes by som už Twilight pravdepodobne nehodnotila tak, ako som ho hodnotila kedysi, ale to neznamená, že sa mám hanbiť za to, že som ho niekedy vôbec otvorila.

Ako to vyzerá dnes? Dnes je každá young-adult kniha v očiach rýchlokvaseného pseudointelektuála, ktorý číta a pozerá iba tú najrýdzejšiu kvalitu, trápna napodobenina Twilightu. Hry o život sú trápna napodobenina Twilightu, Nástroje smrteľníkov sú trápna napodobenina Twilightu a to ešte nechcime vedieť, čo bude, keď sa do kín dostane Upírska akadémia. 

A viete čo? Nech si to myslia, pre mňa za mňa. Ja nestojím o to, aby si tie knihy prečítali a presvedčili sa o opaku a okrem toho, všetci máme právo na vlastný názor, či nie? Čo však nedokážem pochopiť je, kam až dokážu títo ľudia zájsť, aby nám dali najavo, ako našimi knihami opovrhujú. Človek, ktorého vkus leží niekde úplne inde, pôjde do kina na Mesto kostí, len aby mohol napísať nenávistnú 1-hviezdičkovú recenziu o tom, aký je to twilightovský odpad o upíroch a vlkolakoch. Človek, ktorý neznáša Hry o život pôjde na fórum určené týmto knihám a bude sa tam obúvať do ich fanúšikov. A čo je najhoršie, 30-ročný muž, ktorý je tak strašne sklamaný z "tej dnešnej skazenej mládeže" sa na internete bude hádať s 15-ročnou fanúšičkou Twilight kníh a nadávať jej do hlupane. Opakujem, dospelý muž je schopný pohádať sa do krvi s mladou vášnivou čitateľkou kníh preto, lebo jej vkus nie je dostatočne vycibrený. Tak ja vám niečo poviem: To dievča z toho raz vyrastie. Ten chlap už asi bohužiaľ nie. 

Aby som citovala veľkého slovenského spisovateľa a intelektuála Ďura Červenáka a jeho všeobecný názor na YA knihy: "Nejaký chytrák vykradne klasiky a potom to primitívnou a vykastrovanou formou servíruje deťom, ktoré to žerú, pretože to hladko kĺže dolu gágorom." 

Milý Ďuro, tie deti aspoň čítajú. Aspoň majú nejakú vášeň, ktorá sa nevstrebáva stenou žíl. Síce viac ako polovica detí to kvôli ľuďom, ako si ty, robí v tajnosti, ALE. ASPOŇ. ČÍTAJÚ.

Nedávno sa samozvanému vojsku, ktoré bojuje proti YA literatúre, podarilo vydobyť si opäť jedno malé víťazstvo. Teda malé víťazstvo pre nich (pretože očividne ostáva ešte veľa ďalších kníh, ktoré je potrebné sabotovať), ale obrovská prehra pre milióny fanúšikov Nástrojov smrteľníkov, ktorí roky čakali, kým sa ich obľúbené knihy dostanú na filmové plátno, len aby následne tento film zožal množstvo negatívnych recenzií a ohlasov a jeho pokračovanie bolo posunuté na dobu neurčitú. Netvrdím, že časť tejto negativity nepochádzala aj od samotných sklamaných fanúšikov, ale klinec do rakvy určite zatĺkli aj hlavy pomazané z prestížnych médií, ktoré mali z celej záležitosti, tak dôležitej pre množstvo mladých ľudí, iba dobrý deň. 

Môj odkaz na záver?

Myslite si, čo si chcete myslieť o našich knihách. Považujte nás za imbecilov, nehodných dýchať váš vzduch, odpad spoločnosti. Ale aspoň sa zamyslite, proti komu a proti čomu to vlastne bojujete. Ak vás nejako urážame tým, že čítame o anjeloch, upíroch, čarodejniciach či vlkolakoch, tak ma to mrzí, ale nič nebojte, väčšina z nás sme aj tak introverti, ktorí svoju skazenosť ďaleko neroznesú. My si vaše komentáre prečítame a ublížia nám, pretože ublížia našim knihám a hrdinom, ktorých milujeme, ale vojnu s vami nepovedieme, pretože by sme ju aj tak nevyhrali. Nemáme totiž čas: Čítame. 

RECENZIA: Cynthia Handová - Nespútaná: Najlepšia anjelská trilógia vrcholí

Názov: Nespútaná (Nadpozemská #3)
Pôvodný názov: Boundless
Autor: Cynthia Hand
Vydavateľstvo: CooBoo, 2013
Hodnotenie na Goodreads: 4.18

Srandafaktor: 4/5
Nudafaktor: 3/5
Lovefaktor: 4/5
Plačfaktor: 3.5/5
Drámafaktor: 4/5

Posledných pár rokov v sebe skrývalo viac prekvapení, než mohla Clara Gardnerová, ktorej v žilách koluje anjelská krv, vôbec niekedy očakávať – od závratných výšin, do ktorých ju vyniesla prvá láska, až po mučivé chvíle spojené so stratou blízkej osoby. Jedinou vecou, ktorú už dlhšie nemohla popierať, bol fakt, že jej nikdy nebolo súdené viesť normálny život. Odkedy prišla na to, akú významnú úlohu zohráva medzi ostatnými anjelskými bytosťami, bola Clara odhodlaná ochraňovať Tuckera Averyho pred zlom, ktoré ju prenasleduje… Aj za tú cenu, že im to obom zlomí srdce. Clara sa rozhodne opustiť mesto a zamieri späť do Kalifornie – a to isté urobí aj Christian Prescott, neodolateľný chlapec z vízie, ktorá podnietila celú túto cestu. Padlý anjel, ktorý na Claru zaútočil, sleduje každý jej pohyb. A nie je jediný… S blížiacim sa bojom proti Čiernym krídlam je Clare čoraz jasnejšie, že musí splniť svoj údel. Ale nezaobíde sa to bez obetí a zrady. 

Clara si musí raz a navždy vybrať svoj osud. 

Po veľmi úspešnom začiatku v podobe prvého dielu sa u mňa trilógia Nadpozemská na určitý čas zaradila medzi tie knižné série, na ktorých som ostala stáť zaseknutá. Dôvod? Legendárny a mnohými obávaný syndróm druhého dielu, kedy výborne rozbehnutú sériu skazia nevysvetliteľné a takmer identické počiny všetkých young-adult autorov v knihe č.2: Stagnácia deja, silené ľúbostné trojuholníky a v neposlednom rade rapídne predĺženie frekvencie, s akou sa hlavný knižný sexoš hrdina objavuje v jednotlivých kapitolách. Nevyhlo sa tomu samozrejme ani pokračovanie Nadpozemskej, kniha Zasvätená. I was not impressed.

Nie je to o tom, že by som váhala, či sériu vôbec dočítam. To nikdy nebolo otázne, pretože JASNÉ, že som chcela čítať o tom, ako sa Clara s Tuckerom vezmú a budú mať 10 detí a žiť spolu na krásnom a obrovskom ranči (každý máme právo snívať). Môj problém bol skôr odhodlať sa po mojom sklamaní s dvojkou na záverečnú trojku - a vziať si aj posledné ilúzie o kvalite súčasnej YA scény. 

No...Zatiaľ čo sa Nespútanej nepodarilo úplne dosiahnuť úroveň Nadpozemskej, bola som nakoniec schopná poriadne si vydýchnuť. 

Naspútaná sa netradične odohráva na univerzite - Clara po smrti mamy opustila chladný Wyoming a vrátila sa do slnečnej Californie, kde začala navštevovať prestížny Stanford. Tu sa okrem iného opäť stretávame aj s Clarinou kamarátkou Angelou a áno, uhádli ste, s Christianom. Ku Christianovi sa ešte dostaneme, takže teraz sa zdržím blbých poznámok a prekrúcania očí. Ale vráťme sa na chvíľu k Angele. To, čo sa jej nepodarilo v priebehu prvých dvoch dielov sa jej úspešne podarilo v trojke: Zaujať. Zatiaľ čo má v knihe približne rovnako veľa priestoru ako doteraz, rozdiel je v tom, že tentokrát si jej pasáže dokonca aj svedomito čítate, pretože tak nejako cítite, že jej prítomnosť v príbehu má nakoniec predsa len nejaký význam. A nepoviem vám aký, ale budete prekvapení.

Zo začiatku je kniha taká trochu nezobudená a k najdrsnejšej akcii dochádza, keď Clarina nová kamoška spadne a zlomí si nohu a Clara jej ju pomocou svojej schopnosti vylieči (nezaspávajte mi tu, ja za to nemôžem).
Tucker ostal vo Wyomingu, takže nič z neho a Christian by aj niečo poriešil, ale Clara v sebe znovuobjavila malé úlomky svedomia a drží si ho od tela, kým sa definitívne neprenesie cez rozchod s Tuckerom. Tu moja osoba zdegenerovaná historickými a inými romancami trpela, pretože som očakávala, že sa Clara bude kvôli Tuckerovi viac trápiť a nebude jesť a spať a sprchovať sa, zatiaľ čo ona chudera (ako súčasť žánru "YA paranormal") mala iné veci na robote, ako napríklad konečne zistiť, čo je jej anjelským poslaním, rozšifrovať zasa raz ďalšie hrôzostrašné vidiny a naučiť sa bojovať so špeciálnym mečom (don't ask).

Musím zopakovať to, čo som už spomínala pri recenzii na Zasvätenú: Nebavila ma fantasy zložka príbehu. N.E.B.A.V.I.L.A. V Nadpozemskej to bolo vymyslené fakt super a k tomu ešte vkusne skombinované s romantickou zápletkou, avšak už od druhého dielu sa romantika oddelila od nadprirodzenej časti a zatiaľ čo u romantiky to nepekne skĺzlo do milostného trojuholníku, nadprirodzené záležitosti sa obmedzili na nudné hľadanie Clarinho poslania a boj proti zlým a skorumpovaným anjelom - Čiernym krídlam. V treťom dieli sa trochu spamätá aspoň tá romantika a opäť vás bude pri srdci hriať Clarina a Tuckerová láska a hoci je Tuckera v knihe biedne málo, ich scény sú strašne milé a svojim spôsobom romantické, aj keď ani jeden sa nebude obťažovať priznať si to. Nedá sa povedať, že by sme sa úplne zbavili ľúbostného trojuholníka, ale postupne sa veci začínajú kryštalizovať a čoskoro už nepotrebujete byť génius na to, aby ste vedeli, ktorý z dvoch mužov Clarinho života vyhrá a kto ostane na ocot. Teda v prípade, že sa výherca vôbec dožije epilógu...

Každopádne, najväčším prekvapením bol pre mňa hlavný knižný zloduch Samjeeza, ktorý sa v Nespútanej ukázal tak trochu v inom svetle a nakoniec možno niektorí z vás budú mať aj malé snapeovské déja vu a vyjde im slzička z oka. Plusové body získava séria za záver, kedy prežívate mierne infarktové stavy a slabšie povahy (vrátane mňa, samozrejme) si možno aj poplačú. Ďalší potlesk si zaslúži sladký, ale nie príliš sladký epilóg, ktorým sa môže pýšiť len málo podobných YA sérií.

Nadpozemská bola pred niekoľkými rokmi, keď som ju ešte čítala po anglicky, prvá kniha, ktorá ma dokázala znovu zaujať po dočítaní takých veľkolepých sérií, za aké som považovala Nástroje smrteľníkov, či Upírsku akadémiu. Oslovil ma netradičný zvrat v ľúbostných záležitostiach a hlavne šikovné, jednoduché, ale zároveň dômyselné spracovanie anjelskej tematiky. Clara je sympatická a vtipná postava, ktorá dodnes vytŕča nad hlúpymi a nezaujímavými knižnými hrdinkami. A hoci som mierne sklamaná, akým smerom sa séria po prvej časti začala uberať, rozhodla som sa ju aj naďalej odporúčať kade-tade a robiť jej reklamu. Ak teda máte chuť na niečo okrídlené so sexi kovbojom ako hlavným mužským hrdinom, tak si na svoj zoznam pridajte Nadpozemskú.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media :)

Septembrová knižná výzva: ČOHO SA BOJÍŠ?

Tipujem, že ste sa určite aspoň raz v živote zúčastnili nejakej knižnej výzvy z obrovského množstva ponúk, rozosiatých po internete. Ak máte účet na stránke Goodreads stavím sa, že ste neodolali ich každoročnej výzve určiť si počet kníh, ktorý prečítate za 365 dní, a potom tento počet podľa možnosti aj zubami nechtami zdolať (Alebo si niekedy pod rúškom noci znížiť číslo. Heslo? Hlavne nenápadne!).

31. augusta ste sa dokonca mohli aktívne zúčastniť Dňa neprečítaných kníh, čo je vlastne tiež určitý druh výzvy: Výzva pokúsiť sa znížiť počet neprečítaných kníh vo vašej poličke aspoň o jednu. Pre nás knihomoľov je to síce zábavný, ale skôr symbolický deň, pretože v podstate sa o to snažíme každý deň v roku a nedarí sa nám preto, lebo s jednou prečítanou knihou pribudne na náš zoznam ďalších 5. Ale akože...myšlienka je to dobrá :D

Moja výzva ma niečo spoločné s otázkou, ktorú som vám položila v augustovej narodeninovej súťaži:

"Ak by ti na ruku niekto nakreslil runu odvahy a odrazu by si sa ničoho nebál/a, do akej knihy, ktorá ti vždy naháňala už z akéhokoľvek dôvodu strach, by si sa hneď pustil/a?"

Už asi viete, kam tým smerujem :)
Dala som vám možnosť premyslieť si, ktorá kniha vám naháňa najväčší strach, ktorú knihu by ste si radi prečítali, keby ste len mali aspoň trošku viac odvahy a keby neexistovalo milión ďalších kníh, ktoré sa prečítať nebojíte.

Vyzývam vás preto, aby ste si počas nasledujúceho mesiaca vybrali 1 knihu (môže byť aj séria), ktorá vám naháňa strach, zohnali si ju a prečítali.

Môže sa jednať o knihu strašidelnú, ale môže to byť kľudne niečo, čo ide mimo vašej zóny komfortu, téma, ktorá je pre vás tabu, žáner, ktorý ste ešte nikdy nevyskúšali, kniha, ktorá vás už dlhú dobu fascinuje aj napriek tomu, že to nie je ani zďaleka vás štýl. Dokonca vám dávam šancu, aby ste sa konečne osmelili a prečítali niečo v cudzom jazyku :)
Na splnenie výzvy vám nechávam celý mesiac, pretože chcem, aby ste sa nad ňou hlboko hlboko zamysleli a vybrali takú knihu, ktorá vám bude stáť za to prekonanie strachu.

Ako bude výzva prebiehať po organizačnej stránke? 

Dnes som ju oficiálne vyhlásila a môžete začať pre mňa za mňa aj hneď. Ak blogujete, pokojne si to presuňte k sebe na blog a môžete si to rozdeliť napríklad na 2 príspevky: V prvom svojim čitateľom predstavíte výzvu a poviete im, akú knihu ste si vybrali, v druhom potom po prečítaní knihy napíšete zhodnotenie, resp. môžete všetky vaše dojmy zhrnúť v recenzii. Nechcem k výzve prilepovať nejaké prísne pravidlá, zorganizujte si to u seba tak, ako sa to vám bude najviac páčiť :) Dajte si akurát pozor na to, aby vaši čitatelia vedeli o čo sa jedná, ktorú knihu ste čítali a prečo a aký bol výsledok. To, ako to celé pojmete, je na každom z vás.
Baner výzvy (na ktorom je mimochodom Príšerná kniha príšer z Harryho Pottera :)), môžete tiež voľne šíriť na svojich blogoch aj keď mi je jasné, že to nie je žiadna sláva...

V prípade, že nemáte blog a chceli by ste sa zdôveriť s vašim úspechom, prichystala som pre vás TENTO FORMULÁR. Do neho mi v niekoľkých vetách napíšete, akú knihu ste čítali, ako ste si s ňou poradili, prípadne aký to na vás celé malo dopad. Neurčujem vám presný rozsah, ale berte na vedomie, že z vašich príspevkov zostavím jeden článok, kde vás budem citovať, takže tak nejak sa zariaďte, aby ste sa pomestili všetci a aby z toho  nebol megadlhý článok na 100 normostrán :)
Ak sa nám chcete zdôveriť, akú knihu ste si vybrali ešte pred jej prečítaním, môžete to napísať do komentárov pod tento článok.

Ešte jedna vec, neurčila som žiadny časový harmonogram (do kedy si musíte vybrať knihu, ako dlho môžete čítať a pod.), ale pokúste sa celú výzvu splniť do konca septembra, pretože je dosť možné, že v októbri prídem s ďalšou :)

No dobre, tak ešte jedna vec :D Do výzvy sa nemusíte nikde oficiálne prihlasovať, môžete si to premyslieť alebo trebárs aj kedykoľvek vziať nohy na plecia :) Chcela by som vás len poprosiť, ak vás to zaujalo a rozhodnete sa predsa len zúčastniť, napíšte mi komentár, aby som mala aspoň približnú predstavu, koľko nás bude.