Pirátstvo naše každodenné

Keď vám niekto povie: "Stiahol som si e-book.", čo sa vám pri tom vybaví? Správne by sa vám mali pred očami rozprestrieť stránky typu Amazon.com alebo Barnesandnoble.com s ich širokou ponukou e-bookov, ktoré si môžete kúpiť za smiešne ceny: Niekedy vás na nich pobaví ich nízka cena, inokedy sa zas zabávate na preklepoch, ktoré tam majú. Lebo istotne nemôže jeden e-book stáť 18 dolárov, no uznajte....

Čo však asi väčšinu ľudí na Slovensku a v Česku napadne nie sú poctivo zakúpené dielka, ale knihy uchmatnuté z pirátskych stránok a na pohľad nevinne sa tváriacich "uložísk". A nebavme sa len o knihách. Čeknite si svoj počítač. Za koľko filmov a pesničiek, ktoré v ňom máte, ste poctivo zaplatili? Aby ste dopredu vedeli, tento článok vás nejde súdiť. Akoby len mohol, veď ako sa hovorí: "Nech hodí kameňom, kto je bez viny."

Trochu paragrafov na začiatok

Priznám sa, že som sa už niekoľkokrát snažila nájsť nejakú osobu alebo aspoň článok, ktorý by mi vysvetli, ako to teda s tým sťahovaním cez internet je. Každý sa oháňa slovami ako ilegálny alebo internetové pirátsvo, ale nikto sa vám neobťažuje poriadne vysvetliť čo to je. Okrem toho česká aj slovenská legislatíva sú v tomto ohľade oveľa benevolentnejšie než tá americká, takže čítaním amerických článkov o nelegálnom sťahovaní sa tak maximálne vystrašíte na celý život a už nikdy ani len nezapnete počítač. Mne sa vďaka časopisu EXTRA PC podarilo objaviť celkom ľudsky vysvetlený článok o tom, čo je povolené a čo zakázané na území Českej republiky. Povedala by som, že ak si to my Slováci aplikujeme na seba, tak tým nič nepokazíme, no podľa toho, čo som počula, je náš zákon (ak teda nejaký vôbec existuje, čo som teda momentálne na pochybách) ešte oveľa povoľnejší. Každopádne, v ČR to máte tak, že ak sťahujete filmy a hudbu pre vlastnú potrebu, a teda nedávate ich zdieľať ďalej, ste na tom po legálnej stránke v pohode. Horšie je to možno po etickej stránke, ale o tom po tom. Iná pomazánka už sú knihy a PC hry. Tu porušujete autorský zákon už pri ich stiahnutí pre vlastnú potrebu.

Zvýšenú pozornosť by ste mali venovať programom na sťahovanie torrentov. Strašne veľa ľudí to využíva, pretože cez torrenty sa dá stiahnuť takmer čokoľvek a pomerne veľmi rýchlo. Čo už však možno nevie každý je, že akonáhle si cez takýto torrentový program niečo sťahujete, automaticky to zdieľate ďalej. To je vlastne celý princíp tohto sťahovania. Niekedy si od vás môžu jeden súbor sťahovať aj stovky či tisícky ľudí bez toho, aby ste si toho boli nejako zvlášť vedomí. A tu už páchate trestný čin hodný poriadne mastnej pokuty. 

A poďme na morálnu otázku

Čo myslíte, aká je šanca, že za ten film Snehulienka a lovec, čo máte v PC, pôjdete sedieť do basy? No malá. Určite existujú aj väčšie ryby než ste vy, ale to ešte neznamená, že to, čo robíte, je správne. Pri riešení morálnej otázky nelegálneho sťahovania sa čelne stretávajú dve skupiny ľudí - tí, čo sťahujú (internetoví piráti) a tí, čo sú týmito pirátmi okrádaní. Keďže sa bavíme o porušovaní autorských práv, budem druhu skupinu ľudí súhrne nazývať autori. Avšak úplne najpodstatnejší fakt, ktorý si treba uvedomiť je, že neexistuje presná hranica medzi autormi a pirátmi. Nikdy neviete, kam vás život zavedie, a či sa niekedy neocitnete práve na opačnej strane. Pirát sa stane okrádaným autorom a okrádaný autor si niečo nelegálne stiahne. Preto by sa urazení autori konečne mohli pozrieť na svet aj cez oči pirátov a drzí piráti cez oči autorov. 

Je internetové pirátstvo to isté, než krádež v obchode? aneb Pohľad na vec zo strany autorov.

Podľa mňa sčasti áno a sčasti nie. Ak prirovnáme krádež v obchode k nejakému internetovému užívateľovi, ktorý má na svojom zdieľanom účte milión zložiek s filmami, hudbou, či knihami a voľne ich ponúka do celého sveta v nekonečnom počte kópií, tak by som povedala, že tento užívateľ je tisíckrát horší než obyčajný zlodej v obchode, ktorý si šlohne jedno CD. Potom sú tu však bežní ľudia, ktorí dajme tomu nemajú peniaze na toľko kníh, koľko by si chceli prečítať. Tie knihy, ktoré si stiahnu, by si nikdy v živote za normálnych okolností nekúpili. Na druhej strane si stiahnuté knihy prečítajú, možno zrecenzujú, možno aspoň kladne ohodnotia alebo o nej povedia svojim kamarátom a tak sa o knihe dozvie viac ľudí. Či je to správne? Nie je. Dokonca je to NELEGÁLNE. Hoci sa aj poskladáte. Nech je váš motív za stiahnutím knihy akokoľvek humanitárny, vaše počínanie to automaticky nelegalizuje. Nehovoriac o tom, že kniha, pesnička, film alebo čokoľvek iné, čo si stiahnete len pre svoju potrebu si sťahujete od niekoho, kto presne tú istú vec zdieľa pre celý svet. Tým jeho činnosť v podstate podporujete a to tiež nie je voči autorom fér. Ak by boli etika a morálne vedomie niečím, čo by šlo naprogramovať do každého človeka a nastaviť na vysoký výkon, veci by sa možno mohli mať úplne inak. Autori by možno uvítali, ak by nám mohli dať knihu zadarmo s tým, že ak by sa nám páčila, tak by sme si ju všetci do jedného kúpili. Alebo ak by sme im dali naše čestné slovo, že ak budeme mať viac peňazí, tak si dokúpime celú sériu. Lenže tak sa bohužiaľ veci nemajú a na jedného čestného človeka pripadá 5 príživníkov. Autorom tak neostáva nič iné, než sa chrániť zákonom. 

Ale veď každý to robí....aneb Pohľad na vec zo strany pirátov.

Uvediem bežný príklad. Vyjde kniha, ktorú si chcete prečítať. Hneď. Dáte si do googlu dajme tomu "The Raven Boys by Maggie Stiefvater download". Kedže máte, ako inak, v úmysle za knihu platiť, kliknete na prvý link, ktorý sa vám zobrazí, čo bude pravdepodobne stránka Amazonu. A tam vás privíta nádherná cena kindle verzie - 13 dolárov a 22 centov. Za knihu, ktorú ani nemôžete držať v ruke. Mimochodom normálnu 3D knihu v tomto prípade môžete mať za cenu o dva doláre nižšiu. Druhý link vám v google vyhodí nejakú nelegálnu stránku, kde jedným klikom dostanete knihu v presne rovnakej podobe a za rovnakých podmienok, ale zadarmo. Povedala by som, že každý človek má v sebe aspoň kúsok morálneho vedomia. Problém je, že u málokoho má to jeho morálne vedomie hodnotu vyše 13 dolárov. Ak by sa vydavateľstvá/kníhkupectva trochu spamätali a dali e-bookom normálne ceny, dajme tomu 5 dolárov, možno minimálne polovica pirátov by bola schopná prejaviť svoj rešpekt k práci svojho obľúbeného autora zaplatením tejto sumy. Bolo by to jednoduché (alebo aspoň relatívne jednoduché): Hento za rohom môžem mať knihu zadarmo. Nikto mi v tom nezabráni. Ale nakoľko si autora cením, 5 dolárov zaplatím. 

Vydavateľstvá, internetové obchody a v neposlednej rade autori sa snažia bojovať proti internetovému pirátstvu, no podľa mňa si zvolili veľmi zlú taktiku. Vydavateľstvá a internetové obchody tými nehoráznymi cenami e-bookov doslova podporujú nelegálne sťahovanie a autori oduševnene bojujú proti ľuďom, ktorých ani nevidia ako ľudí, ale ako bezcitné zvery, vďaka ktorým nemajú čo do úst a dávajú im to aj náležite najavo. Pritom tie isté "beštie" sú v podstate ich potenciálni zákazníci. 

Vezmite si takú Jennifer Armentroutovu, autorku sérií Lux a Covenant. Jej neúnavný boj proti "zlodejom" je známy po celom internete. Čo sa týka pirátov, ktorí sťahujú jej knihy, nepozná v ich prípade zľutovania a nazýva ich všelijakými neprívetivými menami. Čo ma však úplne fascinuje sú tieto veci:

1.) Autorkina séria Covenant je ideovo takmer úplne okopírovaná od série Upírska akadémia. To jej očividne nepríde ako zlodejstvo.

2.) Časť Jenniferiných zákazníkov, ktorí jej za knihy zaplatili, je čiastočne aj zlodejmi v prípade, že si napríklad prvú knihu stiahli a kúpili všetky ostatné. To znamená, že ak verejne nadáva na pirátov, verejne nadáva aj na svojich zákazníkov, ktorí jej platia na živobytie.

3.) Sladká Jennifer má svoj blog plný obrázkov, ktoré si stiahla z internetu. Sťahovanie obrázkov z internetu je v USA ilegálne, pokiaľ nie ste ich autorom. Existujú určité výnimky, ktorými však rozhodne nie je umiestňovanie umeleckých fotografií hercov a modelov, ktoré vytvoril nejaký fotograf, zarábajúci si tak na živobytie, na svoj súkromný blog. Je teda Jennifer presne taká istá zlodejka ako všetci ostatní? Toť otázka na zamyslenie...

Na záver

Jennifer ale aj mnohí iní autori tak rozhodne majú iný meter na seba a iný na druhých. Zaujímavosťou je, že najviac vykrikujú práve tí spisovatelia, ktorým sa vo svojom remesle nedarí až tak, akoby si to predstavovali. Vtedy je ľahké svoj neúspech zhadzovať na pirátov, ktorí sú podľa nich jediným zdrojom ich nízkej predajnosti. Jedného dňa sa možno podarí presadiť prísne stíhanie internetových pirátov po celom svete, vyplieniť všetky stránky s nelegálnym obsahom a všeobecne zbaviť svet všetkého zla. A ja si myslím, že by to ani nebolo na zlú vec. Strašne by som totiž chcela vidieť tváre všetkých autorov, ktorí si vo svojej hodine víťazstva uvedomia, že si vlastne nijako nepomohli a problém bol vždy niekde úplne inde.