O ankete a Happyendoch

Už je to chvíľa, čo sa moje dve ankety uzavreli a zatiaľ čo by som dokázala prežiť malé oneskorenie so zverejnením novej, čo nedokážem prežiť je denno-denné pozeranie sa na ľavú lištu, kde mám tie ankety v post-uzatváracom dizajne a vyzerá to otrasne. Takže som sa dnes rozhodla (po 2 týždňoch) oficiálne sa ich zbaviť a vyhlásiť novú anketu. Pred tým, než to však urobím, vyhodnotíme si tu predchádzajúcu.

Pýtala som sa vás, čo si myslíte o knižných spoileroch, či si ich čítate alebo sa im snažíte vyhýbať a podobne.
Celkovo hlasovalo 26 ľudí, z toho síce najviac, ale stále len 38% (čo činí 10 ľudí) sa spoilerom zásadne vyhýba a robí všetko pre to, aby boli so záverom knihy maximálne prekvapení. 8 ľudí (30%) sa priznalo, že niekedy to s čakaním nevydržia a prečítajú si čo-to dopredu, aby ich z toho neporazilo :) (tu by som sa zaradila pravdepodobne aj ja, aj keď celkovo nevyžiadané spoilerovanie zákernými ľuďmi, ktorí si z toho urobili prácu na polovičný úväzok zo srdca nenávidím). 6 ľudí (23%) síce spoilery nevyhľadáva, ale ak na nich narazí, nerobí z toho veľkú vedu a jednoducho si ich prečíta. Takýchto ľudí nazývame flegmy a ja osobne im zo srdca závidím. Nakoniec sa našli aj 2 ľudia, ktorí zámerne vyhľadávajú spoilery a tak väčšinou vedia, ako kniha skončí ešte pred tým, než ju autor vôbec napíše:)

Druhú anketu sa vyhodnocovať samozrejme nechystám. Bola iba čisto informatívna, aby som vedela koľko sa vás chystá zúčastniť spoločného čítania a rozoberať jej výsledok by bolo minimálne trápne.

Takže! Môžeme sa presunúť do druhej časti tohoto príspevku a tou je vyhlásenie novej ankety. Tentokrát ma zaujíma, aký je váš názor na happyendy. Je to niečo, bez čoho nemôžete žiť? Viete si užiť aj knihu, ktorá nemá šťastný koniec? Radi si pri knihe poplačete? Čítali ste už niekedy knihu, pri ktorej vám takmer roztrhlo srdce?
Ja sama potrebujem v knihe happyend ako soľ. Ak dopredu viem, že kniha skončí zle, mám zábrany ju vôbec začať čítať. Na druhej strane, viackrát sa mi už stalo, že kniha skončila smutne nečakane a napriek tomu, že som za pár hodín prečerpala ročnú spotrebu papiera na jedného obyvateľa v podobe vreckoviek, príbeh som si užila.
Sú knihy a knihy. Pokiaľ čítam samostatnú knihu v rozsahu 250 strán, kde si človek nestihne vytvoriť až taký silný vzťah k postavám pred tým, než jednu z nich autor odpraví, dokážem sa cez to preniesť a zhodnúť sa na tom, že smrť hrdinu (alebo čokoľvek iné negatívne) bola pre príbeh nevyhnutná a treba sa s tým zmieriť. Z čím by som sa asi nedokázala zmieriť je, ak by autor 6 dielnej série (absolútne nemám na mysli nič konkrétne)  po takmer 4 rokoch (teraz som totálne strelila do vzduchu) písania o nehynúcej romanci medzi dvoma postavami, ktorých láska prekoná čokoľvek na posledných stranách poslednej knihy jednoducho nechal zabiť jedného z dvojice alebo ich nejakým iným spôsobom rozdelil. Chvalabohu som zatiaľ (klop klop na drevo) nič také nezažila a dúfam, že ani nezažijem :)
Všeobecne zastávam ten názor, že už keď je v reálnom svete veľa vecí na figu, tak nech si aspoň v knihách môžeme nájsť spásu v podobe "...A žili šťastne, až na veky".

Ak sa k tomuto chcete vyjadriť svojim slovami, môžete tak učiniť v komentároch, ak nie, môžete aspoň zahlasovať v ankete, ktorá sa tentokrát nachádza napravo pod Odkazovačom a nad Music Saturday (ktorú som mimochodom tiež konečne aktualizovala).