Slovenský názov a dátum vydania poslednej knihy série Hry o život

Haló haló,na známosť sa dáva, že tretia a záverečná časť trilógie Hry o život od fenomenálnej Suzanne Collins bude mať názov DROZDAJKA a vyjsť by mala už v januári 2011. Za info ďakujem ako vždy jednej zo svojich verných informátoriek Luu :)
Seriózne, budem musieť začať sledovať edičné plány a knižné weby častejšie než raz do týždňa, lebo mi potom unikajú všetky podstatné veci...

RECENZIA: Suzanne Collins - Drozdajka

Tak a je to tu. Konečne som bola schopná poskladať svoje rozhádzané myšlienky do nejakých viet. Alebo lepšie povedané paviet, keďže veľký zmysel vám asi dávať nebudú. Každopádne robila som, čo sa dalo a keďže som si povedala, že sa nemôžem spamätávať z jednej knižky pol roka dala som sa do písania. A tu je výsledok.

Ešte predtým si však prečítajte niekoľko upozornení:

Hoci recenzia priamo neprezrádza nič konkrétne, nájde sa tam zopár vecí, ktoré si možno neprajete vedieť. Preto prosím poriadne zvážte, či chcete pokračovať v čítaní. Späť sa to už totiž nebude dať vrátiť a môžete to neskôr ľutovať. Tí z vás, ktorí ste ešte nečítali ani Hry o život a Skúšku ohňom by ste recenziu rozhodne čítať nemali, keďže prezrádza dôležité momenty ich deja. Počkajte si radšej na rubriku Zoznámte sa s..., kde sa dozviete niečo viac o predchádzajúcich dvoch dieloch a ktorú pripravujem poslať už čoskoro (ak všetko pôjde tak ako má tak možno aj zajtra).


Názov knihy: Drozdajka
Originálny názov knihy: Mockingjay
Autor: Suzanne Collins
Vydavateľ: Scholastic Press, 2010

Tagy: dystopia, young adult, romantika, rebélia
Rozprávač: 1.osoba - Katniss
Zahŕňa: veľa násilia


Z obálky:


Moje meno je Katniss Everdeenová. Prečo nie som mŕtva? Mala by som byť mŕtva.


Katniss Everdeenová - dievča v plameňoch prežilo, aj keď jej domov bol zničený. Gale ušiel. Katnissina rodina je v bezpečí. Peeta bol zajatý Sídlom. Trinásty obvod skutočne existuje. Máme tu rebelov. Máme tu nových vodcov. Črtá sa revolúcia.
Ako bolo plánované, Katniss je zachránená z arény počas krutých a mátajúcich Hier Štvrťstoročia a ako bolo plánované, už dlhú dobu bola súčasťou revolúcie bez toho, aby niečo tušila. Trinásty obvod sa vynoril z tieňov a plánuje zvrhnúť Sídlo. Zdá sa, že každý priložil ruku k dielu pri opatrnom vytváraním plánov - okrem Katniss.
Úspech rebélie závisí na Katnissinej ochote byť akousi figúrkou, prijať zodpovednosť za nespočetne veľa životov a zmeniť smer, ktorým sa uberá budúcnosť Panemu. Aby mohla uspieť, musí položiť bokom svoj hnev a nedôverčivosť. Musí sa stať Drozdajkou všetkých rebelov - bez ohľadu na jej osobné dôsledky.

Priznám sa, že písať recenziu na Drozdajku v slovenskom jazyku je pre mňa ťažšie, než písať ktorúkoľvek inú recenziu v anglickom.
Chcela by som vystihnúť, čo som prežívala pri čítaní knihy, no obávam sa, že zhrnúť to do niekoľkých viet ani nie je fyzicky možné.
Je neuveriteľné ako kniha, ktorá sama o sebe obsahuje tak málo emócií dokáže vytvoriť takú silnú citovú reakciu u čitateľa. Pred očami sa vám mihajú odstavce a odstavce priam šialených situácií, nespočetných úmrtí, niekoľkých radostných chvíľ no len málokedy dostanete možnosť nahliadnuť do emocionálneho oddelenia Katnissinej mysle. To, ako sa postavíte k tej ktorej udalosti je teda len a len na vás. Katniss sa nezlomí, keď stojí v kope prachu, ktorý kedysi nazývala svojim domovom. Zlomíte sa vy? Katniss neplače nad smrťou svojho priateľa. Budete plakať vy?

Oh ale neberte ma zle. Katniss bude mať tiež svoje chvíľky. Sú okamihy, keď už človek ďalej nevládze. Keď je už toho tak veľa, že sa dostane do bodu, kedy stačí hocičo malé, akýsi vypínač, ktorý spustí všetko to, čo ste sa snažili pochovať do najhlbších útrob vašej mysle aby ste si udržali príčetnosť.
Katniss bola jedna z najsilnejších a emocionálne najstabilnejších hrdiniek o akých som kedy čítala, no to, čo na ňu čakalo v poslednej knihe bolo jednoducho príliš.
Začiatok knihy bol pre mňa takmer tak prekvapujúci ako koniec. To, na čo ste prakticky čakali od kedy o tom prvýkrát padla reč – objavenie 13. Obvodu a zistenie, čo sa s ním stalo, sa udialo za našej neprítomnosti medzi druhou a treťou knihou. Najprv som z toho bola sklamaná, no Collins ma rýchlo zamestnala novým vývojom udalostí a na svoju predstavu príchodu utečencov na územie „trinástky“ a nájdenie úplne novej vyspelej a kompletne demokratickej spoločnosti som po chvíli celkom zabudla.

Čo ma však prekvapilo najviac, bol samotný Trinásty Obvod. V jednej chvíli si myslíte, že prezident Snow je to najhoršie, čo z postapokalyptického sveta vzišlo a v zápätí sa zoznámite s prezidentkou 13. Obvodu Coinovou. Uznávam, že možno táto žena nebola práve stelesnením Satana, no po tom, čo čakáte, že 13. Obvod bude niečo ako raj na Zemi nemôžete si pomôcť, len byť trochu sklamaný. A čím ďalej som čítala, tým viac sa moje sklamanie z Katnissinho nového domovu prehlbovalo. Zdá sa že to, čo je vo veľkej časti nášho sveta samozrejmé – sloboda myšlienok, voľnosť pohybu a dostatok jedla a surovín, je v Katnissinom svete jednoducho nemožné dosiahnuť.
Rebelská Katniss je zo začiatku nezvyčajne pasívna. V Hrách Štvrťstoročia prežila doslova peklo, hneď na to stratila Peetu a nakoniec aj svoj domov. Ľudia čakajú, že Drozdajka bude stáť na čele obrovského odboja, ktorý by mal položiť Sídlo na čele s prezidentom Snowom na kolená. Leže Katniss nechce byť Drozdajkou. To čo chce, je niekam sa stočiť do kĺbka a snažiť sa nerozmýšľať o tom, čo sa stalo s Peetou. To bol okamih, keď som sa s jej pocitmi dokázala stotožniť najviac. Nie preto, že by som niekedy niečo také zažila ale skôr preto, lebo ak by som hypoteticky bola na jej mieste, tiež by som nebola schopná v momente vziať fakľu do ruky, pomaľovať si tvár vojenskými farbami a s pokrikom tiahnuť do povstania. Už ste v polovici dnešného záverečného lovu :) Ďalšia indícia znie: Bola predurčená pre svorku, no zamilovala sa do nesprávneho. Tajomstvá Strážcov a Ochrancov budú odhalené. Odpoveď hľadajte na TOMTO BLOGU. Takže pre tých čo tvrdia, že začiatok bol trochu pomalý – začiatok bol pomalý, pretože Katniss nie je robot (hoci neskôr som musela svoje slová miestami prehodnocovať). Stačí však stlačenie spomínaného vypínača, alebo lepší výraz by bol „zapínača“ a Katniss je v plnom bojovom móde, pripravená položiť svoj život ako výmenu za lepší život celého národa.

Čo sa mi na celej sérii páči je fakt, že ľudia tu neberú smrť ako to najhoršie, čo ich môže postihnúť. Vo väčšine kníh postavy nemajú strach zo smrti, pretože sú buď nesmrteľní, ťažko zraniteľní alebo jednoducho tak arogantní, že ich ani nenapadne, že sa im za určitých okolností môže niečo stať. V tomto prípade sa neboja smrti lebo vedia, že existujú veci oveľa horšie. Preto Katniss nastupuje do Hier namiesto svojej mladšej sestry, preto Peeta ide do Hier štvrťstoročia chrániť Katniss a nie vyhrať, preto sa súťažiaci neváhajú obetovať za záchranu Peetu a teda aj samotnej Drozdajky. Aj Katniss vníma svoju smrť ako možné pozitívum, pretože verí, že ak zo seba urobí martýrku, ľudí to ešte viac poženie do boja. Na moje prekvapenie mi všetky tieto skutočnosti neprišli morbídne, ale logické. Nech už sa v knihe stali veci akokoľvek kruté, nech už som si akokoľvek želala, aby sa čo-to stalo inak, vždy som si na konci povedala: Aspoň to dáva logiku.

Ako som už povedala, kniha rozhodne netrpí nedostatkom nervy drásajúcich a srdce trhajúcich scén. Práve naopak. Dá sa povedať, že koniec každej kapitoly vám spôsobí svoj jeden samostatný šok– a musím povedať, že na môj vkus sú kapitoly príšerne krátke. Mala som pocit, že Collinsová sa doslova vyžívala v tom, že každú chvíľu situáciu na pár strán upokojila, aby potom vzápätí mohla zhodiť ďalšiu bombu. Pripadala som si ako v strašidelnom zámku, kde chodíte a chodíte a s napätím čakáte, čo na vás vyskočí. Keď už sme pri strašidelnom zámku nedá mi nezmieniť sa o jednom úžasnom prvku, s ktorým som sa stretla aj v niektorých iných knihách, ale jedine tu mi skutočne naháňal husiu kožu. Ide o pesničku, ktorá nás sprevádza celý čas a z ktorej slov vám bude behať mráz po chrbte. Vo chvíľach, keď som si v hlave prehrávala jej tragický text, som bola nútená myslieť na to, ako kniha skončí.

Poviem vám, mala som desiatky rôznych teórií. No ak čítate knihu, kde priemerne každých desať strán zomrie nejaký človek,v určitom okamihu prestanete dúfať v „happy ending“ a začnete sa modliť, aby prežil aspoň niekto. Do toho sa pridá pesnička so slovami vzbudzujúcimi hrôzu a smútok, ktorá zaistí pochmúrnu atmosféru celej knihe a verte mi, tiež nebudete práve nabití optimizmom. Keď som sa konečne priblížila k záveru mala som pocit, že mi srdce prerazí hrudný kôš a vyskočí z hrude. A odrazu bolo po všetkom. Len tak. V jednej chvíli príbeh vrcholí, dochádza ku klimaxu celej knihy a v druhej knihu zatvárate a namiesto nej otvárate ústa. Keď sa po niekoľkých minútach čiastočne spamätáte, začnete kontrolovať strany a v mysli už formulujete mail, ktorý budete posielať kníhkupectvu za to, že vám poslali knihu, kde chýba minimálne 50 strán. Potom vás napadne skontrolovať číslovanie strán a výsledok vás opäť uvrhne do nechápavosti. Je pravda, že ak by sa záver príliš vliekol, pravdepodobne by som vo svojich 22 rokoch dostala srdcovú príhodu. Na druhej strane úplne chápem tých, ktorý zrazili hodnotenie Mockingjay aj o tri hviezdičky len kvôli samotnému koncu (a kvôli tomu, čo Suzanne Collinsová doslova vyviedla jednej z hlavných postáv). Ja to však nie som schopná urobiť. Na to som posledných pár strán knihy aj napriek čiastočnej tragickosti a uponáhľanosti celého záveru príliš zbožňovala. Nebolo to to, čo som očakávala (Katniss sa nevydala za Haymitcha a nemali spolu malé Haymičatá s vrodenou alkoholovou závislosťou.) ale bol to perfektný záver (a teraz s niekoľkodňovým odstupom si to môžem konečne priznať) najlepšej série, akú som kedy čítala.

Ľudia knihu hodnotia podľa očakávania, ktoré mali. Tie boli obrovské, keď vezmeme do úvahy aké neuveriteľné boli predchádzajúce dva diely. Aj napriek tomu, že geniálna Collinsová mohla istotne vymyslieť oveľa veľkolepejší záver - jej jedinej verím, že by to bola zvládla – ešte vždy pre mňa Drozdajka ostáva lepšia, než ktorákoľvek iná kniha, ktorej som dala najvyššie hodnotenie.

Moje najobľúbenejšie výroky:

"You're still trying to protect me. Real or not real," he whispers.
"Real," I answer. "Because that's what you and I do, protect each other."


“Let me go!” I snarl at him, trying to wrest my arm from his grasp.
“I can’t,” he says."


"Are you, are you coming to the tree?
Wear a necklace of rope, side by side with me.
Strange things did happen here.
No stranger would let it be if we met up
At midnight in the hanging tree."


"I must have loved you a lot."


A ešte na záver:
Na aké otázky dostanete odpoveď?

Na všetky. Vážne. Dokonca v jednej scéne, nepamätám si či v Hrách o život alebo Skúške ohňom Katniss zaspáva pri Peetovi a poprosí ho, aby pri nej ostal. Ten jej niečo odpovie ale ona to už nepočuje. Na moje veľké počudovanie sa v Mockingjay dozviete, čo presne jej povedal.
Okrem toho však kniha zodpovedá tie najdôležitejšie otázky:

1. Bude povstanie úspešné?
2. Skončí Katniss s Peetom, Galeom alebo sama?
3. Čo Haymitcha priviedlo tam, kde je?
4. Čo zač je 13. Obvod?
5. Čo sa stane s prezidentom Snowom?

Čo viac dodať? Že táto recenzia ani zďaleka nezahŕňa všetky pocity, ktoré som mala po prečítaní knihy. Je to niečo, čo si musíte sami prečítať , vytvoriť si svoj vlastný názor a rozhodnúť sa, či knihu budete nenávidieť alebo milovať. Ubezpečujem vás, že obidve možnosti sú celkom reálne...

Viac informácií o knihe na gorila.sk

Vysvedčenie:

Zápletka: 5/5
Charaktery: 5/5
Originalita: 5/5
Záver: 4/5
Môj pôžitok z čítania: 5/5
Obálka: 5/5

Spolu: 29.......1*

Keď sa číta do rána bieleho...

Tak! Môj vytúžený Mockingjay konečne pred dvoma dňami dorazil spolu s ďalším vytúženým Clockwork Angel. Trvalo mi necelý 1 deň, kým som prečítala knihu, na ktorú som sa tešila viac ako 1 rok...

Nakoľko som čítanie Mockingjay pretiahla do skorých ranných hodín ( 5:45), keďže od strany 100 už som jednoducho nenašla miesto, kde som to dokázala hoci len na pár hodín prerušiť, som teraz mierne mimo. Postupne znovu nadobúdam schopnosť rozmýšľať a tak som si načrtla recenziu, ktorú som zmazala a znovu napísala a znovu zmazala. Nedokážem opísať knihu, ktorá bola príšerná aj úžasná zároveň. Nedokážem ani len posúdiť, či ma koniec neskutočne sklamal alebo potešil tak, ako ešte žiaden iný. Už ste niekedy čítali knihu, ktorá s vami ostala ešte niekoľko dní po prečítaní? Že ste o nej museli rozmýšľať aj keď ste jedli, pozerali TV alebo sedeli v škole? Ja som takúto čítala včera. 

Budem sa snažiť poslať sem recenziu čo najskôr, pravdepodobne to rovno spojím aj s nejakými informáciami o predchádzajúcich dvoch dieloch (Hry o život, Skúška ohňom) pre tých, ktorí to ešte nečítali. Majte so mnou prosím trochu strpenia v prípade, ak by to ešte nebolo zajtra.

Zatiaľ prikladám niekoľko krásnych fan-artov :)

tento je osobne môj obľúbený:)