RECENZIA: Martin Petro - Klinika lásky

Názov: Klinika lásky
Autor: Martin Petro
Vydavateľstvo: Evitapress, 2015

Srandafaktor: 4.5/5 
Nudafaktor: 0/5 
Lovefaktor: 3/5 
Plačfaktor: 2.5/5 
Drámafaktor: 4/5

"Niečo mi hovorí, že by sa ti táto kniha mohla páčiť." ...stálo v maile, ktorý som dostala ešte koncom minulého roka. Ale viete ako to niekedy býva, ľudia sú schopní nakecať vám čokoľvek, hlavne keď sa jedná o ich osobný výtvor, čo bol aj presne tento prípad. Po troche gúglenia som však zistila, že Martin Petro je fakt ozajstný spisovateľ a nie nejaký virtuálny jehovista čo vám chce ponúknuť pofidérne duchovné texty pod krycím názvom Klinika lásky. A anotácia dokonca znela úplne super! 

Akože nebudem vám ju tu kopírovať lebo nie som žiaden amatér (tie desiatky iných skopírovaných anotiek na blogu si proste pre účely tejto recenzie nevšímajte), ale aspoň vám ju prerozprávam tak, ako to ja cítim. 

Michal Doktor je doktor cez lásku. A toto označenie neznáša ešte možno viac, ako samotný názov jeho firmy: Klinika lásky. Je niečo ako mediátor, no jeho špecializáciou sú vzťahy. Manželské, milenecké, priamočiare aj nesmierne komplikované. Najmä ak vo vzťahu nejde iba o lásku, ale zároveň aj o biznis. A takých je bohužiaľ medzi jeho bohatou klientelou až-až. Michal, ktorého vždy napĺňalo ľuďom pomáhať zliepať ich naštrbené alebo totálne zlomené vzťahy, už pomaly ani neverí v skutočnú lásku. Veď sám mal posledný vážnejší vzťah pred troma rokmi. No teraz na scénu prichádza Maja. Je krásna, vtipná, inteligentná s úsmevom, od ktorého nedokáže žiaden chlap odtrhnúť oči. A jej ex-priateľ ju chce za každú cenu späť. Čaká najlepšieho opravára vzťahov prvý prípad, ktorý na celej čiare pokašle? 

Poviem vám na rovinu a úprimne, vôbec som nevedela, čo mám čakať od knihy, ktorá sa oficiálne radí medzi evitovky, pričom ju písal chlap. Ja som bola vždy v tom, že muži sú tu od toho, aby si z evitoviek na našich nočných stolíkoch robili srandu a nie od toho, aby ich písali. Ale čo by som bola za knižnú blogerku, keby som neprijala takúto výzvu? 

Už po pár stranách som bola v šoku. Síce som počas svojho života zas až toľko slovenskej tvorby neprečítala (z takej traumy ako Maco Mlieč sa veru ťažko spamätáva), takže neviem, do akej miery sa tento kompliment dá brať ako kompliment, ale neviem, či som niekedy od nášho autora čítala niečo lepšie. Normálne som chvíľu len tak sedela na posteli, čumela do knihy a rozmýšľala, prečo niekto s tak očividným obrovským talentom píše obyčajnú babskú literatúru (nieže by mi teda z takého čisto osobného hľadiska vadilo, že sa vďaka tomu astronomicky zdvihla ich priemerná úroveň). Plus ono to vlastne nie je čisto babská literatúra...

V prvom rade, hlavným hrdinom je chlap, to sme si už ujasnili. A autorom je tiež muž. Tým pádom je to vlastne také nazretie do mužskej mysle, pričom základnou cieľovkou ostávajú ženy. Niet nad totálne zženštilého a precitliveného hrdinu vytvoreného niekedy až príliš idealistickou mysľou ženy. Michal síce nie je charakterizovaný počtom brušných svalov a hĺbkou jeho lícnych jamôk (aj keď ak som to správne pochopila, tak je poriadny sexoš), ale zato si priam zgustnete na jeho trefných komentároch (ktoré si nie vždy necháva pre seba), vnútorných monológoch a necenzurovaných odkuroch. To posledné fakt stojí zato, sľubujem. 

Celkovo, keď sa nad tým trochu zamyslím, tak samotná téma knihy neznie až tak originálne. Čo vlastne môžeme čakať od zápletky, v ktorej sa "terapeut" zamiluje do svojej klientky? Trochu tabu, niekoľko zakázaných stretnutí a nakoniec podľahnutie svojim citom, ktoré už ani jeden z dvojice nedokáže ovládať. Ibaže ja som vám už predsa naznačovala, že Petro nie je typický zelenáč s nejakým jemne trápnym a o pomoc volajúcim debutom. Takže verte mi, keď vám vravím, že sa to celé ešte celé zauzlí na niekoľko spôsobov a sami chvíľu nebudete vedieť, ktorá bije. 

Často mávam pocit, že z mužských autorov ide akási nadradenosť a arogancia. Veľakrát sa snažia prekonať sami seba, svojich kolegov, kolegyne a veľmi na nich vidno, ako sa jednoducho vo svojich knihách až príliš namáhajú. Aby to bolo originálne, aby to znelo originálne, aby každému ukázali, aký majú talent na vyjadrovanie sa, ako dokážu využiť všetky netradičné jazykové prostriedky. A potom je tu Petro, ktorý si ide svoje, píše si pre Evitapress aj keď má očividne na viac a nachádza sa v úplne inej lige a vôbec z tej jeho knihy necítite, že sa nejako extrémne snažil aby bola taká dobrá, ako je. Klinika lásky je tak prirodzene vtipná, pričom je to akýsi mix situačnej komiky a pravého chlapského pripečeného humoru. A potom odrazu bum a je tu vážna téma, skutočné problémy s ktorými sa bežne stretávame, ktoré na Slovensku bežne riešime. A sem-tam si aj poplačete. Nesrandujem, nepreháňam, v rozmedzí troch strán som sa mi podarilo rozrevať, psychoticky rozosmiať a znovu rozrevať (aby ste sa presvedčili, že sa jedná o true story, tak si zapamätajte strany 275-277).

Keby som chcela byť trápna a niečo knihe silou mocou vytknúť, tak by som sa zmienila o jej obálke (čiže to vlastne znamená, že som trápna). Ono totiž tá Jamesbondovka trochu zavádza a čitateľ môže mať pocit, že je v knihe aj nejaká krimi zápletka. Nie, nie je to žiadne krimi. Je to vlastne taká chick-litka určená nielen ženám, ale tak trochu aj mužom (čiže čo ja viem, guy-litka? bro-litka?), strašne srandovná a strašne dobre napísaná, so zaujímavou zápletkou a ešte zaujímavejším rozuzlením. 
A ak chcete dať v najbližšej dobe šancu jednému jedinému neznámemu začínajúcemu autorovi, tak ju dajte Martinovi Petrovi.