Na internete sa momentálne rieši istá aféra, ktorá tu už bola vo väčších či menších dávkach v minulosti a to rovno niekoľkokrát. Bloger dostane recenzný výtlačok. Bloger ho prečíta. Blogerovi sa kniha nepáči. Bloger napíše v celej svojej úprimnosti, ako veľmi sa mu daná kniha nepáči. Autor knihy si prečíta recenziu. Autorovi knihy sa nepáči, ako bloger recenziu napísal. Autor knihy sa rozhodne viesť širokosiahlu kampaň na zničenie blogera. Bloger tvrdí, že má na svoj názor právo. Autor tvrdí, že bloger nemá právo zhadzovať jeho knihu. A tak.
Ak viete po anglicky, najprv vám odporúčam prečítať si článok na
The Guardian, ktorý zároveň odkazuje na ďalšie kauzy. Ak neviete po anglicky, tak vo všeobecnosti sa v ňom rieši to, kto je vlastne obeť a kto agresor.
Prípad č. 1
Blogerka Stephanie uverejnila recenziu ku knihe Carrier of the Mark. V nej prirovnáva knihu k Twilightu, vymenuváva všetky podobnosti medzi týmito dvoma titulmi a celkovo knihu humorne skopáva pod čiernu zem. Celú recenziu si môžete prečítať
TU ale upozorňujem, že je veľmi dlhá. Veľmi. Na túto recenziu zareagovala aj samotná autorka knihy Leigh Fallon a to tak, že blogerku nazvala sprostou kravou a vyzvala všetkých naokolo, aby dávali "like" všetký pozitívnym recenziám aby sa Stephaninina negatívna recenzia nevynímala ako päsť na oko úplne na vrchu a ľudia si ju tým pádom nečítali ako prvú v poradí, ak si na Goodreads rozkliknú info o knihe.
Prípad č. 2
Pred časom začalo vydavateľstvo Harper Teen rozosielať recenzné výtlačky knihy The Selection od Kiery Cass. Ak si na Goodreads dáte podorbnosti o knihe, ako prvá recenzia v poradí sa vám objaví
recenzia od istej Wendy Darling. Recenzia je opäť až hriešne dlhá a veľmi kritická napriek tomu, že jej autorka knihu nikdy nedočítala do konca. Situácia sa ostro vyhrotila, keď sa na svetlo sveta dostala konverzácia, ktorú viedla autorka knihy so svojou agentkou a v ktorej nazývajú danú blogerku "bitch" a vymýšľajú stratégiu, ako dostať pozitívne recenzie vyššie na stránke, než je inkriminovaná negatívna recenzia. Konverzáciu si môžete prečítať
TU. V zápätí sa strhla vlna nenávisti voči autorke a hlavne jej agentke, ktoré prirodzene nemajú právo odsudzovať človeka pre jeho úprimnosť. Wendina recenzia má v tejto chvíli 567 "lajkov" a 1063 komentárov. Wendy je hrdinka. Wendy je tá, ktorá sa nebála vysloviť svoj názor.
Pred dvoma dňami som cestovala autobusom domov z Brna do Prešova. Musím povedať, že za 5 rokov môjho pravidelného dochádzania tam a späť som nikdy nezažila nejakého vyslovene obťažujúceho alebo problematického spolusediaceho. Takže samozrejme sa nemôžem čudovať, že raz k tomu muselo dôjsť. Pán spolusediaci cestoval z Prahy do Košíc a ja som pristupovala v Brne. Pán mal určite cez sto kíl, ale v momente, keď ma zbadal a zistil, že si chcem sadnúť na miesto, ktoré doteraz okupovala polka jeho zadku a igelitka, prevrátil očami a opýtal sa ma, či akože plánujem cestovať až do Košíc. Proste som mu asi s mojimi 47 kilami pripadala ako ten najhorší scenár, aký sa mu na ceste do KE mohol prihodiť. Usadila som sa na svoje miesto pri okne a zistila som, že od tohto momentu už pre mňa nebude možné urobiť žiaden pohyb. Moje problémy sa však zdali byť malicherné oproti problémom, ktoré mal môj spolusediaci. Nadával na sku*vený autobus a na to, že nabudúce si radšej priplatí za vlak ako by mal chcípnuť v autobuse. CELÚ cestu sa rozprával sám so sebou s použitím nadávok od výmyslu sveta. Nadával na autobusovú spoločnosť, nadával na stewarda, nadával na mňa, nadával na človeka sediaceho pred ním, lebo trochu sklopil sedadlo, nadával na východné Slovensko lebo tam cestoval, nadával na východniarov, lebo žijú na východnom Slovensku. Potom sa spýtal stewarda, kde sa môže oficiálne sťažovať. A potom sa ozval jeden pán sediaci cez uličku, či by nemohol prestať rozprávať, lebo ľudia sa tu snažia spať a nie sú zvedaví na jeho názor. Na čo on povedal, že svoj názor môže prejavovať AKO chce a KEDYKOĽVEK chce. A mal pravdu.
Žijeme vo svete, kde je vyjadrovanie nášho názoru našim základným právom, našou výsadou. NIKDY by sme si to nemali nechať vziať. Vyššie spomínané autorky a agentky už určite oľutovali svoj počin a nemyslím si, že sa ešte niekedy pokúsia napadnúť niekoho slobodnú reč.
Ak si potrebujete trochu oddýchnuť od čítania, môžete si kliknúť na recenziu hen od Stephanie vyššie (zaručujem, že tam nie je veľa slov). Je to recenzia na grafický román Školy noci. Je k popukaniu. Čo už nie je až tak k popukaniu je, že Stephanie tento grafický román dostala zadarmo od vydavateľstva. Na TOMTO LINKU si môžete pozrieť, čo dostalo vydavateľstvo na výmenu od Stephanie.
Akonáhle autor vydá knihu, stáva sa majetkom človeka, ktorý si ju kúpi, a ten má právo vyjadriť sa k nej akokoľvek chce. Autor môže s recenziou nesúhlasiť, môže sa ho dotknúť, môže ho raniť, môže ho rozplakať, môže žialiť, že jeho niekoľkoročnú prácu a námahu niekto poslal šmahom ruky do teplých krajín. Môže byť nahnevaný, že niekto vyjadruje svoj zmysel pre humor prostredníctvom kritiky jeho knihy. Ale akonáhle s tým niečo urobí nebude to on, na koho stranu sa spoločnosť postaví. Lebo my si na počiatku 21. storočia viac ceníme slobodu slova ako ľudskosť. Pretože obdivujeme recenzenta, ktorý nedočíta knihu ale napíše na ňu vtipnú recenziu ktorú všetci čítajú a lajkujú a odsudzujeme autora, ktorý si tú recenziu prečíta, ktorý si prakticky prečíta o svojej knihe že je to obyčajný odpad a ktorý v záchvate hnevu, ľútosti alebo čohokoľvek, čo v tú chvíľu cíti, urobí niečo nerozvážne.
Mnohí ľudia si v poslednej dobe vyjadrujú svoje názory bez toho, aby sa pozastavili nad tým, koho sa to dotkne. Čo nám odkazujú? Ak sa nám nepáči spôsob, ako svoj názor podávajú, máme ich ignorovať. Ak sa nám nepáči, že sa chovajú hrubo, že sa povyšujú, že vtipkujú na úkor citov iných osôb, máme ich proste nechať byť a nezaujímať sa o nich tak, ako sa oni nezaujímajú o nikoho okolo seba.
Nemyslím si, že máme inú možnosť. Niekedy sa ale zamýšľam nad tým, čo sa stane, ak sa každý na tejto planéte začne starať len sám o seba a prestane brať ohľad na druhých.
Na záver len toľko, aby ste nezabúdali, že rovnako ako môj spolusediaci v autobuse (ktorý túto možnosť prirodzene nevyužil), aj vy môžete prostredníctvom svojich recenzií vyjadriť svoj názor bez toho, aby ste vyzerali ako hulváti. Možno nebudete mať najslávnejší blog na svete, možno si vašu recenziu neprečítajú tisícky ľudí, ale aspoň zbytočne nezraníte ľudskú bytosť na druhom konci vašej zlosti.
